Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

info o depresii

Príspevok v téme: info o depresii
x

Depresia – tipy pre priateľov a príbuzných
Často sa stáva, že všetko vidím čierne, že nemáme nič, na čo sa môžeme tešiť a hovoríme: „Všetko ma deprimuje!“
Počasie nás „deprimuje“, nezaujímavá práca je „deprimujúca“ – „depresia“ je označenie všetkých stavov, keď máme zhoršenú náladu.
Pretože používame výraz „depresia“ tak často, budí to dojem, že depresia je úplne bežný stav mysle: každý bol už „depresívny“, každý vie, aké to je.
V skutočnosti nie je depresia ako depresia.
Zhoršená nálada, bežné fázy straty nálady a odvahy, ako ich zažívame každý deň, sú ničím iným ako je depresia v odbornom význame slova. Depresia v odbornom zmysle slova je vážne, často životu nebezpečné ochorenie. Chorý potrebuje v každom prípade pomoc. Toto ochorenie musí byť najprv diagnostikované lekárom a liečené lekárom alebo psychológom.
Toto neznamená, že by sme mali „depresiu“ v hovorovom význame, ktorá nie je psychiatrickým ochorením, brať na ľahkú váhu. Veľa ľudí je tak zaťažených psychickými problémami, že si sami nemôžu pomôcť a potrebujú pomoc odborníka. Niekedy to nemusí byť odborník, problémy sa niekedy dajú riešiť aj s partnerom alebo rodinným príslušníkom – toto nie je možné pri depresii v odbornom význame. Žiaľ, často dochádza k zámene hovorového a odborného zmyslu slova depresia. Takáto zámena môže byť nebezpečná pre niekoho, kto trpí depresiou v odbornom zmysle slova. Ten, kto si myslí, že má len zlú náladu, ako sa to stáva každému, nepríde na myšlienku, že je chorý. Pokúša sa – často v sprievode pocitov viny – s tým sám vysporiadať bez pomoci lekára alebo psychológa. Mnoho ľudí toho vie o duševných ochoreniach veľmi málo, nevedia si predstaviť, že duševné ochorenie môže byť tak ťažké ako telesná choroba. Pre okolie chorého je často ťažké porozumieť zmene správania chorého, preto je dôležité, aby sa priatelia a rodinný príslušníci informovali o príznakoch depresie a jej sprievodných znakoch.

Depresia vyžaduje od príbuzných a priateľov veľa porozumenia a ochoty pomôcť. Príbuzní by mali pomáhať, ale nie sa obetovať. Pravidlá, ktoré by sa mali dodržiavať pri styku s depresívnym človekom:
- Toľko trpezlivosti a ohľadov, koľko je možné bez pocitov ukrivdenia, ak sa chorý správa odmietavo alebo čudne
- Ukazovať záujem, aj keď sa pacient stiahne. Chorý musí byť zapájaný.
- Nepreháňajte ochraňovanie a opatrovanie. Musíte sa venovať aj vlastným aktivitám.
- Povzbudzovanie do aktivity alebo vyjadrenia typu „Hlavu hore!“ sú bezúčelné, iba dávajú chorému pocit, že mu nerozumiete.
- Pravidelné bratie liekov je veľmi dôležité, aj v prípade zlepšenia stavu.
- Výroky o samovražde berte vždy vážne a konzultujte s lekárom.
- Udržiavajte kontakt s ošetrujúcimi osobami.
- Pacienti s depresiou sú chorí ľudia, ktorí nie sú leniví, hysterickí alebo hypochondrickí.
- Pretože majú pacienti trpiaci depresiou obrovské ťažkosti s rozhodovaním, nenúťte ich počas ochorenia robiť akékoľvek rozhodnutia. Po vyliečení z depresie by svoje rozhodnutia ľutovali.
- Nie je vhodné poslať depresívnych, hlavne ťažko depresívnych ľudí do kúpeľov a pod., lebo by tam boli ešte osamelejší a mali by čas zaoberať sa svojim nešťastím. Nemá zmysel nútiť týchto ľudí do aktivity, pociťujú to ako utrpenie.
- Pre pacientov je dôležité, aby u nich rodinný príslušníci upevňovali zvyk pravidelného užívania liekov a eventuálne ho diskrétne pozorovali. Vyhovárať pacientovi užívanie liekov môže byť životu nebezpečné. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že užívanie antidepresív nemôže viesť k závislosti na liekoch.
- Mali by ste s depresívnym človekom často rozprávať o ohrození samovraždou, pretože týmto je možné si urobiť obraz o ozajstnom riziku. Treba ale zobrať na vedomie, že ľudia veľmi ohrození samovraždou skrývajú svoj úmysel, lebo sa obávajú, že im bude zabránené jeho vykonanie. Ľudia veľmi ohrození samovraždou musia byť preto ošetrení v nemocnici.
- Je dôležité akceptovať pocity depresívnych pacientov tak ako ich opisujú. Ak sa človek snaží presvedčiť depresívneho pacienta, že mu je lepšie ako sa cíti, iba stratí jeho dôveru. Depresie sú ťažké ochorenia, a preto je po uzdravení vhodné poslať pacienta do kúpeľov alebo podobného oddychového zariadenia. Ako bolo uvedené hore, nikdy nie počas, ale až po skončení ochorenia.

