Nemám zmysel života, nikde nechodím, neviem čo mám robiť, nič ma nebaví, chcem byť mŕtvy....mám príznaky maniodepresie, socialnej fobie, schizoidnej poruchy osobnosti a najnovsie aj schizofrenie....viem ze potrebujem psychiatra minimalne len pre fakt, ze sa chcem zabit.....lenze nemam odvahu nieco take podniknut len nad tym rozmyslam....myslim psychiatra.....na samovrazdu mam chut momentalne teraz a uz sa nesnazim si pomoct....jednoducho viem ze uz som stratil nadej, nemam chut zit....v takych chilkach sa rezem ale na rukach som mohol len jednu zimu ale vtedy mi na to prisli ludia a teraz ma kontroluju rodicia a vsetci.....rezem sa na boku, o tom uz nikto nevie, nepresiel den kedy by som nemal chrasty na panve...uz tri roky sa rezem ale ani to mi uz nepomaha.....podrezat sa nemozem, mal by som len jeden pokus a ak by som ani neodpadol, tak neviem ako by som mame vysvetloval preco mam na ruke polmetrovy rez.....rozmyslam ze sa predavkujem liekmi len neviem kolko treba.....stale mam sny takze pod vlak skocit nechcem ale nemam silu si ich splnit ked nemam chut do zivota.....mal som nadej, jedno dievca, miloval som ju ona pre mna predstavovala nadej na zeclenenie k spolocnosti, myslel som ze konecne budem stastny.....povedal som co k nej citim....odmietla ma....vsetko mi padlo odvtedy som bez zivota je mi uplne na nic.....som zase taka troska aka som bol predtym......chcem si ublizovat lakaju ma dokonca tvrde drogy lebo viem ze by ma znicili....nevadi aspon zmiznem z mojho zivota.....pri troche stastia si pichnem riadnu davku heraku na kolajniciach a bude po vsetkom.....
cchem sa predavkovat uvidim ako to dopadne bud sa len povraciam alebo sa mi to podari.....je mi t jedno....ked umrem umrem ked ne, tak si mozo sny splnim....uz nemam chut na nic....
Postaci cela skatulka Paralenu?....aka davka sposobi aspon bezvedomie? kto to uz urobil nech napise.....
Ako s z toho dostať, alebo návod na samovraždu
požer všetky tabletky čo najdeš doma v lekarničke, myslím že to by malo stačiť, keď nie stale maš množstvo spôsobov samovraždy
Neviem, prečo máš také zle myšlienky, ale musíš mať nejaký dôvod. Ja napríklad tiež nechodím nikde vonku. Všetko sa dá riešiť, ale nie vraždou.
Ahoj, neviem, či Ti viem pomôcť, ale viem, čo pomohlo mne, keď mi bolo tak nachuja. Síce bolo to kompenzovanie, ale pomohlo. Odvrátila som pozornosť od seba samej. Celý deň som si zapratala programom. Od rána do večera. Asi v piatich organizáciách som pracovala ako dobrovoľníčka. Stále som riešila problémy niekoho iného a vôbec som nemala čas na svoje. Čas všetko vylieči. Po nejakej dobe už bolo fajn. :) Neriešila som, či som šťastná alebo nie. Bolo mi dobre z toho, ak som spravila šťastným niekoho iného. Povedala som si, že nikde nie je napísané, že práve ja mám byť ten šťastlivec, ktorý by mal byť celý život šťastný a šťastie iných som považovala za rovnako dôležité ako svoje. Bola to dobrá terapia. Skús. Držím palce. ;)
Ahoj, neviem, či Ti viem pomôcť, ale viem, čo pomohlo mne, keď mi bolo tak nachuja. Síce bolo to kompenzovanie, ale pomohlo. Odvrátila som pozornosť od seba samej. Celý deň som si zapratala programom. Od rána do večera. Asi v piatich organizáciách som pracovala ako dobrovoľníčka. Stále som riešila problémy niekoho iného a vôbec som nemala čas na svoje. Čas všetko vylieči. Po nejakej dobe už bolo fajn. :) Neriešila som, či som šťastná alebo nie. Bolo mi dobre z toho, ak som spravila šťastným niekoho iného. Povedala som si, že nikde nie je napísané, že práve ja mám byť ten šťastlivec, ktorý by mal byť celý život šťastný a šťastie iných som považovala za rovnako dôležité ako svoje. Bola to dobrá terapia. Skús. Držím palce. ;)
Nerozumiem, preco na taketo prispevky reaguju ludia, ktory su so zivotom vyrovnany. Absolutne neviete a nemate ani tusenia, CO VSETKO takyto clovek preziva, nakolko ste to mozno nikdy v takej intenzite nepocitili. Nedokazete ich pochopit, vzit sa do ich situacie a prave preto ich odsudzujete. Ze si nevazia zivot a preto si ho nezasluzia, ze co vsetko by chory clovek dal za to, aby mohol zit zivot ako ludia okolo.... Ale neuvedomujete si jedno, ze rovnako, ako si chory clovek zela vyzdraviet, tak isto si niekto zela zas umriet.
