pači sa mi mladšia žena

etela

Ďakujem, hmm veru bolo to smutné a bolí to dodnes :(
Moja je v poriadku že máš svoj názor, nikomu som nechcela vnucovať ten svoj, len som sa chcela podeliť so svojou osobnou skúsenosťou, pretože niekomu to môže pomôcť rozhodnúť sa kráčať správnou cestou.
No a i napriek tomu že ťa plne rešpektujem dovolím si trošku ti oponovať... Vieš každý jeden vzťah začína neskutočným vzplanutím zamilovanosti a je dokonalý, no zamilovanosť časom vyprchá a ďalej je vzťah o tolerancii, pochopení atď. a nezáleží na tom či je to v 15,20,30 -tich či 40-tich rokoch. Preto si myslím že ak sa partneri dokážu rešpektovať a robiť kompromisy kľudne to pôjde aj s veľkym vekovým rozdielom...
Viď môj príklad, mala som 16, vek keď moje rovesníčky začínali vymetať bary a diskotéky, nič ich netrápilo, len oblečenie, šminky a zábava. A ja som vtedy ešte netušiac ako čo bude riešila budúcnosť s chlapom, ktorý by mi mohol byť skoro otcom... V 18 keď sme skončili školu rovesníci sa rozprchli po svete a užívali si slobodu, zatiaľ čo ja som sa vraciala domov k snúbencovi a hrncom,práčke, žehličke a k ,,môjmu,, synovi. Veľa krát mi cez víkend zazvonil telefón ,,poď sa zabaviť,, a Peter mi vždy povedal choď, lebo sme si plne dôverovali ale nikdy som bez neho nešla. Keď kamaráti už možnože otvárali fľašku ja som akurát ukladala malého Peťka. Oni už v plnom vymetali parket a ja som bola šťastná že je Peter doma a že môžem byť s ním, pretože to bol neopísateľný moment šťastia a vďaky že je živý a zdravý ( pretože pri jeho povolaní som každý deň tŕpla či sa mi vráti domov ). Chcem tým povedať asi toľko, že záleží na ľuďoch koľko dokážu pre lásku obetovať. Ja som do lásky vsadila celú svoju mladosť a nikdy som to neoľutovala. Pre mňa neexistuje nič krajšie a vzácnejšie ako spomienky na chvíle s Petrom, a okamih keď mi jeho malý Peťko povedal ,, mamina,, ... To má pre mňa nevyčisliteľnú hodnotu a vôbec neľutujem že som nezodrala topánky behaním po butikoch či nezarábala balením príťažlivých pracháčov :)

nyky20

Ďakujem ti veľmi pekne. Veru moja, bolo to presne tak ako píšeš. Všetci ma odsudzovlali či som normálna v takom mladom veku spraviť takú chybu u ňho zase opačne či je normálny strácať čas s takou neskusenou pubertiačkou, s rodičmi boli nekonečné nezhody a výčitky, ľudia na nás na ulici ukazovali a šepkali si o nás (určitie nie dobré veci) , a teraz pre zasmiatie : moja babka, strašne veriaci človek, vycestovala až do Talianska zapáliť sviečku za mňa hriešnicu :) ... Bolo to naozaj ťažké... Ale bojovali sme, naša láska bojovala, a vyhrali sme. Chcelo to neskutočné množstvo času, ale keď ľudia videli že sa im nepodarí nás rozdeliť ( i keď denno denne sa o to pokúšali) , pochopili že my dvaja sa naozaj milujeme a začali nás rešpektovať a brať ako seberovných ľudí začlenených do spoločnosti bez odsudzovania...

Jasne, pocitame s címkolvek co sa moze stat, co moze prist o par rokov, som este mlada, no mam nejake tie skusenosti zo zivota, samozrejme on dostatocne skuseny. Dakujem za názor. Tiez si prajem, aby nam to vydrzalo :)

Budem úprimná a nechcem brať ilúzie Lillls,ešte ste krátko spolu, čo bude o 10rokov?On bude mať 49 a ty 35.On bude chieť už pokoj ( čo plne chápem) a ty budeš chcieť žiť ( tiež chápem). Teraz na to nemyslíš lebo začínaš novú etapu v živote, budeš sa tešiť z bábätka on tiež.Ale držím palce obom.

ked sa dvaja lubia tak by v tom vek nemal hrat velku ulohu. Partner ma 39, ja 25. a sme spolu 2 roky. V pohode si rozumieme, aj s rodicmi. No na vianoce budeme traja :))

Ozaj ten príbeh(Tommy Lie) bol pekný no škoda, že s takým smutným koncom.Hoci som sa nad tým zamyslela aj tak som nezmenila svoj názor.
Tomas 112:Viem si predstaviť, že takéto vzťahy sú na začiatku vzplanutia pekné, lebo zamilovanosť robí svoje. Aj v mojom okolí poznám páry s vekovým rozdielom ale je rozdiel, ak je takýto vekový rozdiel medzi skúsenejšou ženou a skúseným mužom, ktorý už niečo prežili ako medzi dievčinou, ktorá ešte neprešla určitými etapami v živote. Po rokoch sa vzťahy menia, už si na seba páry zvyknú a potom príde vytriezvenie a ukáže sa či ten vzťah pretrváva aj na vzájomnej úcte.

Nedá mi nevyjardriť sa k príspevku TOMMY°LIE.

