Komplikovane

Príspevok v téme: Komplikovane
Antebellum

Ahojte
Iste kazdy pozna ten pocit ked vas dakto pritahuje .. nenormalne..
Vymyslate x sposobov ako sa k nemu dostat ak ho nepoznate..A k tomu, ked ma dotycny/cna povahu velmi zlozitu. Najhorsie je, ked citite ze aj druha strana mozno citi podobne , ale neozve sa , lebo....dovod neznamy
Ozvat sa prva? ano, to je lahke povedat...velmi lahke..
Ten clovek je tvrdy oriesok a ja som este nenasla cestu ako ho rozlusknut...
Prosim dajaku radu. :)

jajka001_

napriklad, zena moze byt naoko krasna,inteligentna, bohata ale co ked hlboku poruchu osobnosti, šialenu matku a geneticku chorobu? to tak rychlo nezistis. pritom tymto jej hodnota klesla hlboko pod tvoju. a nenapadne skromne dievca moze mat neskutocne dobre srdce ( a moze byt dedickou hotelov )no ty to nezistis preto jej nedas sancu.

H2O

beskyd, žiadny eufemizmus. A teraz nemam na mysli len banality ako napr. to, či dana osoba uprednostňuje modrookeho/hnedookeho partnera, ale aj skutočnosti, kt. sa daju posudiť objektivne ako napr. vyška prijmu či pracovna pozicia - ale ani tie nevypovedaju o tom, či som ja ako osoba schopny objektivne posudiť, či človek kt. ma o niekoľko tisic eur vyšši prijem ako ja, poskytne svojej potencialnej partnerke viac ako by som jej to poskytol ja - a teraz vravim o celkovej spokojnosti, nie len o materialnej. Ano su objektivne veci, niekto može mať geneticke predispozicie na rakovinu, diabetes II. typu, alzheimerovu chorobu, ale aj keby mal byť tento konkretny človek totalny dobrodinec, prečo by mal prenechavať objekt svojho zaujmu niekomu inemu, keď ten može mať ine ochorenia napr. chronickeho charakteru o kt. nevie ani on sam. Do istej miery je to ine, keď je človek napriklad na invalidnom voziku a povie si, že ta druha osoba si zasluži niekoho, kto nema tento hendikep, ale čo jej šťastie? Takato osoba si nezasluži byť šťastna len kvoli tomu, že nevie behať, skakať..chodiť? A čo ak objekt zaujmu danej invalidnej osoby je silny filantrop a svoj život zasvacuje pomahaniu inym? Alebo čo ak "konkurent" danej osoby skryva poruchu osobnosti a nakoniec by sa z neho vykľul tyran? V tom pripade si taky človek prepasie svoju životnu šancu a možno aj životnu šancu svojej potencialnej partnerky len kvoli tomu, že to neskusi, alebo preto, že ma pocit, že si to skusiť ani nezasluži... Snažim sa tym povedať nielen to, že nie všetko je objektivne merateľne (aj keď štatistika sa nas pokuša presvedčiť o opaku :), ale hlavne to, že ani znalosť tychto informacii neznamena, že sme schopni posudiť, čo by v konečnom dosledku bolo pre danu osobu ba ani pre nas vhodnejšie, keďže schopnosťou vidieť buducnosť nas neobdarili.

Čo sa tyka toho egoistickeho pristupu, tak či ide o lasku (teraz myslim zaľubenosť/amfetaminy, nie skutočnu oddanosť), alebo o čistu sexualitu, tak hovorime o silno sebeckých pudoch, čo jasne dokazuje fakt, že z biochemickeho hľadiska ide o podobne procesy ako pri uživani niektorych navykovych latok. Podľa mňa je altruizmus fajn, ale v tejto forme jedine voči rodine a priateľom (nie kamaratom), resp. v dlhodobom vzťahu, kde človek už je schopny posudiť, či druhej osobe viac dava, alebo berie a či je schopny/ochotny na tom niečo zmeniť.
Myslim si, že toto nie je problemom manželstiev, tam si myslim, že skor ide o nudu a o potrebe vypadnuť zo stereotypu, zažiť niečo nove resp. si posilniť davno stratene sebavedomie..

jajka001_

...a povedzme, ze to dievca umrie pri nejakej nehode, takze vobec nezisti ake je to skvele byt s muzom ktory ju lubi
:)
vies beskyd ja si myslim ze to vidis nejak tak tabulkovo, to sa neda, ono ked uz sa laska vyskytne (nie chtič) tak je to take uzasne ojedinele, proste ak je medzi dvoma ludmi take jedinecne spojenie, su tie rozdiely uplne irrelevantne, rozdiely sa daju prekonavat, a ano, situcia sa neustale meni, kto bol hore,moze byt dole a naopak, takze neni o com...len o tom vztahu, ze im je spolu dobre, o tom to je.
ci uz to spolu vydrzia dlhsie a ako prekonaju tie rozdiely, to je na nich, a tam sa ukaze aj charakter, lebo to bezne nie je vidiet, len v tych krizovych situaciach

beskyd

jajka, a nemal by mat ten chalan potom vycitky svedomia keby si ju aj nejak namotal? a nebolo to len o momentalnej financnej situacii, to je len crepina mozaiky, podrobnejsie som to objasnil v tom prispevku o 17:48. a v tom svojom prispevku prepdokladas dost uzavrety trh, dnes ludia sa narodia niekde, na strednu chodia casto inde, na vysku inde, pracuju na x miestach, stretavaju x ludi, tam by som nevidel asi problem...

