Ahojte.
Môj problém spočíva v nezamestnanosti. Som absolventka a prácu si hľadám už 10 mesiacov, ale stále nič. Prvého trištvrte roka som bola naladená pozitívne, oddýchla som si od stresov po štátniciach, venovala som sa sama seba a svojím záľubám a verila som, že sa čoskoro zamestnám.
V poslednom období to však ide som mnou dolu vodou – psychicky. Moje zmýšľanie sa stalo pesimistickým, trpím sebaľútosťou, nervozitou, depresívnymi náladami, záchvatmi plaču, vyhýbam sa ľuďom, pretože ma ich otázky ohľadom hľadania práce nesmierne deptajú (zdá sa mi, že každý naokolo si prácu našiel oveľa rýchlejšie a ľahšie ako ja), úplne som sa uzavrela do seba, stýkam sa len s rodinou, pripadám si neschopná, mám pocit, že neviem nič poriadne, čo ma uživí... Je toho dosť.
Keďže sa v podstate nemám komu vyrozprávať, pretože som typ, ktorý si vypočuje priateľov, ale sám sa ich neodváži zaťažovať svojimi problémami, píšem sem. Viem, že nie som sama jediná s podobnými problémami – chcela by som sa spýtať, ako odstrániť všetky tie negatívne emócie a prežívanie? Ako sa zbaviť tej strašnej nervozity a podráždenosti, ktorá ma dohnala už tak ďaleko, že nezvládam ani vyvenčiť psa bez toho, ma to nedohnalo na kraj psychického zrútenia? A so vzťahmi je to ešte horšie, mám pocit, že už neviem reagovať inak ako krikom a agresiou. Nedokážem sa upokojiť a ľudia mi celkovo lezú na nervy, nemám chuť s nikým komunikovať.
Takže ako sa upokojiť? Ako sa dostať z tohto psychického naladenia, ktoré mi môže hľadanie práce len sťažiť alebo znemožniť? Ako dosiahnuť, aby som bola ako-tak šťastná v mojej situácii?
psychické problémy kvôli nezamestnanosti
No, na to call centrum hádam mám kvalifikáciu. Aj na kadejaké finančné poradenstvo a poisťovníctvo možno, lenže táto práca = otravovanie ľudí. A asi to bude v mojej situácii vyzerať, že si preberám, ale nerada by som s takým niečím začínala. Nemám k tomu vzťah, nie som priebojná, aby som niečo predávala.
Ovládam angličtinu, pasívne nemčinu. A bývam v menšom meste nie veľmi vzdialenom od Bratislavy.
Vieš aj nejaké jazyky? v ktorom meste bývaš?
tak skus nejake vacsie firmy, nejake financne, ekonomicke -ako uctovnicka, do call centier...tam beru hocikoho bez praxe a bezohladu na odbor
História a sociológia. Hľadám si aj v iných oblastiach, ale zdá sa, že som vyštudovala dva absolútne neužitočné odbory... takže minimálna šanca získať akúkoľvek prax. Zdá sa, že nie som vhodná ani za asistentku, nedarí sa mi dostať ani do štátnej správy.
Na pohovory sa dostanem málokedy. Doteraz som na ne chodila naladená optimisticky. Posledný mesiac však už neviem, čo to je.
pravnicka?:D
Ahoj,
ja som už tretí rok na invalidnom dôchodku
a hľadám si prácu. Mala som lymfóm / rakovina lymfatických uzlín./ Manžel má sklerózu multiplex a pracuje.
Bývame na prenájme čiže musíme sa sami živiť. Mysli na že keď budeš negatívne naladená na pracovnom pohovore tak si nepomôžeš. Neklesaj na duchu a stále hľadaj. Niekde ťa predsa musia zobrať.
ved ja som natom tak isto..teda budem ak skoncim aj tu druhu...ono sa hadam nieco najde, dufam aj koli sebe :) co si vystudovala ak sa mozem opytat? zatial si skus najst aspon nieco - hoc co a aspon ta to trocha nakopne a nebudes tolko rozmyslat o svojej neschopnosti :)
jeanny: Mám už vyštudované dve školy, hádam stačilo. :) Navyše sa za štúdium platí a mňa živia rodičia.
ja som si tiez hladala pracu a nic :) neberem to ale ako tragediu vzhladom na fakt ze rovnaky problem ma kopu ludi len v mojom okoli...takze nestresuj, mas co jest zatial tak hladanie prace ber ako nutnu sucast studia :) alebo sa prihlas na dalsiu skolu ako ja a mas pokoj :)
