nikam netrafím a všade zablúdim

Niekto na to nemám vôbec bunky ani za mlada, spolužiak mal problémy trafiť z obchodu na intrák ( asi 300m ), alebo nájsť izbu kde býva. Bežne vošiel na cudziu a čudoval sa :-)

Ivet, podla mna sa toho uz nezbavis, ale nebud smutna, da sa s tym zit, len sa v cudzich mestach sama netulaj a na miestach, kde chodit predsa musis aj sama, hladaj vyssie polozene orientacne body, ktore mozes vidiet uz zdaleka, ja som v Blave bola 5 rokov a ked som sa tam potom sluzobne vracala a potrebovala som trafit pesky na autobusove nadrazie, skvele mi pomahala zorientovat sa budova VUB banky, ak letim, vyuzivam iba priame lety, lebo aj na takom medzinarodnom letisku som ihned stratena, ked som pred rokmi letela prvykrat do Australie, vobec ma netrapilo, ze tu anglictinu este bohvieako neviem alebo ze idem na navstevu prakticky k uplne neznamenu cloveku, ktory na tej krasnej ale osamelej farme ma moze pohodlne bez svedkov zakilovat, ja som sa najviac bala toho, ze sa uz na letisku vo Viedni za prvym rohom stratim, takze Ivetka, nic sa neboj, ked ja zvladam zit a pohybovat sa, zvladnes to aj Ty, nastastie vzdy sa najdu dobri ludia, ktori nas usmernia, ked sme stratene

Ak ludia stracaju orientaciu az v pozdejsom veku, takmer vzdy sa jedna o zname starecke dusevne choroby, casto sa mi stava, ze ked niekomu, kto ma dobre nepozna sa zdoverim, ze sa lahko stratim a neviem najst cestu spat, iba sa na mna sucitne usmeje, urcite si mysli, ze mam Alzhaimera, no mne to neprekaza, usmev vratim spat a nic nevysvetlujem, lebo ludia, ktori sa dobre orientuju, by to aj tak nepochopili, ak ale tato schopnost chyba uz od skorej mladosti, potom to nie je dusevna porucha, je to iba nedostatok jednej schopnosti, ved nakoniec, nie sme vsetci sme vo vsetkom dokonali, nemam pravdu?

ta3 - no presne toto mám aj ja..a to som ešte mladá, takže toto s vekom nemá nič spoločné..asi sa toho nikdy nezbavím :(

s kolegom som bola opäť v blave, už po druhý krát na tú istú ulicu a hovorí, že aby som ho skúsila navigovať, no u pri prvej odbočke by som ja išla rovno, neskôr by som neprešla do druheho pruhu a tento by ma vyviezol inam..no hrôza...

Toto je fakt povazovane za chorobu.moj zmami bol u lekara a ma to v papieroch jednoducho nema zmyslej pre orientaciu.ma uz 60rokov a zhorsuje sa mu to.uz netrafi autom nikam sam.co viem tak naposledy sa niekam vybral 50km od domu a vratil sa za tyzden.fak to neni sranda

no tak Vam poviem priatelia, ze mi trochu odlahlo, ked citam, ze nie som sama, co ma tieto problemy, ono je viac ludi so zlou orientaciou, ale aku ja mam neorientaciu, tak to ste este asi sotva zazili, moje deti to nekonecne vytaca, ze mna to akosi zazracne vzdy berie opacnym smerom a nejde o to, ze mam uz svoj vek, ze vekom snad stracam pamat, tomu tak bolo odjakziva, ked som prisla studovat do Blavy, velmi dlhu dobu som mohla chodit iba po Obchodnej ulici a musela som vidiet hrad, inak bolo zle, a este aj na konci studia sa mi satalo, ze nechtiac som skoncila na letisku, ak som v cudzom meste a vyjdem z obchodu, vobec neviem z ktoreho smeru som prisla, alebo staci, ak sa dvakrat otocim, uz vobec neviem odkial som prisla a kadial mam pokracovat, ja zvyknem bludievat aj vo vacsich budovach, strasne mi to komplikuje zivot najma pri soferovani, ak zle zabocim, som uplne stratena, vobec sa neviem vratit spat, GPS by bolo riesenim, keby obcas nekecalo hluposti, zamladi som rada chodievala na megakoncerty, ale ked som niekomu z priatelov navrhla, ze podme na koncert do Prahy, tak na mna pozerali, ci som nahodou nespadla z hrusky, takze mi nic ine neostavalo, iba chodit na koncerty sama, neviete si ani predstavit ake strachy som zazivala uz od polovicky koncertu na takom stadione v Budapesti, ci potrafim k autobusu, lebo vsak nemala som ani sajnu kde parkujeme, preto som musela z koncertu odist predcasne, aby som ten poondiaty autobus vcas nasla, alebo do Prahy som musela ist den dopredu, aby som sa cely den pred koncertom vozila elektrickou hore-dole, aby som sa naucila cestu naspamat, aby som potom po koncerte nebludila nocnou Prahou celu noc a neriskovala zivot, co by som ja dala za to, aby som mala aspon aky-taky zmysel pre orientaciu, hned by sa mi lahsie dychalo, lebo ma to fakt velmi obmedzuje, ale co uz, jednoducho mi v mozgu ten zavit chyba a basta a ja musim zit a pohybovat sa aj napriek tomu

Po BA pre mňa navigácia moc význam nemá, lebo aj tak chodím po všeliakým mojích skratkách, ktoré sú síce dlhšie a možno aj horšie, ale zato tam nie sú zápchy :-)

jééé koľko komentíkov mám ..ďakujem všetkým...
dnes som išla s kolegom po Blave a mal navigáciu...no bolo to lepšie, bola by som istejšia. Ale kolega išiel aj tak podľa seba :))

jaj taaak :)
cize velky brat ma sleduje!!!!!! :D :D :D

inac sranda je ze ten GPS sa registruje na meno, resp z dovod uze pri strate alebo kradezi sa dal najst.

ale vacsia sranda je ze to je pre nich ake jednoduche, clovek si kupi drahy GPS, a este im aj na striebornom podnose ukaze kam a kedy a kade chodi :)

proste celkom dost vela informacii na jednom mieste o jednom cloveku :D

Moc to nesledujem ako to presne funguje, ale princíp bol v tom že jednotlivé navigácie zbierajú dáta o prejdených trasách ( posielajú ich do centrály )a potom z toho je databáza priemernej o hustote dopravy v danom úseku v rôznych časoch a smeroch. Potom si to stiahneš v webu a ....
Ináč ja mám iba turistického garmina s cestnou mapou a o kvalite máp a výpočtových algoritmov viem svoje :-)

hmm, no tie dopravne zapchy ten moj garmin asi nevnima, respektive este neviem ako na to :D
asi treba kupit nejaku antenu alebo co ?

ono ked mi to davalo cez pernek, tak to bolo 50km, ale priamociaro ako som isiel to bolo len 25km, ale zapchy neboli :)