Nelubima ma

Simonella: mas uplnu pravdu, pred tym v podstate vobec nechodila von, a zrazu ked je zle, uz chodi. Ja som tajne dufal, ze najde ten spravny system, ze sem tam si zajde s kamoskami, a medzi nami bude uplne okej, a nie len ked je zle. A k tomu vyvolavaniu pocitu viny, mozno to naozaj vsetky zeny robia, ze ak chcu muza prinutit konat, tak sa v nom snazia naznakmi a podobnymi vecami vyvolat snahu. Mozno je aj teraz moja priatelka v prave, ale ja uz fakt nemam sil ustupit. A blbe je, ze som typ cloveka, ktory nema rad, ked sa kvoli nemu musia ini snazit. Ja som jej vzdy vsetko odpustil hned, proste ja mam najradsej spontanne bezhranicne odpustanie. Priatelka je v tomto ina, ale ved kazdy sme nejaki a nikto nie je zly. trochu si ma teraz zneistila=) Na okamih som zavahal, ci predsa len nemam byt znovu ja ten, kto zacne zmierenie a odprosi. Ale mozno aj tak je potrebne, aby som bol ja ten "zly", ktory neustupi a vyziada si pauzu. Takze uz som na 100% rozhodnuty. zajtra ti poviem, ako to dopadlo....

bbbr: ide von ? ved na zaciatku to bolo take ze nechodila moc von nie? nieco sa zmenilo v nej..
a viem ako to myslis ze vie v tebe vyvolat pocit viny . to viem aj ja ked chcem aby priatel trochu trpel no nechcem to.. a ake zenske zbrane? :D.. no ako uznas ty za vhodne.. povedz jej to takto ako chces a som zvedava ako zareaguje.. ked sa takto sprava tak to asi naozaj nechaj tak.. za ziadnu cenu sa jej nevtieraj.. nech to teraz robi ona.. a pociti ake to je.. podla mna ta dost v tomto vyuzivala a mozno sama sa osparvedlnit nevie.. a skolu kvoli tomu neflakaj :// .. potom napis ako to dopadlo po zajtrajsku :)

Simonella: inac je nesom ani zdaleka dokonaly, mam KOPEC obrovskych chyb, na zaciatku vztahu som si ju tiez nie celkom vazil, ale potom sa to VAZNE o 200% zmenilo. A aj teraz nehovorim ze je to idealne, mozno nejaky zamilovany by na mojom mieste uz davno za mojou priatelkou siel do mesta s kyticou a prosil ju o odpustenie, ale ja som asi taky sebecky, ze to nedokazem. Problem totiz je, ze keby z jej strany bolo vsetko podstatne koser, tak to urobim bez vahania. Napr. ak by som ju podviedol, alebo inym sposobom podrazil, nevaham. ale po nezhodach, v ktorych mame obaja na toho druheho nieco? to sa mam snazit, aby mi potom bolo nadavane, fackovane a pod.? Po vcerajsej hadke som priatelke povedal: vies co, skusim ti uz nic nevycitat, neziadat od teba nic, ale fakt zacnem od seba, zameriam sa na to co mozem pre nas dvoch urobit ja, budem sa snazit byt kludny nevybuchnut na teba. Trochu som dufal ze aj ona sa zamysli, ale dnes stacil okamih a uz bol hnev, vulgarne nadavky (uz nie debil ako predtym ale k....t, c..j atd). Ja som vydrzal asi pol dna a potom uz nie, vybuchol som znovu a boli sme v tom. Takze takto sa veci maju. Inak pytala si sa na dovod hadky. Su rozne. Napriklad jeden nas spor: chodime castejsie k priatelke nez ku mne, a to o dost. Problem je v tom ze ja doma nemam take sukromie a tak sa proste neda, napriek tomu sa snazim aspon raz-dvakrat do mesiaca. Jej to nestaci. Dnes sme mali ist k nam, ale zial mama ma poziadala, aby som to odlozil, pretoze mame velke upratovanie. Povedal som priatelke, ze pobyt u nas odlozime na inokedy. Ona to akoze "pochopila", ale nezabudla vymenovat ze to urcite je vyhovorka, ze ona k nam uz nikdy nepojde a pod. Tvrdila ze sa nehneva, ale vyzeralo to inak, tak som radsej si povedal, z vybavim pobyt u nas aj tak. Podarilo sa, a ked som jej to dnes rano povedal, prave na tom sme sa pohadali. Ze preco som ja vybavil napriek tomu, ze ona vsetko pochopila a nehnevala sa. To, ze to vyzeralo uplne ako hnev, uz opomenula. To len na zaver mojho "slohu" som chcel uviest dovod dnesnej hadky....