Čo znamená nebezpečenstvo samovraždy?
Mnoho depresívnych ľudí sa cíti neužitočnými alebo sa hanbí za udalosti, ktoré si iní ľudia vôbec nevšimli. Pri tom často vyvinú pocit vlastnej bezcennosti a neužitočnosti. Nevidia vo svojom živote zmysel a často si želajú, aby proste neexistovali. V takejto situácii sa im zdá byť vlastná smrť jediným východiskom.
Toto nebezpečenstvo je častým, skôr či neskôr sa objavujúcim sprievodným znakom depresie. Je pre pacienta veľkým rizikom. Práve preto je také dôležité ísť k lekárovi. Iba on môže zistiť, či niekto prekonáva obdobie smútku a sklamania z dôvodu nejakého problému, alebo či ochorel na depresiu.
Dôležitá úloha pre priateľov a rodinných príslušníkov: Často bola samovražda dopredu oznámená. Berte náznaky samovražedných úmyslov vážne. Nesnažte sa ohrozenému samovraždu vyhovoriť. Ak je ohrozený v lekárskej starostlivosti, nadviažte kontakt s ošetrujúcim lekárom. Dokým lekár neprevezme zodpovednosť by ste mali chorého pozorovať a poskytnúť mu možnosť rozhovoru. Možnosť rozprávať o svojich starostiach dodá depresívnemu – ako aj zdravému – pocit uvoľnenia a pomôže preklenúť akútne samovražedné úmysly.
Človek mysliaci na samovraždu nedokáže zniesť svoje pocity a myšlienky. Najdôležitejšie motívy samovraždy sú nasledujúce: 1. Dôvodom samovraždy je potreba nájsť nejaké riešenie. 2. Hlavný cieľ samovraždy je ukončenie vedomia. 3. Spúšťačom samovraždy je neznesiteľná bolesť. Chorý netúži po smrti, ale po prestávke, konečne pokoji od utrpenia depresie, nemusieť konečne samého seba cítiť.

Ďalšie informácie v českom jazyku sú na tejto adrese: www.depression.ch; kliknúť na ikonku Informationsquellen; potom kliknúť na ionku Tchechisch

Depresia – informácie pre pacienta

1. Čo je depresia?
Všetci poznáme fázy vyčerpania a zúfalstva. Takéto fázy môžu byť vyvolané rôznymi udalosťami. Strata partnera, neúspech v práci alebo súkromné sklamanie môžu byť tak zaťažujúce, že negatívne ovplyvnia všetky ostatné oblasti života. Z pohľadu lekára sa pritom nemusí jednať o depresiu. Smútok a nedostatok odvahy môžu byť normálnou reakciou našej psychiky na problémy. V takomto prípade je životná kríza, zlá nálada úzko spätá s problémom, ktorý ju vyvolal. Hneď ako bolesť zo straty alebo preťaženie vymizne, nálada sa zlepší.
Depresia v lekárskom slova zmysle je ale niečo iné: choroba, ktorú je nutné liečiť. Keď niekto trpí depresiou, nevie sa vlastnými silami oslobodiť od stiesnenej nálady. Rady ako: „Vzchop sa!“ alebo „Urob si voľno“ nepomáhajú. Neliečená depresia môže trvať mesiace alebo aj roky.

