Je to "chorobné upratovanie"?

Akože mi to nevadí, ale niekedy mi to nedovolí oddychovať. Píšem tu o mojom chorobnom upratovaní. Milujem poriadok, najradšej by som každý deň vysával, umýval okná, podlahy, prezliekal periny, pral. Mám 21 (22) a drží ma to asi od mojích 12 rokov. Zo školy som prišiel domov a začal som upratovať byt. Ešte som sa ani poriadne nevyzliekol a už som upratoval byt ako som vchádzal dnu. Každý deň som dával prať prádlo. Doma boli zo mňa niekedy chorý. Každému som diktoval, aby dávali dole misu, alebo aby "neobcikali" záchod. Aby pastou nezašpinili umývadlo. Koľkokrát som si aj 2x za deň upratal izbu. Preskladával som, vyrovnával som. Koľkokrát som nešiel do školy, lebo som musel poumývať okná, vytepovať koberce a celkovo vyriadiť byt a 3-izbový byt je teda na poldňa. Musel som ísť spať s tým pocitom, že všetko je narovnané, riad poumývaný. Koľkokrát som sa hral s kamošmi vonku a ja som musel ísť domov, lebo som musel ísť poupratovať. Nesadal som si na gauč, aby som nepokrčil deky. Mal som rovnako zameranú kamošku s ktorou sme sa v riadení predbiehali, že kto koľko a ako poriadil. Kamoši si robili srandu u mňa doma a všade behali prstami, že je tam prach, že musím utrieť. A keď odišli naozaj som to začal znova utierať aj keď to utreté bolo. Dnes bývam oddelene od rodičov. Sami povedali, že im to doma chýba. Nemá kto upratovať. Ja upratujem ešte viacej. Som vo svojom. Po 12 hodinových smenách prídem domov večer o 21:30 a ja do 22:00 vysávam, aby som stihol do nočného kľudu povysávať. A dalšiu hodinu upratujem celý byt. Periem, práčku mám tichú=o). Celý byt vonia až tak, že to ide na spoločnú chodbu v bytovke. Pritom takto v práci pracujem 3-4 dni a večer po práci musí byť upratané, inak by som nezaspal. Aj, keď idem spať neskoršie ráno sa preberiem svieži, lebo vidím, že byt je nádherne poupratovaný a ja som naozaj veľmi dobre naladený do celého dňa. Keď idem k rodičom, alebo niekde preč. Musí byť byť vyupratovaný, žiadny riad, podlahy vyumývané. Lebo milujem ten pocit, keď sa vrátim domov a je to môj krásny domov. Prídem oddýchnutý a doma je to len bodka za všetkým. Užívam si dni, lebo si poriadim ráno, alebo večer. Potom si to celý deň užívam. Mám psa. Nemám problém ho vziať do postele ani nič iné. Chlpy mi nevadia, veď sa to uprace. Akurát som včera večer mal znova takúto službu. Dnes už 4 deň pracujem, ale som spokojný, že večer prídem do čistého. A moja partnerka sa vôbec nestažuje. Ona varí, to ja neviem. Nevarím preto, lebo sa pri tom robí bordel =o)Ona nieje taká maniačka ako ja, ale nieje ani bordelárka. Ale sem tam si z nej spravím srandu, že keď nieje doma, tak je väčší poriadok. Takže sem tam mi to dopraje. =o)Myslíte si, že to je chorobné? Je to nejaká choroba. Ale v určitom zmysle aj pozitívna. Myslím si, že pokiaľ to v partnerstve a ani nikde inde nerobí problémy, tak isto je tam viacej toho pozitívnejšieho. Ona je rada, nemusí prať, to jej nikdy nedovolím. Ja sa jej nestarám do jej výborného varenia. Ale musím priznať, že v predchádzajúcom partnerstve som s tým problém mal.