Mám ročný vzťah s chlapom, ktorý je dosť agresívny. Ked sa pohádame, neovláda sa, kričí, nadáva mi, nepustí ma k slovu, chodí hore-dole po izbe a nevie sa upokojiť. Nikdy ma neudrel, ale premýšľam, kam to raz môže zájsť..na druhej strane, ked sa nehádame, je veľmi pozorný a má ma rád. Už toho urobil pre mňa veľa..a nezištne..má 23, som jeho prvé dievča, pretože dlhé roky mal stredne ťažké depresie a vždy natrafil len na ženy, ktoré sa chceli s ním zabaviť, alebo na také, ktoré o neho nejavili záujem..cíti sa mi podriadený, bez skúseností, na čom mne ale vôbec nezáleží..dokonca mi od začiatku o sebe klamal- o svojich vzťahoch, videl to ako zlú vec, že nemal dievča..ja z toho vedu nerobím, nezutekám pretože sa liečil z depresií alebo preto, že nikoho nemal.. pôsobí veľmi sebaisto, dokonca až tak, že som si pri prvom sexe ani len nevšimla, že je to pre neho prvýkrát celkovo..nedal na sebe nič poznať a pravdu som zistila po 10 mesiacoch..klamal mi, ale chápem to..on si však nedokáže odpustiť, nevie prestať riešiť to, aký je neskúsený, aj ked je veľmi inteligentný a nie je to na ňom zbadať..má zjavne problémy s akceptovaním samého seba..vyrába mi neskutočné žiarlivostné scény kvôli bývalým, len preto, že si občas napíšeme k narodeninám a podobne..vždy mi tvrdí, že som na nich (hlavne na posledného) nezabudla a chcem ich a ja mu zúfalo vyhováram, že to tak nie je..ani mi to nenapadne..len považujem za slušnosť s nimi udržať ten chabý kontakt-narodeninové správy, a ponechať ich na sociálnych sieťach alebo v mobile..naozaj nemám nikomu chuť vysvetľovať, že môj priateľ sa zbláznil..som verná, nikdy som nič neurobila, často spolu nie sme kvôli štúdiu, no v tej dobe presedím všetok voľný čas na nete aby som s ním bola v kontakte..v podstate som sa takto vzdala všetkých priateľov len kvôli nemu..a neľutujem to, nikdy mu to nevyčítam...neviem sa pohnúť z miesta, neviem čo mám robiť aby sa nebál, že si nájdem iného, že nie je dosť dobrý...myslím si, že množstvo dievčat by sa z takého vzťahu s deprimovaným človekom chcelo čo najskôr vymotať, no ja nie...bolí ma, že mi nadáva, že na mňa kričí (nie som na to zvyknutá, celý život sa s ľuďmi hádam potichu, rozumne a vyžadujem, aby ma počúvali tak, ako počúvam ja ich) že mi neverí, že neverí sebe...neviem kam to až zájde..ako spoznám násilníka? :(
vo vzťahu s...
smetisko
Matyo
myslím si, že ten človek nemá v poriadku svoje sebavedomie a keď chceš s ním ostať musíš rátať s tým, že ťa to bude stáť obrovské množstvo energie a jedného dňa skončíš na práškoch...