2. Podľa čoho rozpoznáme depresiu?
Nasledovne sú uvedené najdôležitejšie príznaky, pomocou ktorých sa dá určiť depresia. Je ale dôležité vedieť, že sa depresia môže prejavovať veľmi rozdielnymi spôsobmi. Okrem toho môže byť veľa doleuvedených ťažkostí spôsobených inými ochoreniami. Preto je dôležité ísť k lekárovi: Iba lekár môže vylúčiť iné telesné ochorenia a s istotou určiť, že ťažkosti sú zapríčinené depresiou.
Smutná nálada: V popredí ťažkostí je pocit hlbokého smútku a chýbania radosti. Chorý sa cíti skľúčene a nesmelo, jeho nálada je zhoršená. Niekto sa sťažuje na pocit „chýbania citov“ alebo na vnútorné prázdno. K smútku sa pridáva beznádej. Chorí verí, že nemá žiadnu budúcnosť a že na svojej situácii nemôže nič zmeniť.
Zníženie iniciatívy a schopnosti rozhodnúť sa: Ten, kto trpí depresiou, sa nevie rozhodovať, aj najjednoduchšie konanie je preňho veľmi namáhavé. Toto je niekedy možné zistiť z výrazu jeho tváre a z jeho pohybov. Oči už nežiaria, tvár pôsobí kamenne. Pohyby niektorých trpiacich depresiou pôsobia obmedzene a slabo. Niekedy je možné vidieť na chorom jeho trápenie. Lekári hovoria tom prípade o ochudobnení mimiky a motoriky.
Problémy so sústredením: Mnohým chorým padne zaťažko sa na niečo sústrediť. Práca ich nadmerne zaťažuje, cítia sa preťažení pri riešení úloh, ktoré predtým vykonávali bez problémov. Mnoho z nich hovorí o „krúžení myšlienok“. Je pre nich ťažké zbaviť sa niektorých myšlienok, o ktorých stále premýšľajú.
Pocity viny a menejcennosti: Ten, kto trpí depresiou, väčšinou verí, že je v nejakej forme sám za svoje ochorenie zodpovedný. Svoje utrpenie nepokladá za následok choroby, ale za dôsledok vlastného zlyhania. Okrem toho ho trápia často nemiestne pocity viny, napr. mnohí pokladajú svoju stratu energie za neospravedlniteľnú alebo si robia výčitky, pretože nie sú schopní plniť svoje každodenné úlohy alebo zaostávajú za nimi samými určenými cieľmi. Pocity viny sa môžu vyvinúť do sebaklamu, kedy dotyčný predpokladá, že je jeho ochorenie trestom za predchádzajúce hriechy.
Problémy so spánkom: U mnohých chorých nastanú počas ochorenia problémy so spánkom. Budia sa alebo nemôžu vôbec spať. Iní trpia silno zvýšenou potrebou spánku. Títo depresívni ľudia spávajú dlhšie ako bolo ich zvykom a napriek tomu sa necítia zotavení. Väčšina dlho leží napriek únave bdelo alebo sa zobúdza v skorých ranných hodinách.
Strach: Depresia je často sprevádzaná strachmi. Dotyčný napríklad trpí ustavičným neodôvodneným pocitom, že je nevítaný alebo že je pre ostatných ľudí príťažou. Mnoho chorých si robí z dôvodu svojho ochorenia obavy o svoju budúcnosť. Okrem toho môže byť strach neurčitý, keď dotyčný pociťuje stále trvajúce starosti, bez toho aby vedel, čoho presne sa obáva. Strach sa môže týkať aj určitých vecí. Napríklad sa niektorí chorí boja, že sú nevyliečiteľne chorí, aj keď to nie je opodstatené. Ani dôkladné lekárske vyšetrenie ich neupokojí. Niektorí sa stále obávajú, že sa ich príbuzným niečo stane. Zriedkavejšie prichádza k atakom strachu, pri ktorých sa strach prejavuje silnejšími telesnými prejavmi. Dotyčný trpí napríklad dýchavičnosťou, tlčením srdca alebo točením hlavy. Tieto telesné pocity môžu strach vystupňovať na smrteľný strach.
Telesné ťažkosti: Depresia sa môže prejavovať aj telesnými, takzvanými somatickými príznakmi. Dotyční sa sťažujú na bolesti a ťažkosti, pre ktoré nie sú lekári schopní nájsť telesné (organické) príčiny. Pritom môžu byť zasiahnuté najrôznejšie časti tela a orgány: niektorí majú izolované bolesti v ramene alebo v hlave, v tráviacom trakte, precitlivelosť kože, bolesti srdca, pocit tiesne v hrudi.
Manické fázy: jedna zvláštna forma depresie je charakterizovaná objavovaním sa manických fáz. Tieto fázy sa prejavujú u približne 10% všetkých ľudí chorých na depresiu. Počas takejto fázy je chorý nadmerne rozrušený, nadhodnocuje svoju výkonnosť a správa sa podráždene a agresívne. Takisto je možné, že dotyčný vyniká extrémnou veselosťou, ktorá všeobecne nesúvisí so skutočnou situáciou. Nápadný je neskaliteľný optimizmus a nezadržateľná potreba rozprávať. Symptómy mánie sú skoro opačné ako pri depresii. Počas mánie môže dôjsť aj k halucináciám a zmyslovým klamom.
Marek S. trpel dlhší čas neprekonateľnou únavou a zlou náladou. Čoraz viac času trávil v posteli. Nemal chuť do jedla a za krátky čas schudol päť kíl. Po troch mesiacoch utiahnutosti sa začal Marek S. zrazu meniť. Počas jedného dňa sa stal človekom s nákazlivou veselosťou nezabrzditeľným vo svojej potrebe byť aktívny. Aj jeho únava bola preč, stačilo mu niekoľko hodín spánku a bol aj napriek tomu vždy bdelý. Jeho priatelia sa najprv z toho tešili, pretože mu bolo evidentne čoraz lepšie. Potom ale zistili, že sa Marek S. správal čím ďalej tým zvláštnejšie: začal žiť nad svoje finančné pomery, súčasne založil niekoľko firiem a usporadúval nákladné oslavy, ktoré nedokázal financovať. Ak mu niekto odporoval alebo ho chcel zastaviť, stal sa Marek S. rýchlo agresívnym. Až psychiater určil diagnózu: „bipolárna porucha ako druh deprsie“.

