Pocit nezmyselnosti

Príspevok v téme: Pocit nezmyselnosti
Bobster

Ahojte,

Pisem Vam preto, lebo by som rad zozbieral postrehy a nazory na nasledujuci problem. Som 25 rocny student, vybral som si odbor, o ktorom so zistil, ze ma maximalne nebavi a postupne mi doslo aj to, ze je relativne tazke sa s nim uplatnit na trhu prace (co je dvojita tragedia). Nanestastie, okolnosti mi nedovolili zmenit fach a doslo to tak daleko, ze teraz odchadzam do zahranicia studovat tuto chujovinu... miesto mam zabezpecene na tri roky ako doktorand a zaroven zamestnanec vyskumneho institutu univerzity, ziskam titul PhD, este dokonca na fakulte ktora je vacsinou hodnotena ako uplna spicka v tomto konkretnom odbore...

Ma to vsak evidentne jeden hacik: neviem si predstavit co budem robit po tych troch rokoch... momentalne sa nad tymto trapim uz viac ako tyzden a zacinam si liezt na nervy.

Na jednej strane si myslm, ze je to realny problem, na druhej strane si uvedomujem, ze ak sa nevzchopim a nezacnem sa koncentrovat a cielene ist za touto ale aj za inymi prilezitostami, tak to dopadne presne tak ako som hore pisal: okolo tridsiatky budem stale byvat u mamy bez vyhliadky na normalnu pracu...

Co by ste odporucali? Ako sa ma clovek motivovat v takejto osemetnej situacii, ked uspel v niecom na co by sa najradsej zvysoka vybodol?

Annika1987

ShaulaThalit asi to, ze nech sa nenecha unasat zivotom ale nech si ho riadi podla toho, co citi. A on neciti, ze je teraz stastny, tak by sa mal rozhodnut a zmenit to. Myslim si to iste.

ShaulaThalit

Ja poznam pribeh jedneho chlapika. Obaja rodicia boli lekari, tak samozrejme aj svojho syna urgovali, aby studoval medicinu a stal sa usesnym lekarom. Aj sa tak stalo, bol dobry chirurg, ale bohuzial on bol nestastny, nenaplneny, atd... po tych niekolkych rokoch s tym sekol, dal vypoved a dnes jazdi po Alpach na kamione. Vraj nikdy nebol stastnejsi :-). Vlastne ani neviem, co tym chcel basnik povedat, ale to je fuk.

angela85

no som tam zabudla dokoncit vetu:
daj si takuto otazku, ze ked nepojdes dalej studovat, kde mas zabezpecenu robotu na dalsie tri roky (taku istotu ma malokto), ci teraz mas kam ist, kde robit ci sa vzdelavat, mas presnu predstavu ze co by mohla byt nahrada. a po skonceni budes mat len 28 rokov, este 40 rokov mozes budovat svoju karieru, stale si iba na uplnom zaciatku. este mozes potom aj studovat ci sa zamerat na iny odbor

angela85

daj si takuto otazku, ze ked nepojdes dalej studovat, kde mas zabezpecenu robotu na dalsie tri roky (taku istotu ma malokto). a po skonceni budes mat len 28 rokov, este 40 rokov mozes budovat svoju karieru, stale si iba na uplnom zaciatku. este mozes potom aj studovat ci sa zamerat na iny odbor

Matyo

Ako sa máš motivovať? Vybav si cez leto brigádu, napr. výkopové práce a choď makať! Potom uvidíš ako ti je ako študentovi/doktorandovy fasa a ešte k tomu v zahraničí za určite dobré peniaze...

Annika1987

Bobster, nestavaj sa do pozicie obete. Nie si rukojemnik ziadnej univerzity, takze to, ci niekam ides alebo si zvolis inu cestu, je len na tvojom slobodnom rozhodnuti. Ak mas pocit, ze by ti usiel vlak, ak by si tam nesiel, tak si sam na seba vytvaras zbytocny tlak. Nemusis to urobit. Vzdy ma clovek viac moznosti. Ak urobis nieco ine, nikde nie je napisane, ze budes v 30tke sediet doma pri mame. Prestan sa bat a hoci uz mas nieco vybudovane, skus sa orientovat niekam inam. Zacni kludne od zaciatku. Nebudes asi blby ani neschopny, aby si sa nemohol vypracovat zas v niecom inom, co ta bavi. Si este prilis mlady na to, aby si sa uz teraz upisal na cely zivot niecomu, co ta nezaujima. Len preto, lebo je to ISTOTA.

kafe

Do kelu chlape!! Si trochu protirečíš. Na jednej strane tvrdíš, že je ťažké uplatnenie na trhu práce s tvojim odborom a na strane druhej už ako študent máš postarané o zamestnanie, dokonca na prestížnej fakulte.
Čo bude po troch rokoch TERAZ nerieš. Budúcnosť si nemôžeš nalinajkovať, aj keby si vedel čo budeš robiť o 3 roky, väčšinou to človeku aj tak nevíde. Nejak bolo, nejak bude.
Ináč, tvoja ošemetná situácia sa mi strašne páči :) druhí by sa pos..li od radosti aký úspech dosiahli a teba to znechucuje. Nuž, ber svoj úspech ako nutné zlo, aby si sa vo voľnom čase mohol venovať niečomu, čo ťa baví a napĺňa. Fakt sa nedá v tvojej práci nájsť niečo zaujímavé, osožné pre ľudí.. čo by ťa aspoň trochu motivovalo? A ak by si sa nedostal na tú prestížnu fakultu, robil by si niečo iné ako školu čo si vyštudoval?