Manžela som spoznala v čase, keď bol už 5 rokov rozvedený.Mala som 25 a on 40.S bývalou ženou mal vtedy 16 ročnú dcéru, o ktorú sa naozaj vzorne staral.Ráno ju vozil do školy a po obede- vo svojej pracovnej dobe-zo školy.Žili sme už v jednej domácnosti a on mal prakticky všetky víkendy vyhradené len na výlety s ňou.Boli spolu v kontakte denne.Ja som bola celé víkendy sama so svojím synom a boli sme odkázaní urobiť si program sami.Partner sníval o našej svadbe a spoločnom dieťati, ale ja som si nevedela predstaviť, ako budeme zvládať to,že jeho dcéra sa odmietala o otca s niekým deliť.Akonáhle naznačil, že by sme si mohli urobiť spoločné chvíle všetci traja, pustila hysterický plač a otca "trestala" aj niekoľko dní tým, že nedvíhala mobil a odmietala stretnutia.Po roku a pol som zahodila všetky obavy,aj môj život predsa mal začať niekam smerovať a pristúpila som na dieťa.Otehotnela som a mužovi sa nejakým zázrakom podarilo presvedčiť ju na jednu spoločnú nedeľu.Chodila však za nami ako tieň a stále plakala ako malé dieťa(mala vtedy 17,5 r!).Pýtala som sa jej, či by s nami nešla na dovolenku?Ona s plačom na to, vraj by chcela ísť s ockom sama.Bola som zo všetkého zúfalá a o dieťa som prišla.Žili sme spolu ďalšie tri roky a ja som upadala do smutných nálad.Nič sa nedialo.Muž prestal javiť záujem o dieťa,po ktorom som teraz ja začala väčšmi túžiť.Bál sa dcérinej reakcie.Zdalo sa, že z tohoto vzťahu pomaly vycúvam,inak budem žiť s chlapom,ktorý je manipulovaný takmer dospelým deckom a hnevalo ma,že považoval túto situáciu za normálnu.Bolo to stále to isté-prepáč ja nemôžem povedať jej nie,pochop ma..a takéto reči, ktoré mňa už absolútne nebavili. Viem, že bol medzi mlynskými kameňmi a možno cítil ,že jej rozvodom ublížil,ale bohužiaľ,naozaj trpia rozvodom najmä deti.Stále som ho opustiť nechcela,môjho syna mal ako vlastného a aj ku mne bol zlatý.Po nekonečných rozhovoroch som mu povedala, že viac nezotrvám v takomto vzťahu a nech skúsi popremýšľať nad tým, čo očakáva od života on.Nechcela som dávať mu žiadne ultimáta.Malo to byť ale fér pre oboch.Jedného dňa mlčky prišiel ,dal mi kvet prsteň a .....sme spolu vyše 5 rokov, naše dieťatko má viac ako rok a ...áno bola aj svadba,veľmi maličká,nepozvali sme ani rodičov,mali sme tam len 4 priateľov.Dcére však o tom povedal až deň po nej a to ju hneď musel ísť zachraňovať so slovami,že ju to zobralo a strašne plače do telefónu.Myslím,že sám pochopil,že keby to vedela skôr,nikdy by sme sa nevzali ,robila by divadlo.Ona nás navštívi 3,či 4 krát do roka,na Vianoce a keď má sviatok,príde po darčeky ,ale to je všetko.súrodenca vidieť netúži a otecka volá, iba keď potrebuje dobiť kredit, doplniť vreckové,zohnať prácu....má 20- samozrejme chlapca,ale pri rozhovore s otcom stále plače.Tiež som z rozvedenej rodiny,otec mal s omnoho mladšou partnerkou 2 deti,ale mám k nim pekný vzťah,dokážem prehovoriť aj s jeho ženou a ...nikdy som sa ho nesnažila citovo vydierať.Ako mám k nej pristupovať?Nechcem byť macocha!Ale trápi ma ,že nemá vzťah k nášmu dieťaťu,že sa snaží vzbudzovať v otcovi pocity viny.Stále nám zvoní mobil,stále potrebuje niekam odviezť, raz sa bojí tmy, inokedy potrebuje doviezť frajera k sebe domov.Vysvetľujem mužovi, že ho vyťahuje schválne od rodiny a dokazuje si , že patrí aj jej,ale veď patrí.No on vždy letí, aj keby to vyvolalo u nás hádku.On vie, že som samostatná a dokážem sa postarať o deti , domácnosť a o všetko sama a ona ho vraj niekedy potrebuje viac.Muž mi niekedy povie, že ona k nám nepríde,lebo cíti, že ju nemám rada.A to ma trápi.Ja som jej ale nekonečne veľa krát volala,aby prišla,že prídem po ňu,ona ma vždy odbila.Nemôžem jej donekonečna volať a snažiť sa o niečo, na čom sa ona smeje.Veď má 20 rokov,o chvíľu môže mať vlastné deti,to bude aj mužovi stále plakať na pleci?Ja som sa naozaj snažila,ale už ma to prestalo baviť.Mám dve deti,rodinu ,domácnosť a nemám energiu zapodievať sa týmto každú voľnú chvíľu.Mám hrať mŕtveho chrobáka?Mám jej volať a stále jej núkať našu spoločnosť?Neviem sa pretvarovať a po piatich rokoch márneho snaženia som zistila, že ona mi nikdy nedala šancu, aby sme sa spoznali,len mi dávala najavo, že vždy bude prvoradá.Bohužiaľ pre ňu už nie je jediná.Ako ďalej?Nechcem byť tá zlá, ale ani stále "požičiavať" manžela urevancovi,keď ho doma potrebuje druhý urevanček.On je stále v práci, vidíme ho až po siedmej večer a aj to uteká...za slzami.