Ak u seba objavíte jeden alebo viacero uvedených príznakov, neznamená to, že trpíte depresiou. Je ale dôležité, aby ste sa o týchto príznakoch porozprávali s lekárom. Iba lekár dokáže s istotou povedať, že vaše ťažkosti nie sú spôsobené inými, telesnými chorobami. Pritom je dôležité, aby ste vášmu lekárovi nezatajili nejakú informáciu. Psychické problémy sú v našej spoločnosti príliš často považované za znak slabosti. Z toho dôvodu mnoho ľudí hovorí u lekára radšej o svojich telesných problémoch, ako bolesti hlavy, chrbta, alebo všeobecná únava. Takéto problémy sa potom príliš často označujú za stav vyčerpanosti. Pomôžte vášmu lekárovi pri stanovení diagnózy tak, že ho obšírne informujete o vašich ťažkostiach. Pritom by ste nemali vynechávať témy, ktoré sú „tabu“. Stratili ste túžbu po sexe? Cítite sa pracovne alebo súkromne veľmi preťažení? Pomysleli ste v poslednom čase na samovraždu? Je pre vás ťažké sústrediť sa na činnosť?
Ak lekár stanoví diagnózu depresia, môže vám ponúknuť účinnú terapiu. Túto potom môže podporiť spoluprácou s psychológom. Pri ťažkej forme depresie sa treba pripraviť na to, že účinok môže nastať až po mesiacoch liečby.

3. Čo je duševné utrpenie?
Názov „duševné“ alebo „psychické“ utrpenie naznačuje, že takéto ochorenie nemá nič spoločné s telom. Opak je však pravdou. Moderné výskumy dokázali, že ochorenia ako napr. depresia majú veľmi zriedka iba jednu príčinu. Nie je možné presne rozlišovať medzi telesnými a duševnými faktormi. Na začiatku depresie môže byť nejaký duševný problém, napr. smútok nad niekoho smrťou; na druhej strane je to aj tak, že mnohé duševné choroby vzniknú z dôvodu poruchy metabolizmu mozgu. Okrem toho je známe, že určité telesné ochorenia majú aj psychické symptómy a následky. Napríklad trpí mnoho ľudí chorých na štítnu žľazu z dôvodu hormonálnych porúch depresívnymi náladami.