cosamnestalo

neviem kto to je a preco ta atk rpitahuje, mne sa to v minulosti dialo askoncila som s takymi, ktori mi sustavne psychicky ublizovali ... a este sa mi pacili aj taki, co ma odmietli ... co z toho vyplyva? ked sa ti velmi paci tak trebars ho nenapadne skus niekam pozvat a lepsie spoznat ALE bud OPATRNA moze ta brat ako lahku korist co ty isto nie si, ale chlapi chcu byt lovci a ked sa im zena okato ponuka mozu si ju popliest s nejakou hrackou...a dalsia vec, ked mu okato znesies mdore z neba, nebdues pre neho zaujimava, bdues pre neho samozrejmost...takze skus ho fakt len pomaly spoznavat a az ekd si bdues ista ze je to spravny clovek, az vtedy mu nieco naznac, ale davaj si na seba pozor! Vela stastia ti zelam :)

jajka001_

beskyd, povedzme ze mas chudobneho ale dobreho chalana a uzasnu babu , ktora si urcite zasluzi niekoho uzasneho, ale na "trhu" sa proste nevyskytuje nikto dostatocne uzasny. a tento chlapec, ktory ju nielen ze chce, ale aj lubi a je pre nu ochotny spravit vsetko, aby bola stastna hoci povedzme nie je na rovnakej urovni ako ona, ju ma nechat len preto, ze si mysli ze ved ona si najde niekoho lepsieho? a co ked nie, co ked si ju stiahne, zufalu z nedostatku lasky,niekto ovela ovela horsi ktory jej znici zivot? pritom by s tym ktory ju lubi mohla mat docela fajn zivot ? ma sa jej vzdat a hladat v kope zien vo "svojej" kaste a mozno nikdy nenajst zenu ktoru by lubil?

beskyd

H2O, to su len take eufemizujuce frazy, ze neda sa posudit objektivne, kazdemu sa paci nieco ine atd. su chlapi geneticky vybaveni horsie alebo ktori ledva dostanu hypoteku na nejake spolocne byvanie pre rodinu ktoru budu splacat 30 rokov a ledva zivorit alebo aj horsie pripady, kopec chlapov musi zivit rodinu z 500 evri mesacne (a este z toho splacat kadeco mozne), kopec ich je bez perspektivy niekde sa presadit, nieco dokazat, kopec ich ma geneticky podmienene defekty, choroby atd, to nie je objektivne meratelne? a kolko z nich sa pyta predtym ako idu lovit svoju vysnivanu zenu ze ci si ta uzasna bytost nezasluzi nieco lepsie, top geny, super zabezpecenie, chlapa zrucneho, sikovneho, s kontaktami vsade, vtipneho atd.? a samozrejme plati naopak, ake percento kadejakych zrud, zakomplexovanych alebo egocentrickych sliepok bez osobnosti ci novodobych stylizovanych k*rviciek a umelych porcelanovych pipiek si polozi otazku ci ten samec ktoreho si chcu omotat by nebol hoden niecoho lepsieho nez su ony same? ja netvrdim ze aj v tejto teme je to tento pripad len si vsimam ze nikto nikdy neriesi nic ine len "ja chcem, ja potrebujem, ja ho/ju chcem dostat" dokonca VZDY bez potreby polozit si otazku, co mu/jej mozem dat ja, co by bolo clekom logicke lebo ked niekoho milujem tak ma predsa zaujimaju jeho/jej potreby. alebo tento pristup je prejavom nizkej sebaucty? preco? lebo ak by tomu tak bolo, ludia by sa v zasade delili na 2 skupiny, prvu by tvorili ti, ktori su len chodiacimi potrebami a personifikaciou "ja chcem, ja potrebujem" a druhu skupinu by tvorili ludia s nizkou sebauctou len preto ze vnimaju potreby cloveka na ktorom im zalezi. potom nie je problem pochopit ani to ze vztahy sa rozpadaju, skoro polka manzelstiev sa rozvedie ked zijeme v spolocnosti kde sa poklada za normalne ze druheho len vyuzivam na uspokojenie vlastnych potrieb a tvarim sa ze ho lubim az po hrob. ak na tomto principe stoja partnerske vztahy tak mi pridu moralne priechodnejsie aj bordely a registrovane prostitutky na kazdom kroku, povedzme za ucelom urobit zo vztahov ferovejsi biznis nez ten ktory funguje teraz.

H2O

beskyd, čo znamena byť lepši, uspešnejši, krajši atď? Veď su to všetko relativne veci a často sa nedaju objektivne posudiť prave kvoli tomu, že ich posudenie je čisto subjektivne a zaležia na preferenciach tej ktorej osoby .. Tento altruisticky pristup by možno mal vyznam za okolnosti, že pozname preferencie druhej strany a vieme, že ich nesplňame a/alebo existuje niekto iny, kto sa uchadza o rovnaku osobu ako my, o kom vieme, že dane preferencie splňa lepšie. ALE, po 1. aj tak nemožeme vopred vedieť, či by v konečnom dosledku bola dana osoba spokojnejšia s nami/s inou osobou, po 2. prehnany altruizmus podľa mňa vyjadruje nedostatok sebaúcty a sebalásky.