Uz nemam rada svojho partnera tak, ako kedysi

Ak to naozaj citis tak, ze niet vychodiska, tak radsej sa rozist, ako vychovavat dieta v strese, hadkach a konfliktoch. Ale mala by si si uvedomit, ze byvat u rodicoch je tiez iba docasne riesenie. Myslim, ze stratu partnera pocitovat budes, najma casom ti bude smutno, ze si sama. Akoze partnera si po case mozes najst, aj ked uz mas synceka, ale rozumies, co ti hovorim... Mozno si uvedomis, ze to nie je to iste, alebo dokonca aj to, ze tvoj terajsi, bo najlepsi.
Mozno sa ti tvoje zmyslanie este zmeni, dokaze ti, ze rodina je pre neho naj a ocari ta celkovo jeho pristup. On vie o tvojom zmyslani? Skus sa s nim porozpravat o tvojich pocitoch, aj ked iba ciastocne mu naznacis, ze mas pocit, ze to nie je to, co byvalo.
Myslim vsak, ze neist do sobasa je rozumny krok, pokial nemas v tychto veciach jasno!

ano mas pravdu. na vine sme my ludia. dnesna doba je taka ze ludia sa hrnu do vztahov a do manzelstva a podobne bez toho aby zvazili vsetky pre a proti.. ale zas na druhej strane nasi stari rodicia a prarodicia nemali take moznosti ako ludia v dnesnej dobe. preto sa vtedy nerozchadzali a nerozvadzali.. je to velmi zlozita tema a dnes existuju aj manzelske poradne tak mozno aj to by danemu problemu nejako pomohlo.

jjjjjjj - ano ja som to pisala. A je samozrejme ze zit v takej rodine nie je lahodka. No uviedla som, ze problem je v nas ludoch, proste nedokazeme komunikovat so svojimi partnermi, nedokazeme najst kompromis,.. vedz tomu, ze keby kazdy z nas mal ako prioritu plnohodnotnu rodinu, kde by vladla laska a harmonia, kazdy by sa snazil (aj napriek vznikajucim nedorozumeniam a hadkam) najst riesenie a kompromis, ako to robili nasi stari rodicia a prarodicia! Prave na to som chcela poukazat! A v pripade zakaldatelky temy - podla toho co pisala, ziadny vazny konflikt nemali, ide akoby o jej "rozmar" ze uz ju jej priatel nezaujima tak sa s nim rozide - tak teraz mi povedze - kam to teda spejeme? .. keby si ta zena uvedomila hodnotu rodiny, a porozpravala sa s priatelom, vyriesila, co ju trapi, vsetko by sa este dalo zachranit (nehovorim teda o situaciach, kedy su partneri diametralne odlisni a ich odlisne nazory uz nie je mozne nijako spojit, pripadne ak partner je agresivny a pod.) - toto je kapitola o niecom inom!

snad uz pochopite co sa snazim vysvetlit.

bolo tu spominane, ze niekto zil bez otca a ze je to strasne... ja som zase zila s oboma rodicmi, ktori sa neustale hadali, vrieskali po sebe, bitka taktiez nebola vynimkou. a zanechalo to na mne aj na mojej sestre urcite stopy.. takze asi tak

no urcite koli dietatu neostavaj vo vztahu ktory uz teraz pravdepodobne nefunguje...ja som zila v rodine pod jednou strechou s mamou aj otcom a bolo to otrasne a doslova tuzila som zit len s mamou a mat svaty pokoj. dieta ked bude starsie vzdy trpi ak to v rodine nefunguje je to cele nasilu alebo z nejakeho ineho dovodu su spolu len nie koli tomu ze sa maju radi a respektuju sa. a ovela viac si vas uzije aj ked oddelene ale v pokoji a harmonii ak budete oddelene zit pokial ste rozumni a budete sa podielat na vychove obaja ..

deti vsetko vycitia, a lepsi "ziadny" resp. "vikendovy" otec ako taky, ktory sa s mamou cely cas hada

