Čo som to za človeka?

Príspevok v téme: Čo som to za človeka?
silvus28

Ahojte, ani neviem ako začať...hnusím sa sama sebe, som odľud, nezaslúžim si nič, ani žiť, za to všetko, čo som urobila...PPP ma žačali ničiť už v mojich 13 rokoch, a už mám 28 a neprechádza to...asi sa vôbec nesnažím to zmeniť, možno si v tom hoviem, možno mi je v tom dobre, ale ja sa v tom paradoxne necítim dobre...ale nechcem pribrať, a to je jednou z podmienok vyliečenia a ja to odmietam akceptovať...proste to nedokážem! PPP mi úplne pokrivili charakter, stala sa zo mňa obyčajná klamárka a dokonca aj zlodejka...koľkokrát som mame zobrala z peňaženky eurá na jedlo, aj som jej vybielila účet (400 Euro!!!!!), aby som mala na svoje rozmary a na jedlo, ktoré potom aj tak skončí v záchodovej mise...nechcem už žiť v tomto tele, chcem ísť preč, chcem sa zmeniť, niečo so sebou robiť, všetci ma neznášajú , doma na mňa denne kričia, vraj "pozri sa kam si to dotiahla, tvoje spolužiačky sú už povydávané, majú deti, vysoké školy, a ty? Ty si doma na invalidnom dôchodku a myslíš len na jedlo!" Koľkokrát mám chuť aj vziať si život, ale nemám odvahu...pomôžte mi prosím aspoň svojimi radami...ďakujem

marushik

Fuu moja,
no mas to tazke, teda mala si a dufam ze uz to bude len a len lepsie...je to neuveritelne ako nam jedlo vie znicit zivot..je to strasne!! Ale je fajn, ze si sa s tym zdoverila tu, mne to velmi pomaha, ked citam, ze je nas vela vela, ktore sme sa dostali do "pekelneho zacarovaneho kruhu", z ktoreho sa tazko, velmi tazko vychadza :(...ja sa musim priznat, ze zase mi to dnes nevyslo, nechapem, tak som sa snazila, tak som nechcela prezrat sa!A zase som zlyhala............velmi ma to mrzi kvoli sebe, ale aj kvoli vam holky, Zuzi, prepac, nemozes byt uz na mna hrda.... lebo slubujem a slubujem a nakoniec vzdy zlyham, ja mam taku slabu volu, proste, doma mame kopu jedla a ja ked si dam kusok viac ako som planovala, mam vycitky a potom sa obzerem ako prasa....a dnes som mala vycitky po obede lebo som si dala magnum, ktory mi mamka kupila, nevedela som si ho odopriet...a hodinku som trpla, ze to nnepojdem dat von a uz som si aj myslela ze to zvladnem, ale ked som vosla do kuchyne, spustilo sa to...sakra :(...a dnes sa mi dokonca nedalo grcat, tak to cele vo mne zostalo... Preco????? Fakt mam chut sa asi zabit, aj ked to by som urcite nespravila, ale....Nechcem uz brat jedlo ako nejaku modlu, ako nieco, co ovlada moj zivot...Nevzdavam sa vsak, odteraz zacinam odznovu, zas, ale predsa. Ja viem ze sa to da!!

tomigun

Ahoj baby,
drzim palce, snazte sa vyriesit svoj problem, prajem vela odvahy a pevnu volu.

Ako citam tuto diskusiu, tak je to u vacsiny z vas o psychike, takze hlavu hore. Jasne vas hlavny problem je anorexia/bulimia, ale skuste si najst v zivote nejaky mensi problem, alebo tuzbu a dosiahnite najprv tu. Z malych uspechov sa casom stanu vacsie. Uspech je v zivote potrebny.

pytam sa

zuz!!!! takto budes jest este mesiac a mas 4 kg aj s ponozkami :))) ved si zrataj kalorie, total chudnuci jedalnicek! tak ziadne nervy ano? vobec toho nemas vela :)

a co tak dat letne stretko v BA? :)

zuzka1911

Marushik, ja by som mala tiež asi stresy :) No, čo už s nami. Ale naberieme trochu odvahy a nejako sa zorganizujeme a pokusime sa nejako spoločne, podľa mňa by to nebolo odveci ... No , po mojom včerajšom malom "obžerstve" som mala výčitky, ale bola som v kine a nejako som na to aj zabudla. Inak, chodím teraz dosť málo na wc (myslím na veľkú) a dosť ma to rozčuluje. Asi preto, že málo jem. Ale dosť pijem a jem aj dosť vlákniny a zeleniny, tak neviem kde je problém. Asi môj žalúdok nevie čo s tou potravou má robiť ? A potom som nafúknutá a cítim sa tučná ... Dnes do seba nalejem asi raz toľko vody ako zvyčajne a snáď pôjdem ! A fakt som toho za včera veľa nezjedla ? Podľa mňa strašne veľa (2 jablká, 1 nízkotuč. tvaroh, rucolový šalát, cer. žemľa so zavináčom + ešte jedna cer. žemľa s maslom a džemom). Kokoooos, strašne veľa ! Dnes nemôžem toľko žrať !

