ahojte neviem ako to tu chodí tak vám poviem cely príbeh lebo naozaj chcem aby mi niekto pomohol ....začalo sa to tým ked som spáchala moju prvú samovraždu nespáchala som ju preto lebo som sa chcela zabiť len sme nevedeli čo mame robiť s kamarátku Nikolu tak sme vyskúšali lieky ale doktori nás zachránili, a asi preto ma moji rodičia znenávideli teraz sa furt hádajú a mne furt nadávajú a moju prvú samovraždu som spáchala pred rokom alebo dvomi ani si moc na to nepamätám ... ale moji rodičia ma nenávidia ale našla som si jednu kamarátku ktorá prežívala to isté a ešte aj prežíva a ona ma inšpirovala aby som začala písať básne že to pomáha a aj pomáhalo jednu dobu ale moji rodičia sa hádajú čim dalej tím viac a ja to už znova nezvládam ani básničky mi nepomáhajú a ešte kto mu všetkému môj otec začal piť a tak som si začala rezať žily ale nie tak aby som zomrela ale len tak aby sa ten tlak uvoľnil čo v sebe dusím a kedže moja kamarátka Janka tá čo mi pomáhala a inšpirovala ma tvorením básničiek prežíva to isté tak mi dala návrh aby sme sa zabili len ešte nevieme kedy a ako ona má predstavu aby sme sa predávkovali ked že ja viem že to moc účinné nieje ja si asi podrežem žily ale teraz nechcem aby sa len uvoľnil tlak čo v sebe dusím .... ale ja chcem zomrieť ale bojím sa že ked príde čas tak sa Janka zľakne a možno aj ja lebo ja mám rada moju rodinu aj ked ma nenávidia a aj môjho synovca veľmi ľúbim aj ked bude mať v máji len 3 rôčky a preto sa bojím že mi bude chýbať hlavne on ............ a mňa už od mojej druhej samovraždy nikto neodhovorí ja len sama neviem čo chcem ale zomrieť chcem .................. preto žiadam od Vás pomoc ... mám 14 rokov v auguste budem mať 15 Janka bude mať 15 vo februári ......dakujem za to že sa so mnou aspoň niekto porozpráva ...
Čo mám robiť? Ako dalej?
bella12
no ja som nevedela čo mi môžu spôsobiť tie lieky ...a ja by som možno aj prijala pomoc od "odborníka" ale bojím sa toho čo na to povedia moji rodičia ... ja sa s mamou nerozprávam o takých to veciach lebo viem čo by mi povedala "zase uvažuješ nad sprostosťami" a potom by mi strelila zaucho.
anna,
nechce sa mi veriť, že prvýkrát si sa pokúsila o samovraždu iba z nudy, veď si si musela uvedomovať, že ide o život a že by si sa po tých liekoch nemusela zobudiť. Nemala si už vtedy nejaké problémy, necítila si aj vtedy tlak, ktorý si potrebovala uvoľniť? A nehádali sa Tvoji rodičia aj predtým?
Nemyslím si, že hlavnou príčinou terajších hádok rodičov si Ty, ako si ani nemyslím, že Ťa znenávideli. Si ich dieťa a to čo si spravila - pokus zabiť sa - je pre každého rodiča signálom, že sa niečo vážne deje s jeho dieťaťom, a že nielen dieťa, ale aj on ako rodič, má problém. Že musel niečo vo výchove zanedbať, o to viac, ak si dovtedy na dieťati nič nevšimol.
Trápia Ťa teraz iba hádky rodičov a otcovo pitie? Alebo sú tam aj iné veci? Všetko je totiž dôležité. Obviňuješ sa za to, čo sa deje vo vašej rodine? Nezačala si sa práve preto rezať?
Anna, Tvoj problém, aj keď vyzerá ako riadne zamotaný uzol, sa dá vyriešiť. Treba však tomu uveriť a začať ho pomaly rozväzovať. Pravdaže treba na to čas aj trpezlivosť - a pomoc psychológa. To, čo cítiš, čo Ťa trápi, musíš dostať von - ale nie cez sebapoškodzovanie. Potrebuješ sa vyrozprávať, povedať všetko a nechať sa viesť odborníkom. Ak sa človek sám s niečím trápi, často dôjde k chybným záverom, keďže vidí veci veľmi subjektívne a nemá nahľad. A verí veciam, ktoré nie sú pravdivé a ktoré idú proti nemu. Som si istá, že tak je to i v Tvojom prípade.
Nemysli na samovraždu ako na riešenie danej situácie - samovražda nikdy nie je riešením, je len útekom od problému. A ten problém by ste mali riešiť spoločne ako rodina. Najlepšie by bolo začať postupne budovať vzťah dôvery medzi Tebou a mamou. Vysvetliť si, čo sa vtedy stalo, čo si vtedy prežívala Ty a ako Tvoj pokus o samovraždu zasiahol mamu, skúsiť sa navzájom pochopiť a vidieť to z pohľadu toho druhého. A v tomto by bol psychológ opäť nápomocný. Veď najdôležitejšie je, aby medzi vami ako členmi jednej rodiny láska vzrastala. A preto sa oplatí priniesť nejakú obetu.
Nemas pravo na odobratie si zivota,nie preto si sa narodila,aby si sama so sebou skoncovala.Ber ohlad na rodinu,nie preto ta vychovavaju rodicia,aby si im potom sposobila tu najväcsiu bolest.V zivote ta moze cakat vela krasneho,ako milujuci priatel,neskorsie rodina,deti...
Nemame nikto krasny zivot,kazdy ma svoje problemy,ale sme ludia,snazime sa zit a prezit vsetko a ked velmi chces tak moze byt aj ten zivot krasny :)
anna_: Mne to nedá neopýtať sa. Nemáš nejakú záľubu? Ak áno tak sa jej začni venovať. Alebo sa v škole zapíš do nejakého krúžku. A rovno vezmi aj svoju kamarátku. Len neurob niečo, čo by si mohla neskôr ľutovať...
Treba vydrzat uvydis ze za 2-3 roky sa na veci budes pozerat uplne inak ...
Sú ľudia, ktorí sú na tom horšie než ty a nezabíjajú sa. Ja súhlasím s AdamKrt. Niečom sa zamestnaj a nemysli na blbosti.
Ty sa musis len niecim zamestnat, aby si mala normalne problemy a nieco riesila a nezaoberala sa v hlave somarinami.
Radsej, keby si sa sustredila na ucenie, dokoncila si skolu, najdes si pracu, milujuceho priatela a uvidis, ako Ti to zmeni pozitivne zivot.
Teraz nevies, co od dobroty...