Simonella: prijemne vediet, ze si na mna nezabudla=) poviem ti, ze tak priblizne nejako to medzi nami proste je, ako som napisal. Ale ver mi, ine je to z pohladu neutralneho cloveka, a ine z pohladu ucastnika, teda mna. Sam som si totiz vedomy, ze za mnohe problemy nasho vztahu mozem aj ja, ale ked tak nad tym teraz s nadhladom rozmyslam. Moja priatelka proste vie ci v hadkach alebo vymenach nazorov veci povedat tak, ze potom dokaze vo mne vyvolat ozajstny pocit, ze ja som vsetkemu na vine a ze ja som ten co sa ma snazit. Napriklad mi povie, ze uz zo mnou konci, ze ma nenavidi, ale v skutocnosti caka, ze ja zacnem sa hned udobrovat. Ked tak nekonam, povie mi, ze ten, kto miluje, by urcite neostal ticho, ale zacal by sa snazit o zmierenie. Proste vie naozaj dobre vyvolat pocit viny. Ona isla teraz vecer von, s tym ze ju nemam vyrusovat a ze jej mam aspon teraz na vecer dat pokoj. Inokedy by som jej uz vyvolaval a sluboval zmenu a teraz aboslutne na tom nemam chut, az ma stve, ci naozaj ja nesom ten sebecky, co sa nechce zmierit, a ci naozaj ona nie je ta ublizena, ktora sa len snazi ziskat si moj zaujem. Ale napriek vsetkemu som uz urobil jasne rozhodnutie, to ze isla von a nechala ma tak, mi aspon umoznilo ziskat nadhlad nad vecou a prvykrat som sa realne pozrel na skutocnost, ze moj zivot teraz naozaj nestoji za nic, flakam skolu (kvoli ziarlivosti priatelky, a to nie je stazovanie a zvalovanie viny, ale holy fakt), nesnazim sa nabrat skusenosti, nejdem do rizika a podobne. Takze na 99% som uz rozhodnuty, ze ju zajtra postavim pred hotovu vec, ze si beriem minimalne niekolko dni pauzy. Ze si proste potrebujem urobit poriadok v zivote, zistit vsetky zisky a straty, zoradit si vsetko. Citim totiz, ze NAM OBOM to moze len prospiet. Jednoducho sme teraz obaja plni horkosti, roky sme sa drzali obaja na uzde a musime si uznat, ze zo dna na den tym nepohneme. Pauza nas bud rozdeli, akoze k sebe nepatrime, alebo zistime ze si chybame, precisti sa vzduch a naberieme nove sily do riesenia problemov. A navyse si usporiadame a stanovime priority do zivota. Budes ma za to odsudzovat asi Simonella, ze takuto zavaznu vec jej oznamim asi iba telefonicky, ale inak sa to neda, pretoze ak by som bol pri nej, bud by to bol nezvladnutelny vybuch hnevu, alebo by ma zacala onymi zenskymi zbranami presviedcat o opaku. A ak by som nepodlahol, bol by tu znovu vybuch hnevu. Je sice este skoro, ale ja normalne si asi lahnem spat, vydychnem si a zajtra jej to oznamim. Nech uz konecne pochopi, ze vsetko sa proste takym jednoduchym uzmierenim riesit neda. Samozrejme, ja budem ten hnusny sebec, co ruca vztah, ale niekto to urobit musi. a ja verim ze to robim pre nase dobro.....takze tak...diki za tvoj cas Simonella..

bbbr: ahoj som tu :) cakala som kym sa ozves a povies ako dalej to ide no mrzi ma to ze takto :( ale mas pravdu v tom ze nemal by si sa zase ospravedlnovat len ty .. alebo co si pisal ze dokonca "odpkyta" nieco ,, ved to je chore.. vo vztahu by ste mali byt obaja ti ktori sa chcete zmierit, nie len ty.. podla mna si ta nevazi a robi si co chce a ked uz zacnes rozhovor na temu "pauza alebo rozchod" jej zacne lepit a povie, ze to vsetko robila len preto aby si sa viac snazil..
je mi tazko v tejto veci radit kedze neviem preco ste sa pohadali.. a az tak ze to trva uz 3 tyzdne? fuh..ale ked mas pocit ze to nie je tvoja vina tak cakaj nech sa niekedy pozviecha aj ona a uvedomi si, co moze stratit..a teraz ste kazdy den v kontakte? ked pises ze nemas vypnuty mobil .. preco? sa len hadate? urob to..

Simonella: este dodam, k tomu, ze neviem urobit krok k zmiereniu. Ja mam proste v sebe nejaky blok, tak trochu uz dva-tri tyzdne, posledne dva dni uz bez pochyby, fyzicky aj psychicky citim, ze uz nedokazem ustupit a to ma stve=( doteraz som dokazal, vo vnutri som aj citil neistotu, ale vzdy ma bud laska k nej alebo lutost za moje chyby dostali aj napriek tvrdohlavosti k tomu, ze som ustupil. Teraz akoby ma cosi drzalo v tom, aby som to neurobil, akoby cosi vo mne hovorilo, ze ak som normalny tak uz to nemozem urobit. Takze tak. A horsie je, ze najradsej by som si vypol telefon aspon na dva tri dni a neozval sa jej, a urovnal si myslienky. Ale to by bola schopna prist ku mne domov a ani nehovorim co by bolo. Takze tak. Potreboval som sa vykecat, dufam ze si to precitas Simonella.

