Poslednu dobu mam pocity, ze som v koncoch. Som vydata, mam dcerku. Dcera ma od svojich dvoch rokov dost velke zdravotne problemy, teraz ma 5 rokov.Starostlivost o nu je narocna...Robime vsetko preto ,aby vyzdravela ale uz mam pocit, ze vsetko je zbytocne, ze vsetka moja energia je minuta, ze nevladzem...Cvicenie, strava, sukromna liecba,klasicka liecba skusame vsetko ale ide to pomalinky, obcas stagnacia obcas kroky spat dohnat to je tazke....Klasicka medicina nam nevie pomoct preto vela veci riesime alternativnou liecbou...Dceru sa snazim vychovavat k sebavedomiu a k zivotnej sile...Ked si pomyslim na obdobie ako bola uplne zdrava a bezproblemove dieta mam pocit, ze snivam zly sen...nieco sa stalo nikto nevie co...geneticky je vsetko v poriadku...
Kedze davnejsie som mala pocit, ze dalsim dietatom by do nasej rodiny pribudol novy vietor a vacsi optimizmus tak sme sa s manzelom na to dali, presli skoro dva roky a nic...Sme zdravi a nedari sa, skusili sme vselico zatial bezvysledne... Mam kamaratky, co maju zdrave deti ,co riesi trivialnosti a ja si zufam ako moze jeden riesit co si oblecie a dalsi skucat od bolesti ako dalej zit ked nic nevychadza a vsetko sa ruti...doma chodim uplakana a vycerpana, neviem spavat...manzel to znasa tiez coraz horsie, cakam kedy ho toto vsetko prestane bavit...na verejnosti som vzdy tip-top, co ma stoji nesmiernu namahu, nechcem aby niekto videl moju bolest, ze to vobec nezvladam, vsetci ma obdivuju aka som ...ako to super zvladam ako dobre vyzeram...tri a pol roka bojujem o kazdy usmev, denne placem a mam pocit ze uz na dalsie rano ani nevstanem...bola som u psychologicky -nepomohlo, bola som u vestic- nepomohlo, verila som Bohu a ten ma nepocuje...Tak ako zit??? Ako z tohto pruseru von? Mam pocit, ze som sama...
ako zit?
nie si sama veď máš manžela dieťa a musíš si povedať že to kvôli nim zvládneš že ti to za úsmev malej stojí ked si to nevzdala na začiatku ked si nevedela do čoho ideš tak teraz to zvládneš len musíte veriť držím pršteky
Tak, mas pravdu:) Vsetci co ste mi napisali ste mi svojimi slovami pomohli.Budem rozmyslat...
... skus sa na Tvoju dceru pozerat ako na absolutne zdraveho cloveka, je Tvoj zmysel zivota, je to Tvoja radost, Tvoja sila, zijes pre nu, potrebuje Ta, ...
ale preco, to musi vsetko tak dlho trvat??? Preco uz 3,5 roka nemozem najst klud a pokoj na dusi? Tak som sa snazila to zvladnut. Tolko krat som si povedala vydrzis ,bude lepsie.
Neviem prijat ,ze moja dcera nevyzdravie a ze to bude takto...to ma nici... Viem, ze musim ist dalej, ze to musim vybojovat, ze musi zit plnohodnotny zivot, ze sa nemozem nikdy vzdat...len ta hnusna apatia ma chyta.
Mila priatelka
ano, zivot prinasa aj taketo chvile, a nie je to vzdy jednoduche, ale Ty tu silu na prezitie mas, prajem Ti pokoj, prajem Ti, aby si nabrala dych, aby si bola stastna, aby si nasla svoju stratenu radost, ... podari sa, ...
dakujem!
Viem, ze sa musim vzchopit, ze musim najst nieco, co mi doda silu ale momentalne neviem odkial alebo z coho ju cerpat.To je najhorsie , ze sa citim zahnana v kute...ze nemam nic v zalohe...ze som skusila snad vsetko...
ze sa uz ruham Bohu.... ze sa uz lutujem a nebojujem... a ze moze byt i horsie a mna uz chyta len apatia...
Ahoj sama!
Rony má pravdu, musíš veriť v lepšiu budúcnosť, a nesnaž sa pred každým skrývať svoju bolesť, veď ako sa hovorí zdelená bolesť je polovičná bolesť. I keď viem, že tento svet má veľa ľudí, ktorí sa často tešia z toho, že niekto trpí, určite máš pri sebe aj niekoho, kto to s tebou bude myslieť úprimne a pomože ti odniesť tvoj kríž aspoň tým morálnym sposobom.
Ver, že čo, človeka nezabije, to ho posilní.........
...verila som Bohu a ten ma nepočuje...
Ja myslím, že počuje, len nie vždy sa stane to, čo si my práve žiadame.
Aj ja som už zažila veľa sklamania v živote, ale s odstupom času sa na všetko pozerám inak. Snaž sa duchovne vyrovnať a veriť, že raz bude lepšie, potom aj to dieťatko príde skor. Tvoje rozvrátené vnútro by teraz aj tak nedávalo malému stvoreniu šancu na dobrý vývoj a mohlo by prísť len ďalšie sklamanie. Skús hľadať aj v tom ťažkom každodennom boji odrobinky pozitívneho a na tom buduj.
Prajem veľa síl a ver, že to zvládneš.
ty sa nehras na silnu, ty si silna...mas pocit, ze dalsie rano uz nevstanes, ale vzdy si zatial vstala...chce to len pozitivne myslenie, vieru v lepsiu buducnost, presvedcit samu seba, ze to o com snivas je dosiahnutelne a je len otazkou casu kedy sa toho svojho stastia chopis...to ale neznamena, ze mas predstierat radost ked ta valcuje smutok...poplac si ked to tak citis, daj to zo seba von, no ked si utries poslednu slzu tak sa usmej :) a mysli nato pekne co ta caka...inac tie kamaratky riesiace trivialnosti moze akykolvek vacsi problem polozit na kolena...nieze by som im to prial, len som tym chcel povedat, ze v tomto smere mas ty ako skusana zivotom istu vyhodu, teba uz len tak nieco nezlozi...drzim palce nech je to zo dna na den lepsie a lepsie...a este jeden citat na zaver:
Človek nie je stvorený nato, aby sa vzdával. Človeka možno zdrviť, ale nie poraziť. (Ernest Hemingway)
Ahoj sama, ak najdes este silu nieco skusit tak by som ti dala na niekoho kontakt. Ak bude zaujem tak mi napis na amenic215@gmail.com
