Je mi z toho na nic...
Moje dve krpate decka sa dokazu spolu rozpravat uplne normalne a ked si tresnu, nakoniec sa ospravedlnia jeden druhemu.
Tymi hadkami pomaly mazete to, co ste si tu budovali pracne dlhe tyzdne. Nie jedna nici temu ale vsetky. ved tu nepadlo jedno jedine normalne lovo k veci, k liecbe, k terapiam, k planom, ku krasnemu, co nas postretlo...Baby, skuste byt dospele uz aj na fore, moze to byt trening do zivota...
Kto ma dnes za sebou nejaku paradnu udalost, sem s nou! .-))