Velmi pekne si to napísala a myslím, že viacerí prehodnotili aspon trošku svoj doterajší názor k vekovému rozdielu vo vztahu. Z vlastnej skúsenosti viem, čo to vyvolá u rodiny ale. známych takýto vztah. Zo všetkých strán len počuješ, že taký vztah nemá budúcnosť. Všetci sa začnú do vás starať.

Tomas112

Ja sa pripájam k názoru Tommy, že vek nehrá žiadnu prekážku, ked to myslíte obaja vážne. Tak jej povec čo cítiš - nemáš čo stratit.

Ja som zase úplne rozdielneho názoru... Z vlastných skúseností ti môžem povedať že ak sú sympatie obojstranné vek nehrá žiadnu rolu. Je pravdou že určité obmedzenia tam sú, ale pokiaľ by ste sa milovali naučili by ste sa ich tolerovat...
Napíšem ti pár pravdivých slov ktoré ti možno pomôžu rozhodnúť sa, a kráčať tou správnou cestou.
V detstve som mala najlepšiu kamarátku ktorá mala staršieho brata, pre mňa vtedy nazyvaného ,,ujo,, . veľmi často sme sa stretávali, pretože ako deti sme s kamoškou trávili veľké množstvo času spolu. Raz za čas sa s nami jej brat (Peter) hral a vtedy mi ani nenapadlo že ho niekedy budem brať inak ako ,, uja suseda ,, pretože on už mal vtedy svoju rodinu . Roky však pribúdali a ako som dospievala, videla som v ňom čoraz viac príťažlivého chlapa... samozrejme v období keď so mnou trieskala puberta sa mi páčil pomaly každý druhý chlap pretože hormóny robili svoje :) Avšak roky mi pribúdali, a keď som mala 16 nastal veľký zlom. Naše rodiny naplánovali spoločnú dovolenku. On bol v tom období už rozvedený a mal 5 ročného syna. Takže zrazu sme sa ocitli všetci trinásti v Chorvátsku, odkázaný jeden na druhého. Tie dva týždne ktoré sme vtedy spolu prežili boli najkrajšími týždnami v mojom živote. Povieš si, 16 ročná poblaznená mladá koza. No na prvý pohľad to možno aj tak bolo. Ale môj vzťah k nemu sa vtedy skutočne zmenil. Nekonečné rozhovory, prechádzky, či starostlivosť o jeho syna ma donútili ,,dospieť,,. Moji rodičia mi celú dovolenku dohovárali, aby som s ním dala pokoj, že to nie je chlap pre mňa , že si nemám pokaziť život, ale žiaľ, i keď svojích rodičov rešpektujem teraz to nešlo. Proste viem, že to bolo vtedy hlúpe, nerozumné ale nedalo sa to zastaviť. Verila som v to, že keď sa vrátime späť domov do nášho zauživanéhzo života, všetko sa vráti do starých koľají, on si nájde seberovnú priateľku a ja si budem užívať život. Navrávala som si, že i keď to bude ťažké doma na neho dokážem zabudnúť. Realita však bola úplne iná. Každý deň od nášho návratu sme boli v kontakte, keď sa nedalo osobne, tak sme spolu pretelefonovali celé hodiny. Povieš si možno že o čom sa už len tak mohli rozprávať, ale rozumeli sme si úplne vo všetkom, mala som pocit ako keby som si našla svoje dvojča... Naše stretnutia boli čoraz intezívnejšie, až raz na grilovačke u nich som podľahla , a padli naše prvé bozky. Na ten okamih nikdy nezabudnem. Vtedy som sa už naozaj hlboko zamilovala... A nie len ja. V ten večer som počula najkrajšie vyznanie lásky ktoré ma presvedčilo o tom, že Peter ma nemá len na pobavenie... Náš vzťah bol neskutočne nádherný i keď verejnosťou odsudzovaný, ale naša láska bola silnejšia ako ľudksé klebety, intrigy a neprajnosť. Na moje 18 narodeniny stál v našich dverách, s kyticou ruží a slzami v očiach. V ten večer pred mojími rodičmi ma požiadal o ruku a začala sa písať ,,rozprávka,, môjho života. Mala som 18 rokov, život pred sebou a sľúbila som sa 36 ročnému chlapovi so 7 ročným synom. V jednom okamihu som sa stala nielen jeho snúbenicou, ale aj ,, matkou ,, . A nikdy som to neoľutovala... Osud nás síce rozdelil, lebo keď som mala 24 rokov tragicky zahynul pri výkone svojho povolania, no viem, že ak by bol stále medzi nami boli by sme spolu, a všetkým dokázali, že láska nepozná prekážky - ani vekovú ...

tiež si myslím, že by si jej mal dať pokoj. To,že sa ti páči nie je vada ale dievča má život pred sebou (nevravím, že ty nie)a nemala by padnúť do tvojich pazúrov. Ale musím uznať, že je od teba pekné, že o tom píšeš. Ak si do nej zaľúbený, tak kvôli nej jej to ani nehovor.Skutočne to nemá budúcnosť ani pre ňu ani pre teba.Ešte možno v prípade, keby si ty mal 70 a ona 52 ale aj tak sa mi to nevidí.

to je dosť veľký vekový rozdiel.To,že je nervózna je možno z tvojich pohľadov, veď je tvoja zamestnankyňa a má nejaký rešpekt.Ty máš min. 37 rokov,vieš si predstaviť to, že ak by ste mali deti, už by si bol dôchodca a potomok by ešte študoval?Pozri sa na nejakých 60-tnikov a porovnaj sa.Neblbni hlavu mladému dievčaťu a nájdi si k sebe primeranú partiu.