4. S problémami k lekárovi?
Práve pri psychických ochoreniach sa môže stať, že pacient netrpí len ochorením, ale aj kvôli nejakému životnému problému – a tieto dve veci sú od seba ťažko oddeliteľné. Tak môže ľahko dôjsť k nedorozumeniam.
Príklad:
Tomáš S. sa pred pár mesiacmi presťahoval do iného mesta. Na novom pracovnom mieste je trvalo preťažený. Jeho šéfovi nie je nič dosť dobré a jeho kolegovia sa vyhýbajú „tomu novému“. Tieto podmienky čoskoro ovplyvnili jeho súkromie. Z ničoho už nemá radosť, často len sedí a veľa premýšľa. V noci sa budí a stráca na váhe. Keď jeho žena povedala o jeho problémoch priateľke, poradila jej táto, že má poslať svojho manžela k lekárovi. Nevedela, aký to má mať zmysel: “Ako mu má lekár pomôcť s pracovnými problémami?“
Tento príklad ilustruje osobitnú problematiku psychického ochorenia. Dotyčný trpí kvôli svojmu zamestnaniu („problém“). Súčasne vykazuje známky depresie: neschopnosť sa tešiť, sklony k hĺbaniu, poruchy spánku, zníženie hmotnosti („ochorenie“). Takéto symptómy musia byť bezpodmienečne vyšetrené lekárom. Iba tento dokáže určiť, aké ochorenie sa schováva za týmito symptómami.
Vysporiadať sa so situáciou v zamestnaní môže popri lekárovi a psychológovi aj napr. linka dôvery (0805 111 022; 0850 111 022; 0800 15 7777: utorky 17.00-20.00 ). Niekedy stačí aj rozhovor s priateľom alebo rodinným príslušníkom. Z tohoto dôvodu je nutné rozlišovať medzi zaťažujúcimi problémami a psychickým ochorením.
Problémy sú všetky okolnosti života, ktoré človek vníma ako zaťažujúce, ale nie sú symptómami choroby. Problémy môžu samozrejme vyvolať psychiatrické ochorenie alebo ho sprevádzať. Nie sú ale identické s ochorením.

5. Čo odlišuje depresiu od bežného smútku?
Symptómy depresie sa nedajú opísať niekoľkými slovami. Neexistuje žiaden jednoznačný súhrn príznakov tejto choroby. Dvaja ľudia chorí na depresiu môžu trpieť veľmi odlišnými symptómami. Môžu sa prekrývať s inými ochoreniami, ako aj môže každý jeden príznak depresie pochádzať z nejakej inej choroby. Preto je veľmi dôležité rozprávať sa o svojich ťažkostiach s lekárom. Iba skúsený lekár dokáže určiť, či je niekto chorý na depresiu alebo trpí životnými problémami; možno sa ale jedná o nejaké iné ochorenie. Depresia sa niektorými príznakmi podobá „normálnej“ reakcii na niečo smútkom. Človek je bez odvahy, cíti hlbokú prázdnotu alebo smútok. Činnosti, ktoré predtým rád vykonával, mu teraz nerobia radosť, zanedbáva koníčky a iné aktivity vo voľnom čase. Existujú ale isté príznaky, ktoré odlišujú depresiu od „normálnej“ reakcie na niečo smútkom.
Smútok „bez“ dôvodu: Na rozdiel od ochorenia depresiou sú fázy smútku väčšinou po niekoľkých dňoch, týždňoch alebo mesiacoch prekonané. Neliečené depresia sa často ťahá dlhší časový úsek; často trvá tak dlho, že sa už nedá zistiť nejaká zaťažujúca príhoda. Okrem toho môže depresia vzniknúť aj bez nejakej vonkajšej príčiny.
Michal T. sa už tri mesiace necíti dobre. Všetko začalo tým, že v noci nemohol poriadne spávať, často sa budil, ráno sa zobudil oveľa skôr ako zazvonil budík. Počas dňa sa cítil unavený a napätý, mal ťažkosti sústrediť sa na prácu. Najprv pokladal za príčinu týchto problémov nedostatok spánku. Ale čoskoro zistil, že sa aj po dostatočne dlhom spánku ráno cítil akoby zmenený. Koníčky, ktorým sa predtým oduševnene venoval, mu nerobili radosť a bolo preňho čím ďalej tým ťažšie sa vzchopiť a robiť akúkoľvek činnosť. Nechodil viac na futbalový tréning, nečítal noviny a nesledoval televíziu. Jeho žena sa sťažovala, že nemá záujem o sex. Jeho nálada sa stále zhoršovala. Michal T. si túto zmenu vôbec nevedel vysvetliť, pretože sa predtým radoval zo života a nemal žiaden skutočný dôvod pre svoju stiesnenosť. Napriek tomu sa čím ďalej tým viac izoloval od svojej rodiny, hodiny sedel vo svojej izbe a rozmýšľal nad životom. Raz večer povedal svojej žene, že už nevidí vo svojom živote žiaden zmysel a že často myslí na to, že „urobí všetkému koniec“.
Žiadna možnosť rozveselenia: Na rozdiel od ľudí, ktorí sú smutní, ale nie chorí, človek trpiaci depresiou nevie odviesť pozornosť od svojho trápenia. V kruhu priateľov alebo na dovolenke sa jeho nálada nezlepší, často sa zhorší.
Ján B. by najradšej ráno ani nevstal. Už len predstava, že by sa mal obliekať a umývať v ňom vyvoláva obavy a vtláča ho späť do vankúšov. Vždy keď môže, ostane ležať v posteli a „rozmýšľa o všeličom“. Myslí si, že je iba tak schopný znášať svoj život. Na druhej strane sa v takýchto dňoch cíti bezcenný a zbytočný, keď myslí na to, ako zanedbáva svoje zamestnanie a iné aktivity. Jeho priatelia si všimli jeho nechuť k činnosti. Rozhodli sa, že mu pomôžu. Prekvapili ho návštevou a prehovorili k rozsiahlej túre po krčmách. Ján B. cíti ich očakávania. Všetky aktivity večera sú zamerané na to, aby sa cítil príjemne. Napriek tomu pociťuje prítomnosť svojich priateľov skôr ako priťažujúcu a nie povzbudzujúcu. Keď si priatelia všimnú, že sa Ján B. nenechá rozveseliť, sú sklamaní a nechajú to Jána B. pocítiť. Keď je Ján B. neskôr sám doma, cíti sa ešte bezcennejší a zbytočnejší ako predtým.
Kolísanie nálady počas dňa: Ďalšia zvláštnosť depresie, ktorá odlišuje toto ochorenie od bežnej rozladenosti je, že ťažkosti môžu nastať v závislosti od denného času (výkyvy počas dňa). Dotyčný je na začiatku dňa veľmi smutný a nesmelý (ranné pesimá), k obedu sa nálada zlepší. Rytmus nálad môže byť aj iný. Začína dobrou náladou ráno a končí zlou večer. V prípade ťažkej depresie je kolísanie nálad znakom zlepšenia, pretože na začiatku bola nálada stiesnená stále.