Simonella: neviem ci sem este chodis, ale povedal som si, ze ked bude treba, ti napisem, ako sa veci dalej vyvijaju. Teraz je to uz medzi mnou a priatelkou velmi velmi zle. V podstate sme uz v troskach. Mozem uprimne priznat, ze som uz aj ja nad nou stratil trpezlivost a odvtedy (cca dva-tri tyzdne dozadu) uz sa v podstate len a len hadame. Doteraz to bolo vzdy jednoduche urovnat, proste som sa priplazil k nej nazad a odprosil ju, popripade ak bol skutok zavazny aj si odtrpel, alebo ustupila ona a ja som jej v momente odpustil. Je mi z toho nanic, ale po poslednych hadkach uz normalne niet z nas toho, kto by dokazal uplne ustupit a chytit zmierenie do ruk. Ja si stojim za tym, ze musime vyvinut snahu obaja, priatelka stoji za tym, ze sa musim snazit ja. Ale ja uz nemam sil, a uz asi ani chut=( Ona si proste mysli, ze ked som ju na zaciatku vztahu sklamal, tak teraz za to budem pykat do konca zivota, a ze sa moze ku mne spravat ako chce. Ja sa jej snazim vysvetlit, ze mne bude vzdy luto sklamani, ktore som jej ustedril, ale ze preslo uz 3 roky a ze si myslim, ze nema pravo sa teraz ku mne spravat ako chce. Inymi slovami totalne uz krachla komunikacia, a zacinam mat pocit, ze to doteraz cele stalo len na mojom zaujme, a ked ten uz akosi vyprchal, tak sa rutime do zahuby. A uplne najhorsie je, ze ked sa hadame, priatelka vykrikuje, ako ma nenavidi, aky som hnusny, ale ked ja jej poviem, ze to takto nejde, ze musime uvazovat na radikalnym riesenim (pauza, rozchod), tak uz zrazu so mnou chce byt, a tvrdi, ze to ona take hovori, len preto, lebo chce vo mne vzbudit snahu. No proste to by bolo na dlho. Neprajem to nikomu. Po styroch rokoch, mnozstve prezitych zazitkov, dobrych aj zlych, po prvykrat citim, ze neviem ci vobec s nou chcem byt dalej, proste uz neviem urobit ten krok, ze ustupit a pokorit sa=( a to ma stve najviac, pretoze si pripadam ako egoista, napriek tomu ze v kutiku duse citim, ze inak to nejde, nez tak, ze si obaja vyhrnieme rukavy...Priatelka teraz uz aj vcera aj dnes vybehla von, a ja jej vraj mam aspon na vecer dat pokoj. Ja vsak uz neviem ci to mysli vazne, alebo zase len aby vo mne vzbudila snahu. Len ono to tako akosi nefunguje, ja len citim tym vecsi odpor, ked sa snazi takto si vynutit. Hovorim, neprajem nikomu. Vyzniem ako vypocitavy, ale uz dopredu tusim, ze ak si zvolim cestu pokory a ustupenia, caka ma vela kriku, hnevu a neustaleho vycitania, aky som bol pocas tohto obdobia...Ja uz neviem...Drz palce Simonella pls, zberam sily na razny krok, myslim sily v tom slova zmysle, aby som dokazal jej pripadnu pauzu alebo rozchod komunikovat tak, aby ona nezabila seba alebo mna.

bbbr: tak to som rada ze sa to zlepsuje, lebo to je ozaj len o dovere..
a nemas co zavidiet :) pretoze my dokazeme byt bez seba ale na druhej strane mozno ai nie je az taka velka laska medzi nami.. sme spolu 2 roky ale je to nas prvy vaznejsi vztah .. nie sme na seba naviazani.. ja by som chcela nieco viac v tom, ze aj castejsie spolu byt, viac sa rozpravat a pod. ale uvidim co prinesie cas :)
a som rada ze vam to ide k lepsiemu a napreduje :)

Mozno ta lubi, urcite ta nerespektuje. Dobry zivot ta s nim necaka.
naco taky zi, povedz: naco taka laska?

no taku hulvatku som mal aj ja par rokov v domacnosti, par dni peknych v ktore ma milovala a ostatok, som bol ten najvacsi curak a chudak akeho kedy stretla,jasne ze potom to lutovala, ale bol to stale ten isty kolotoc ktory sa len stuponoval, podotykam ze k horsiemu.
neviem ako ty ale ja som za urcity cas dosiel k tomu, ze takto si svoj vztah neviem predstavit este neskor, ked nas budu spajat silnejsie zavazky a uz vobec by som nedokaz stravit to ze sa to prenasa aj na deti.
ak si sama seba aspon troska vazis posli toho burana k vode a nebo,j casom najdes urcite niekoho kto oceni dostatocne tvoju lasku.