zmijushka - ja s tebou vyslovne nesuhlasim. vravela som ze kto nezazije, nepochopi. tam nejde len o to, ze sa dvaja rozidu ked je dieta male a tak ho to trapit nebude! to zdaleka nie je pravda. Ja som od svojich 6tich rokov stratila otca, tiez som to vyrazne nepocitovala, absolutne mi nechybal, ale roky plynuli a vsetko to, co prislo potom ma skoro dostalo na psychiatriu! matka nezvladala domacnost z jeedneho platu, bola uplne vystavena a podlahla alkoholu (nie az ako alkoholicka), ale vidiet ju kazdy vecer prichadzat domov z pivarne a opitu nebol najlepsi pohlad z detskych ociek. Nasledne si chcela najst priatela a to bol dalsi problem, ktory som tazko prezivala a trapila sa (nie preto, ze by som nechcela aby to tak bolo, mna skor trapilo to, akym sposobom ich zhanala a nasledne volala do bytu a vsetko okolo toho) - detsvo som mala plne slz - fakt ze "krasne" :( - to sa vam lahko povie, rozist sa, sak dieta to nepociti - to clovek nikdy nedokaze povedat, ci nebude este aj horsie! Preto je rodina - v tom pravom slova zmysle najvyssiou hodnotou - aspon pre mna a pre vsetkych ktori ak niecoo podobne zazili vedia, o com je zivot.

Preco teda nasi stari rodicia zili v manzelstve az do smrti? tam nejde o obetu, aby mali deti rodicov, tam ide o to, ze vtedy si ludia uvedomovali hodnotu rodiny ako takej a dokazali sa aj cez starosti preniest celym zivotom! Dnes uz kazdy z nas ma ine priority, kazdy z nas uz pozera len na seba a tak to potom aj vyzera.

Nech ma ludia skritizuju ako len chcu, stale si budem stat za jednym, ze zit v plnohodnotnej rodine, kde je laska, je tym najvacsim darom, aky moze clovek dostat, ale sucasne aj umenim, pretoze vsetko zavisi len od nas, ludi, ci dokazeme najst medzi sebou kompromis, pochopenie, lasku a teda i spolocnu cestu.

ale ozaj. ja vlastne neviem co tu chcu ludia pocut od druhych, ked sa radia o svojich osobnych problemoch s ludmi? ja mam takyto nazor, ty mas iny, ..ktory si z nich zoberies? aj tak clovek robi vsetko podla seba a nie podla druhych... pripada mi to tak, ze clovek je uz rozhodnuty, ze nieco spravi tak a tak, len si to este chce povtrdit u inych, ktori povedia: ano, urobis dobre. mozno sa mylim...

hmm to sa vam lahko hovori, ostan s nim kvoli dietatu. co je to za sprostost, väcsie deti by to znasali asi tazsie, lebo by tomu viac rozumeli, len take nejake male babo este nicomu nerozumie a nebude trpiet, a pokial by ti rodicia aj spolu neboli, nic jeho otcovi nebrani vtom, aby si maleho braval k sebe a venoval sa mu vzdy, ked bude chciet a ked bude moct. a ked si zobereme tak, tak kooooolko je manzelov, ktori su spolu a aj tak su na prd rodicmi a kolko je aj takych, ktori spolu nie su a stale sa silnejsimi, lebo sa nedeprimuju navzajom tym svojim vztahom, ktory prestal fungovat, a svoju lasku a energiu davaju svojim detom, aj napriek tomu, ze kazdy zvlast a nie spolocne.

moj nazor je, ze ak ta to s nim uz nebavi, a vyslovene rozmyslas ostat s nim len kvoli dietatu, lebo nechces byt egoisticka, tak je to hlupost. matky maju pravo mysliet aj na seba! a toto je v zivote bezne a stava sa to, ze po nejakej dobe jednoducho sa ti ten druhy clovek nejakym zvlastnym sposobom zhnusi, alebo sa vase cesty pomaly zacinaju rozchadzat. a je to koniec sveta? ja si to nemyslim.

byt s niekym koho uz clovek nemiluje, a byt s nim kvoli niecomu, alebo niekomu, aj ked ide o vlastne dieta, je podla mna hlupost. treba si len vsetko dopredu dobre premysliet, a vsetko zvazit, ale aj ked sa rozhodne clovek odist, ...tak nech.

pozri, ja sama som vyrastala bez otca, takze viem aky to je zivot - clovek co to nezazil, nikdy nepochopi. V prvom rade rob vsetko preto aby ste ostali spolu, hlavne pre dieta, nie pre svoj "rozmar". Normalne sa porozpravajte, najdite si spolocnu cestu a vytvorte vasmu dietatku rodinu, aku si zasluzi! ... Najviac ma v dnesnej dobe dojima celkovy trend rodin, silou mocou tuziia po detoch (pripadne sa dieta narodi ako neplanovane) a ked ich uz maju po case pride rozvod (rozchod), lebo dieta predstavuje aj mnozstvo starosti, zmeni sa celkovy zivot oboch rodicov, pribudnu hadky, nedorozumenia... Preboha ved sme inteligentni ludia, tak sa snazme udrzat rodinu ako jednu z najvyssich hodnot zivota! :( kde to dnesny svet speje, nechapem,...