Tiez je ,,chory" a rovnako ako chory clovek si praje vyzdraviet, dostat sa z toho, tak aj tento psychycky ,,chory" clovek, ktory ma problem sam so sebou, vo svojom vnutri, si zela dostat sa z toho. A taky clovek sa na svet nepozera pozitivne. On si praje umriet, lebo ho tu nic nebavi a nevidi nijaky zmysel zivota.
necitala som vsetko , a asi ani nebudem , lebo cim viac toho citam , tym viac mi je z ludi zle !
som si vedoma toho ze kazdy si nesie ten svoj kriz. mam pocit ze vy vnimate len to zle ,no tu asi darmo bude niekto radit , chce to uz odbornika .
PS: mam choreho otca , viete co by ten dal za to keby chodil po vlastnych a zil zivot ako ludia naokolo ? len vy si to NEVAZITE!!!!!!!!
Actoc,veríš alebo veril si v Boha?Odkial si,možno by som vedela o spôsobe ako Ti pomôcť.
Laurina22 a co sa ti stalo? Preco mas roztrhane srdce?
ani moj zivot neni uplne podla mojich predstav, ale samovrazdu pokladam za zbabelost.
*****každý je svého štěstí strůjcem *******
actot,
ako sa z toho dostať? Prečo sa chceš vlastne zabiť? Čo by sa muselo stať, aby si myšlienku na samovraždu zavrhol? Nenachádzaš zmysel života, pretože nemáš lásku dievčaťa? Vkladáš všetku svoju nádej do iného človeka, a ak to nevychádza, vidíš východisko v samovražde. A čo tak začať riešiť svoj život a neutekať z boja? Ak si nevieš rady, treba vyhľadať odbornú pomoc.
Všetko to, ako sa cítiš má svoju príčinu. Ak to nie je iba chýbajúcim dievčaťom a za za Tvojimi sebapoškodzovacími sklonmi a chuťou sa zabiť je ešte nejaký ďalší problém, treba začať od neho. Pokiaľ s tým problémom nič neurobíš, sám od seba sa nevyrieši. Hovoríš, že nemáš nádej. Si si istý, že sa nemýliš? Nevidíš teraz svoju situáciu skreslene a neobjektívne? Môžeš s istotou potvrdiť, že Tvoja situácia bude nemenná aj ďalších povedzme 30 rokov?
Predpokladám, že si teenager a v tomto veku sa človeka veľmi dotýkajú neúspechy. Vidíš všetko veľmi pesimisticky a nesprávne predpokladáš, že keď sa niečo nedarilo doteraz, tak sa nebude dariť ani v budúcnosti. To je však veľký omyl. Ja sama som žila vo vlastnej neschopnosti a myslela som si, že to, čo je pre mňa nemožné, bude takým aj keď budem mať 50, 80 rokov, a že tak aj zomriem. Teraz mi to pripadá smiešne - prešlo odvtedy len pár rokov a už to nie je pravda. Bolo len treba odvahy zmeniť myslenie, pohľad na danú vec a trochu snahy popracovať na sebe. Skús vyhľadať psychológa či psychiatra, názor a rady nezaujatého človeka - odborníka Ti môžu veľmi pomôcť.
Neseď doma, nájdi si nejaký koníček, niečo, čo by Ťa bavilo a na čo by si sa tešil. Rovnako potrebuješ kamarátov, aspoň jedného, s kým by si mohol prehodiť pár slov, tráviť trochu času. Človek je spoločenský tvor a samota Ti nerobí dobre. Chceš byť šťastný a si sklamaný, že nemáš nikoho, kto by Ťa šťastným urobil. Zabúdaš pritom, že človek nájde skutočné šťastie, až keď robí šťastných iných. Nemôžeš na šťastie čakať so založenými rukami. Skús každý deň urobiť niečo dobré pre niekoho z Tvojho okolia, stačí len drobnosť, úsmev, malá pomoc. Vtedy zistíš, že nemusíš čakať na nikoho, kto by Ťa urobil šťastným, ale že Ty sám máš moc niekoho potešiť, urobiť niekomu krajší deň. Ak potrebuješ útechu, potešuj druhých ! Ani nevieš, koľko ľudí sa cíti rovnako ako Ty ...