6. Tipy pre pacienta: Výživa a pohyb
Odborníci zistili, že krátka prechádzka – pokiaľ možno na slnku – môže zlepšiť náladu. Každá, akokoľvek krátka telesná činnosť stimuluje vylučovanie takzvaných Endorfínov. Tieto prirodzené v mozgu sa nachádzajúce látky prispievajú k dobrej nálade. Aj krátky pobyt na čerstvom vzduchu – bez telefónu a myslenia na akékoľvek problémy – môže pomôcť, aj keď je to len niekoľko minút. Ľudia, ktorí sa pravidelne venujú športu alebo akejkoľvek telesnej činnosti, reagujú na antidepresíva lepšie a rýchlejšie ako tí, ktorí to nerobia. Krátka prechádzka minimálne trikrát do týždňa môže urýchliť proces uzdravovania. Pohyb, zdravá vyvážená strava, vyhýbanie sa stresu a presné dodržiavanie naordinovanej terapie sú dôležité faktory pre rýchle uzdravenie. V kontrolovaných klinických štúdiách doteraz nebol zistený žiaden významný účinok multivitamínových prípravkov, makrobiotického stravovania, homeopatických alebo chiropraktických sprievodných terapií.
Pre mnohých ľudí, ktorí sa práve zotavujú z depresie, je osožné udržiavať konštantnú telesnú hmotnosť. Diéty síce môžu u niektorých ľudí zvýšiť sebavedomie, môžu ale aj prispievať k negatívnym zmenám nálady. Ak sa rozhodnete držať diétu, oznámte to svojmu lekárovi. Tento vám odporučí diétu vhodnú pre vaše potreby.

Ďalšie informácie v českom jazyku sú na tejto adrese: www.depression.ch; kliknúť na ikonku Informationsquellen; potom kliknúť na ionku Tchechisch

Textová Inzercia

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

info o depresii - Fórum - ZDRAVIE.sk