Ahoj. Ani neviem ako zacat. Nie som ziadny looser, troska ani nic podobne. Ale proste mam vo svojom zivote jednoduchy problem, a to ten, ze si nedokazem nikoho najst, resp. doteraz som nestretol nikoho s kym by som zazil aspon kratku/docasnu lasku. Mozno je takychto muzov viac, ale ide o to, ze na kazdeho takato situacia posobi uplne inac. Zenam takyto stav vacsinou nevadi, vedia sa s tym zmierit a nijak im absencia tejto ludskej potreby nesposobuje problemy(ale medzi normalnymi zenami neexistuju prave taketo, ktore by lasku aspon ciastocne vo vyssom mladom veku(26)nedobrovolne nezazili). Ja to znasam velmi tazko vo svojej dusi, pretoze som v tejto situacii nedobrovolne a mam specificky typ povahy (citlivejsi,umelecke sklony,detailista,rychlo sa v niekom sklamem ak mam na to dovod, neznasam sa s niekym hadat/byt s niekym nahnevany, potom sa tak divne citim ako keby v zlom sne,atd..). Velmi dlhodobu absenciu milovat niekoho a byt milovany nedokazem nijak potlacat a zbavit sa toho aby ma to netrapilo. Zijem ale inak normalnym zivotom medzi ludmi, som vesely, zabavam sa, mam konicky, atd. Vo svojom vnutri citim ale strasny nepokoj a pocit prazdnoty a nenaplnenosti, tazko to opisat slovami. Je obdobie, ked ma to skoro vobec netrapi, ignorujem to a nepremyslam nad tym, ale problem je v tom ze zrazu pride obdobie ked to vsetko na mna dolahne a dostanem sa kvoli tomu do velkeho stavu uzkosti. Cim dlhsie som sam, tym viac sa to na mna nabaluje. Inak ale som uplne v pohode. Bojim sa ale prave tychto stavov uzkosti. Naposledy to bolo tak silne ze som sa z toho isiel zblaznit a nevedel som fakt co dalej. Strasny pocit momentalneho zufalstva z uvedomenia si ze mi tak velmi chyba laska...Realne som rozmyslal ze v zaujme zachovat si vlastne zdravie pojdem k psychologovi. Nakoniec som sa ale tejto moznosti vzdal, pretoze vsetko co som nasiel bolo iba plno sukromnych psychologov ktori za 45 min sedenia pytaju nehorazne peniaze - pripada mi to nemoralne. Je to obycajny byznys, kde ide v prvom rade o peniaze a nie o pomoc cloveku ktory je fakt v nudzi. Aj tak by mi ziaden psycholog s tymto nepomohol, pretoze cely problem spociva v nenaplneni ludskej potreby, ktora sa neda nicim inym vynahradit a skor ci neskor to proste na cloveka dolahne. Chcem sa teda skor opytat ci existuje clovek v takejto situacii ako som ja. Ci existuje niekto kto preziva tiez taketo pocity...kazdy nazor/skusenost od niekoho koho sa to tyka moze pomoct/povzbudit...Nepiste sem prosim ludia, ktorych sa toto netyka, alebo nazory typu ze "musis chodit von medzi ludi, pride to samo, venuj sa konickom, atd...dakujem :-)
Ako sa vyrovnat so zivotom bez partnera
lili
26.
Psa :-)))...ale diky za tip ;-)
posledne bolo pre robertu...
Prepac, ale nechcem tu odhalovat svoju identitu, nahodou ma este niekto spozna a to bude hanba :-). Je to dost sukromna(osobna) zalezitost, tak preto to pisem sem. Hmm...ako by sme to vymysleli :-)
a kolko mas rokov ak sa smiem opytat?ono tazko sa radi,to je pravda..podla toho co pises chodis medzi ludi a do spolocnosti dost casto...hm..skus pomoc psychologa,viem,ze nie si zufaly na samovrazdu:)ale porozpravat sa kazdopadne pomoze a na samotu je dobry pes-tak isto pri venceni stretnes kopec novych ludi..
jajka:
Uz som to mozno niekde pisal. Moj problem je asi len ten, ze som nestretol niekoho kde by bola vzajomna iskra. V tomto robim nejaku chybu...odmietol som par dievcat ktore by zaujem mali...ale tak pokial tam nie je iskra aj z mojej strany, tak nebudem ich vodit za nos a klamat nie ?
Co sa tyka kolegyne. Poviem to konkretne. Zavolal som ju niekam ci by nesla mimo prace (nebudem popisovat kam a akym sposobom,proste vtipne, to je teraz jedno). Reakcia bola vesela ale ze "niekedy sa dohodneme". Myslim, ze to uplne staci na to aby chlap pochopil ze to je odmietnutie. Takze tak. Viac sa iniciovat nebudem, to uz by bolo pre nu obtazovanie.
ahoj bebe keksik,
a kde žiješ? môžeš mi ty napísať mailovú adresu, napíšem ti :-)
ahoj bebe keksik,
a kde žiješ? môžeš mi ty napísať mailovú adresu, napíšem ti :-)
difuzia:
Nie, nie...vedel som ze to niekto napise :-). Tak ako pises to naozaj nie je. Nezasahuje to do mojho zivota tak, aby som nezil ako normalny vyrovany sebavedomy clovek. Urcite do okolia nic nevyzarujem ani nedavam na javo ze tuzim(ale vlastne kto by netuzil?), pretoze ked som medzi ludmi tak na to vobec vlastne ani nemyslim a netrapi ma to a uzivam si to, ked medzi ludmi mozem byt...Som uplne vyrovnany, ale proste niekedy ked som sam pridu tie pocity toho smutku a beznadeje ze som stale lasku nezazil a neviem to nijako zmenit a vlastne o to uz prichadzam, tym ze mi nie je prave 19...Nevies si ani predstavit ake narocne je to v sebe pre chlapa drzat v tak pozdnom veku...fakt sa bojim toho aby som prave ako nevyrovnany stroskotanec kvoli tomu neskoncil...preto som myslel ze niekto mi tu da rady ako s tym uspesne bojovat a predist negativnym pocitom absencie lasky...no ale ako tak vidim, ziadny chlap v takej situacii nie je, co sa aj dalo ocakavat :-)
akoby fakt vsetci len cakali ze sa zrazu ktosi zjavi. treba flirtovat, nezavazne balit, zda sa mi to alebo tento mily zvyk uz vymizol? je to trapne,dat najavo ak sa mi niekto paci? neviem, som uz dlho mimo kategorie slobodná/lovená/loviaca :)
ja neviem, podla mna toto ani nie je problem, ved to je normalne ze vsetci tuzime po laske. nemyslim ze by bol problem v nom. len sa mozno treba otvorit. a necakat vecne.
ja som tiez tak cakala, cakala, az ma to jedneho dna omrzelo a zacala som konat. a vtedy sa zacali diat veci :)
