Ahojte, mám taký problém. S priatelom sme spolu už vyše štyroch rokov. Teraz je na výške, prvý ročník, má za sebou prvé skúškové obdobie... ale čo sa stalo počas skúškového: môjho priatela a ešte jedného chalana doučuje matematiku ich spoločná spolužiačka a kamarátka.. často u nej na byte strávia aj celé hodiny, aj noci.. ešte by som dokázala prekúsnuť keď u nej spia obaja - len kvôli učeniu... ale minule sa stalo že ten kamoš sa urazil a išiel domov a môj drahý tam u nej ostal spať. ževraj ešte potreboval vysvetliť učivo............ ja chápem, že sa musia učiť, majú toho veľa... ale mal si to zariadiť tak aby tam nespal.. ako by ste reagovali vy? pritom ešte v ten večer sme spolu volali a jasne som mu povedala, že ak by tam spal sám, len oni dvaja na byte bez kamoša, tak mi veľmi ublíži... a nerešpektoval ma. a ešte sa oháňal tým, že je to úplne normálne a nechápal prečo sa hnevám,,,, a nie aby hneď ráno išiel odtiaľ preč, pekne sa tak napapal a ešte do pol druhej tam bol :)
treba podotknúť, že to dievča ma záujem práve o toho druhého kamaráta, nie o môjho drahého... ale to mne je fuk, ja ju ani nepoznám a nemienim to tolerovať...ale aj teraz keď sa o tom s priateľom bavíme tak sa mi zdá, že to preňho nebolo nič také strašné, nevidí v tom nejaký hrozný problém..ale mňa to stále hnevá... a viem, že kebyže to spraví znovu, tak je koniec.
co si o tom myslite vy?
Potrebujem váš názor
ja iba k tomu kamarátstvu medzi chalanom a babou... je to úplne iný príklad, ale predsa...ja som raz šla s kamarátom, ktorého som poznala asi tak 3 roky na dovolenku k moru na 11 nocí....mali sme spoločnú izbu keďže to vychádzalo oveľa lacnejšie a mali sme tri postele...za celých 11 dní sa medzi nami nič nestalo (aj keď nie všetci tomu verili) ba dokonca mi po niekoľkých dňoch začínal liezť aj na nervy....takže podľa mňa kamarátstvo môže fungovať ak sa dvaja veľmi nepriťahujú...to je môj osobný názor
a neviem čo by som robila v takej situácii ako si ty...lebo som tiež dosť žiarlivá
Ja na tvojom mieste, už dávno idem spať ku nejakému kamarátovi.a dopredu by som to oznámila svojmu frajerovi, ale s úplnou pohodou. Akoby o nič nešlo. Nahodila by som úsmev a ďalej by som to nerozoberala. Veď on na tom predsa nevidí nič zlé. A keď ti to bude vyčítať, tak mu len povedz, že ste sa o tom milión krát bavili a on takéto prespávanie nepovažoval za nič zvláštne.
kvaki,
veľmi múdro píšeš, ďakujem.
áno, určite by to malo byť formou kompromisu. v hneve som sa mu určite vyhrážala,ale potom sme si to vyjasnili, chceme byť spolu, a viem ako to myslel, viem , že mi nechcel ublížiť... len naozaj nechcem aby toto robil. a ak je to preňho normálne tak ja neviem no.. ja to naozaj nedokážem tolerovať. tak snáď to pochopil (pochopí) ... ale to ma stále trápi, že ak je to v ňom, ak je toto on, tak ho nezmením. a toho sa bojím. ale potom nechápem: ak je naozaj toto on, ak takto zmýšľa, tak potom prečo mu robí problém ak by som ja spala u kamoša? .. divné..
hmmm, tak to je zvlastne.
asi by som mala potrebu sa s nim naozaj o tom porozpravat, ked on sam to nepripusta a spravi to.
podla mna hranice vztahu su vzdy tam, pokial s tym obaja suhlasia, alebo zvolia kompromis, ktory su ochotni prijat.