marushik

Zuziii :)

ty si uzasna! Dakujem Ti, vazne, Ty mne tiez, az teraz som si to tak uvedomila, ze si to tu bez Teba ani nedokazem predstavit...raz sa mozno - DUFAM stretneme, ked nazbieram vsetku moju odvahu! Jaaj, az mam take divne pocity v bruchu, ze by sme sa mali stretnut..Normalne stres :D..ja som taaaky bojko...

A nezjedla si vela Zuzi, klidek, uuplne malinko, maximalne tak primerane :)..keby si videla kolko som toho "zosrotovala" dnes ja na veceru..fuuu :)

Inac babky, to co opisujete, tie nakupy a skryvacky a pod... = moja nedavna minulost, dufam ze uz to aj minulostou ostane...brrr.

Drzkajte sa!

:-*

ladida

ano Zuzi,s odstupom casu sa to zda az absurdne vtipne!tie tour de supermarket,ruky vytahane od kilovych tasiek a za polhod ani kus sucheho chleba nezvysi:)))kiez by sa na to baby dokazali pozriet v tych najhorsich stadiach s trochou humoru,mozno by sa to aj zvladalo lepsie!ale inak baby,v amerike by vas to vsetky preslo,bo jedlo je tu take odporne,ze sa vam ani jest nechce!v auguste idem na mesiac domov,uz sa neviem dockat slovenskeho chleba!!!

zuzka1911

ladida,
Presne :) Ja a moja naj kamoska, byvala bulimicka, mame posedenie kazdy tyzden pri papani a sampusiku, niekedy dvoch sampusikoch a vzdy vtedy spominame na tie casy, kedy to bolo uz take zle, ze sme grcali v lese, v izbe do sacku, do misky, do vane, ako sme vzdy cakali, kym nasi udidu a my to mozeme ist znova urobit, vyprazdnit sa, ako to jedlo zahadne mizlo a ine sprostosti. Minule sme uplne zachvaty chytali na tom, ako sme riesili, ze ktore veci sa ako grcaju... Ze ktore zle, ktore lepsie... Ona ze cokolada sa dobre, ja ze to sa mi zle... Ona, ze mam si dat tri a hned sa mi budu lepsie. No akoze debata zrela na psychiatriu, haha ... No nastastie tieto casy su uz prec. Inak, teraz som si po strasne dlhej dobe dala sladke, uz som musela normalne doplnit. Po vecery, teda obedovecery som si este slahla cerealnu zemlu s maslom a dzemom. Najprv som si to odopierala, ale potom som sa na to vysrala a povedala som si, ze ked to moje telo asi tak strasne chce, tak by som mu to asi mala dat, hm ?? Zjedla som teda rucolovy salat, kyslu rybicku a cer zemlu a potom este tu s dzemom. Vela ??? Mam mat vycitky ? No co uz. Nevygrcam sa ani keby co bolo, ved z jedneho dna predsa nepriberiem. Tesiiiim sa velmi, ze som si to dala. Hehe...
Baby, musime to zvladnut a uzivat si zivot. Uz ziadna anorexia ani bulimia, tieto casy sa pre mna definitivne koncia. Inak... Ja som z bulimie nikdy nepribrala. Vzdy dom sa drzala na ten istej vahe a potom ked som uplne prestala jest som schudla. Hm... Ale ja som krava, ja som vzdy grcala do bezvedomiia. A aj vodu, caje atd. Kriste, neznasam sa za to, ako som si cele tie roky nicila zdravie. A hrozne sa bojim toho, co raz pisala alusinka, ze postupne mi zuby odidu ... To je moja najhorisia a najvacsia nocna mora.
Musime to zvladnut a vyhrat. A dufam, ze v sept. Sa vidime na skupinke. Marushik, ja sa chcem s tebou kamosit, si mi prirastla s srdcu mojko... Cmuk tebe a posielam vam vela hugov a drzim palce velmi, najsamviac!