Môj príbech je dlhý tak skúsim v skratke:
Bol som vynikajúci športovec a začínal som mať výbornú karieru hral som 1. ligu, no vykašlal som sa na to kvôli dievčaťu. To som mal 15. v 17 sa so mnou rozišla. A všetko bolo v "háji". Určite si hovoríte, že som bol hlúpy, že som v takom mladom veku si od vzťahu sľuboval neviem čo. No ja nemám práve najideálnejšiu rodinu a tak som po rodine túžil (Samozrejme nie v 15tich deti, ale niekoho s kým by som sa mohol porozprávať a mať ho rád)AKo sme sa rozišli zrútil sa mi celý svet. Aby som sa z toho dostal začal som chodiť do fitka, aby som prišiel na iné myšlienky. No opäť som zistil, že som výborný i v tomto druhu športu. Za niekoľko mesiacov som dosiahol toľko čo iný nie za niekoľko rokov. No opäť prišlo ďalšie dievča. A postupe začalo upadať i posilovanie. Nakoniec som musel mať pauzu kvôli zraneniu ale už som sa k posilovaniu nevrátil. S terajšou prijateľkou sme spolu skoro 3 roky.Bavíme sa o spoločnej budúcnosti, vlastnom dobe, deťoch a podobne. Nechcem sa na to spoliehať ale ja vôbec neviem ani čo chcem. Obaja ideme na VŠ,ja som i v škole výborný mávam len 1 aj bez učenia. Zobrali ma na všetky školy kde som mal prihlášku. Osobne by som šiel asi na druhý koniec slovenska aby som ani s rodičmi nemusel bývať ale kvôli dievčaťu idem do iného mesta aby sme to mali k sebe bližšie. Náš vzťah vyzerá na to, že by sme mali mať spoločnú budúcnosť. Ale ja sám neviem čo chcem. Pred a počas môjho prvého vzťahu som veľmi túžil po rodine ale po rozchode sa všetky moje sny rozplynuli. Teraz mi i veľmi chýba šport ale kvôli vzťahu nie je naň čas. A aj školu si nevyberám úplne podľa predstáv. Väčšinu vecí beriem v pohode no niekedy to všetko príde. Vôbec neviem čo chcem, alebo skôr to čo chcem, predstava mojej budúcnosti ale nepatrí do nej moje dievča. Neako sa tam nezmestí. Moje dievča športuje aktívne a chodí na súťaže a je úspešná. NO ja kvôli nej nešportujem, nemali by sme na seba čas alebo len minimum, tak sa s jej úspechov ani neteším ale skôr vždy ak ide na trénenig alebo súťaž sa potichu hnevám.
Prepáčte, že môj príspevok vyzerá tak chaoticky, ale chcem som ho čo najviac zostručniť a ani sám neviem čo som mal a nemal napísať. Snáď pochopíte a poradíte niečo.
