Mam 5 rocny vztah, dali sme sa dokopy v 3 rocniku na vysokej skole. Zo zaciatku to bolo pekne, ale asi po roku, ked sme boli na vylete v Parizi s priatelom, jeho kamaratom s frajerkou, kvoli hadke pred nimi, mi povedal, ze je koniec......uprosikala som ho, ked som plakala a ponizovala sa pred jeho kamaratmi....po 3 hodinovom prosikani v letiskovej hale a v lietadle, nakoniec povolil....MOJE PRVE SKLAMANIE,
Potom to klapalo dobre, s obcasnymi vycitkami z mojej strany, lebo som nechcela pochopit, preco ma chcel nechat vtedy v Parizi. Po troch rokoch vztahu, som sa dozvedela, ze sa stretol s ex-priatelkou, (jeho prvou laskou, na kt nevedel zabudnut, lebo ona nechala jeho nepeknym sposobom(. To stretnutie prebehlo v spolocnosti jeho kamaratov, ja som tam nebola........s ex si vyliali city a uzmierili sa.......Vsetko mi povedal...
Moje sklamanie, prislo, ked som sa nahodne dozvedele, pri otvoreni jeho emailovej schranky, ze to stretnutie s ex nebolo iba jedno, ale viacere a ze si takmer rok dopisovali a tajili to predomnou a jej priatelom......asi im to lichotilo, dvihalo ego a vzajomne si vylievali srdcia
Od toho okamihu sa zacal kolotoc vycitiek z mojej strany, obvinujem ho, ze zlyhal........mala som a mam hrozne depresie......
Vztah pokracoval.
Po skonceni vysokej skoly, som odisla do BA, kam sme mali ist povodne spolu, ale nakoniec to nevyslo.......priatel zostal v rodnom meste a potom po pol roku odisiel pracovat do Ciech.
V BA som zostala rok a pol a bolo to najhorsie obdobie mojho zivota, vidavali sme sa minimalne, lebo nechcel za mnou cestovat, moje depresie sa zhorsili a aj moje vycitky sa stupnovali.
Po roku a pol, som sa vzdala vsetkeho, co som si vybudovala v praci a odisla som za nim do Ciech, lebo som strasna ziarlivka priznavam a bala som sa, ze nas vztah krachne.
Dnes mam za sebou skoro 5 rocny vztah, plny sklamani, plny vycitiek, obrovskych psychickych problemov,malych fyzických atakov a depresii......boli aj pekne veci......ale to zle sa na mne podpisalo.......fyzicky
Ciastocne si za to mozem sama, lebo som vecny pesimista, mam sklon k depresiam, som ziarliva a zavisla na partnerovi
Jeho postoj ku mne sa zmenil.........uz neplanuje spolocnu buducnost, vzdy mi povie, ze ma ma rad, ale s vyhradou, resp. s podmienkou, ze nebudem mat psych. problemy.
Neviem, co mam robit, som zufala, neviem, ci mam zostat v tomto vztahu.
Priatel bol poznaceny zo svojho prveho vztahu tym, ze ho nechala ex a akoby sa blokol, nikdy o mna nebojoval...nikdy neprejavoval extremne city....vzdy, ked som mala depresie a vycitala som mu nieco, navrhol mi rozchod....nehladal riesenie
Neviem, co mam robit so svojim zivotom, prosim poradte mi...
Dakujem