kazdopadne si stojim za tym, ze hrozba neriesi podstatu problemu. ten problem je niekde inde (to si uz musite zistit vy, co je to) a vyhrazanie sa nie je dlhodobo ucinne, lebo riesi iba dosledky, nie pricinu vzniknutej situacie.
podotýkam, že u toho kamoša by som nespala, len som chcela vidieť jeho reakciu, na ten koncert som nakoniec ani nešla - z iných dôvodov.
kvaki,
ja mu slobodu dávam, nedržím ho stále pri sebe. ale mám určité hranice a to že spal u kamošky, je ďaleko za mojimi hranicami. nedokážem to tolerovať, a viem, že kebyže toto spravím ja tak by vyšiloval a tiež by sa mu to nepáčilo. tak to je vo veľa veciach, keď ide on na diskoteku tak je to ok ale keď chcem isť ja tak už s tým má problém.
a ešte asi pred dvoma mesiacmi som mala ísť na jeden koncert do BA, posledný vlak by som nestíhala tak som mu povedala že či by mu vadilo keby spím u takého kamoša z blavy... a to ste mali vidieť tú reakciu! že to nepripadá do úvahy! že to nesmiem! a dva mesiace na to to spravil on sám :) tak potom o čom...
ja sa mu nevyhrážam, pekne mu hovorím, že ak je naozaj takýto a je to prenho normálne tak si nebudeme rozumieť pretože pre mňa to normálne nieje.... nuž, ostáva mi len čakať.
alexis swan
je dolezite, ako sa bude spravat dalej. aby nerobil niektore veci kvoli tebe. ak ich nebude robit, tak mu na tebe zalezi. a istotu vo vztahu? tu nemame nikdy, mozeme ale verit
lills, ja to vidím rovnako a oceňujem, že môj priateľ ma nekontroluje na každom kroku, lebo ak by to chcel robiť, už by nebol mojím priateľom. ja slobodu jednoducho potrebujem! a to neznamená, že ju budem zneužívať! rovnakú slobodu, ako vyžadujem ja, poskytujem partnerovi.
na druhej strane, každý má iné hranice, sú páry, ktoré idú všade spolu. ak sú obaja spokojní, všetko je v poriadku.
ale nemyslím si, že vyhrážanie sa rozchodom je to pravé. vyhrážky situáciu neriešia, hrozba nemení pohľad človeka a jeho názor, hrozba potláča jeho vlastné rozhodovanie a keď hrozba pominie, znovu sa vynorí to, čo je v človeku. tým nehovorím, že jeho cieľom je ťa podvádzať. myslím, že konštruktívnejšie by bolo vysvetliť mu, v priateľskej atmosfére a neutrálnym spôsobom, čo pre teba znamená toto a hento a porozprávať sa, čo si o tom každý z vás myslí. tam sa dá dospieť k nejakému spoločnému kompromisu, ktorý sa budete obaja snažiť dodržať, lebo je to riešenie vás oboch a nie iba príkaz jedného z vás.
časom mi dopína toľko vecí... je to tak, proste on je taký, nemyslel to zle, ani mi nehccel ublížiť, vedel že nerobí nič zlé - že nieje možné aby medzi nimi dvoma k niečomu prišlo, tak preto nechápal prečo sa hnevám. verím mu ale ide o ten princíp. a ja strašne dúfam že to pochopil.. už toľko sme sa o tom bavili, už toľko som mu dala najavo, že ak sa niečo podobné stane znova tak je koniec. a v tom prípade by naozaj bola pravda že sme príliš rozdielni, máme rozdielne názory a predstavy...
v poslednej dobe sa snaží, slubuje... nič iné mi nezostáva len čakať a dúfať, že sa už nepopálim.
neviem čo iné by som mala robiť ako čakať..? chcela by som mať istotu.
rozumiem Ti velmi dobre Alexis, preto aj mna zaujima, ako to dopadne, v kazdom pripade Ti drzim palce, aby to bolo najma k Tvojej spokojnosti