Bývalá a Nová rodina
nuz.. tazka to situacia.. ejdiny, kto s tym neico moze urobit je tvoj manzel... jeho dcera je uz velka a mala by iste evci chapat... MALA BY, ale nechape.. Pri vsetekj ucte, on je asi troska slaboch (tvoj manzel) ked jej nevie povedat nie a "vykaslat sa"na nu. mali by sa podla mna jasne urcit pravidla, cize: s dcerou sa vidi povedzme len v sobotu. Ty sa pokus si ju nevsimat, zbytocne by si si nervy nicila.. Naozaj neviem nic poradit, ako by sa to dalo riesit, predpokladam, ze roshovorov ste mali uz niekolko a davat ultimata.. no neviem, mozno konkretne v tejto situacii by to pomohlo.. i ked neviem ake. Mozno by si znova mohla manzelovi povedat ze ta to serie a ze nech s tym daco urobi. ved predsa, ona je uz velka a hlavne vychcana...este by ma celokm zaujimalo, ako na celu situaciu pozera exmanzelka tvojho muza...
Baby ja vám fakt ďakujem,opísala som to tak obšírne hlavne preto,aby ste do toho videli viac a nebolo to skreslené.Nečakala som takéto ohlasy v môj prospech.Fakt som už mala ten pocit, že som odporná,žiarlivá a že jednoducho on musí plniť funkciu otca tak intenzívne, aj keď je dcéra už dospelá.Stále si meliem svoje, že to musí mať určité hranice,ale doma som z toho vždy vyšla ako hysterka ja.Dokonca už aj moji rodičia mi vraveli, nech sa nesťažujem a nech ho za ňou púšťam a nekontrolujem, že veď je to jeho dcéra a musím to chápať.Mne ale často chýba a nemôžeme si na seba nájsť čas,lebo buď je v práci,alebo zachraňuje svet niekde inde,len nie doma,lebo vie,že domáce pole zachránim ja.Strašne vám ďakujem, dodali ste mi odvahy a naozaj si budem stáť viac za svojim názorom a budem trvať na tom, aby povedal do telefónu konečne aj nie.Už som aj rozmýšľala, že sa porozprávam s ňou,ale ona by to nepochopila a urobila by hysák,ešte by to prekrútila a poštvala na mňa svoju matku,na to chuť nemám. Alebo by povedala, že ma do toho nič nie je ,že je to čiste iba medzi ňou a jej rodičmi.Naschvál pozývala rodičov spoločne na oslavu narodenín do reštaurácie,akože pozri-idú spolu!A môj muž povedal, že prečo by to pre ňu neurobil,18 má iba raz.Tak isto som musela"prežiť" stužkovú a to ma čaká ešte jedného dňa jej svadba.
no tak toto...neviem, ci ta obdivovat,alebo ti vynadat, ja by som na toto nemala nervy,ta mala pinda ma 20rokov a je si vedoma toho, aku moc ma nad svojim tatkom, takze sa toho podla mna len tak lahko nevzda...je to cista manipulatorka,tam by mal robit poriadky jedine tvoj muz,ale asi na to nema odvahu alebo povahu..neviem, nechapem ako sa moze nechat niekto takto cele roky vydierat,aj ked je to jeho dcera, to je uplne jedno, a ta dceruska je teda pekna mrcha,vobec jej ani trochu nezalezi na otcovom stasti, takych ludi by som..ach jaj, neratala by som s tym, ze jej postoj sa zmeni, kasli na nu,tvoj muz by mal celkovo zmenit svoj postoj, ale to si musi uvedomit on sam...juj normalne som sa rozculila,takych ludi ako ta tvoja nevlastna dcera z duse neznasam..a ty by si sa mohla sem tam preventivne spravit viac neschopna a nesamostatna, aby videl, ze aj ty potrebujes tiez jeho pomoc...fakt sa tazko radi, tvoj manzel to mal zastavit uz davno, vies ako sa hovori stareho psa uz novym kuskom nenaucis, to plati pre tvojho muza aj pre jeho dceru...neviem ,ci sa netocis v nekonecnom kruhu, dufam ze nie, len ty musis vediet, ci si schopna ho nejako ovplyvnit, alebo nie...
ja mam teraz 25 ale tolko stresu si na neseba urcite nenecham. Povedala by som vykasli sa na nu a kradni si manzela, na kazdu volnu sekundu nenechaj si takto znicit co si si vybudovala.
co sa tyka toho co si napisala tak WAWWW
tu je asi kazda rada zbytocna, je to cistecitove vydieranie, ako si spomenula, ja by som nemala na to nervy, zivot je len jeden a clovek by ho nemal premarnit s niekym, kto za to nestoji.....skus mu vazne prehovorit do duse, ci vobec vas vztah ma vyznam (a tej "slecne" nahadzat par na zadok :))
