Nebaví ma život...

cx600

Ach ako ja neznášam reči typu "zvykni si", "kašli na to", "prestaň sa ľutovať" a pod..

Problémy sa neriešia slovami "Prestaň sa ľutovať".. to je teda pomoc..

JankoZA: Pozri, Nie si v tom sám a je veľa takých ľudí ako ty.. psycho333 to naznačil presne. Skús popremýšľať čo chceš robiť a ísť si za svojim snom keď už "nič nerobíš". Poviem ti jednu vec, nikdy som nemal a ani NEMÁM kamarátov (mám 18) a babu už vôbec nie (ja som nemal ani kamarátky), v škole som bol šikanovaný celých 9 rokov (na ZŠ) a stále som tu pre jednu vec: pretože keď už je tento život na ho*no, chcem zažiť toho viac. Chystám sa/alebo chcel by som ísť do USA pracovať, a ísť čo najďalej od miesta, kde som pociťoval najväčšie bolesti života a zároveň si tam splniť svoj najväčší sen. A ani to nebude problém pretože nemám kamarátov takže sa iba rozlúčim s pár členmi rodiny a pá pá.. Ale tie bolesti pretrvávajú a niekedy je naozaj ŤAŽKÉ prekonať ten pocit bezcennosti a ja s tým mám tiež problém ale skús to zmeniť.. Nájdi v sebe niečo, čo chceš a choď si za tým. Ver mi, že kopa tých ľudí (a dnes hlavne mladých) vonku ani nevie čo je to Dokázať si splniť sen.. Pre mňa je napr. nepredstavitelné že ako 18 ročný by som každý týždeň chodil sa nad*bať s kamošmi, v 30 sa oženiť, a potom už len chodiť do práce za minimálnu mzdu a keď prídem večer, zaspím a potom ráno vstanem, znova to isté.. A to len preto, lebo kopa tých mladých si myslia že Škola je oničom ale ak ty v sebe budeš chcieť niečo dokázať, tak to dokážeš! Len treba si to tvrdo vybojovať! Ja chcem žiť inde, chcem cestovať, chcem odtiaľto ísť čo najďalej preč aby som nemusel stále myslieť na to, čo som tu musel prežiť. A ty čo? Nemáš nejaké túžby? Vieš, ja som sa naučil, že niekedy keď robíš veci sám, je to lepšie. (ako v čom.. v pocite, že nikoho nemáš to moc nepridá..). Ja viem že to je možno ťažké riešiť teraz, ale to je asi jediné čo ti zamestná tvoju hlavu a naozaj, choď sa svojim snom a uvidíš že o pár rokov sa ti to niekoľko násobne vráti späť :)

Tomáš

JankoZA
Poviem ti takto , tiež mám depresívne obdobie , ale skús z toho vyťažiť ... napríklad ja tvorím rappové texty a darí sa mi a čoskoro chcem preraziť na povrch s mojim kusom pesimizmu.
A pesimizmus nie je choroba ! je to sposob akým vnimaš svet. JE to umenie vnímať skutočný obraz sveta! Život je zbytočný,no jedine smrť mu dala zmysel , buď ťa prinúti si ho užiť najviac ako vieš , alebo ti ho skráti ;)

nicolaus

JANKO ja tiež niekedy zmýšlam ako ty, tiež mám 16 a niekedy mávam také deprimujúce nálady a rozmýšlam načo sa mi vlastne oplatý žit a niekedy mám aj pocit že by som nikomu nechýbla a tiež nemám chalana a nemyslím si že kedy som si nejakého našla pomohlo by mi to, proste mám pocit že moj život nemá zmysel a nie som ani pekná tak ozaj nevviem čo dalej, ja ani vlastne neviem čo sama chcem navyše som introvert takže mám len zopár kamošov a ani na silvestra nemým byť s kým, som len sama doma bez rodičov, bez brata a proste som sama a nevieč čo dalej:(...

lacipan

JANKO, verim ti, ze to mas teraz na p...., ale mas 16 a cely zivot pred sebou. Viem, ze teraz si myslis, ze uz nic nema zmysel a nevladzes, ale JA SOM BOL NA TOM TAK ISTO, a teraz uz mam 26 a za tych 10 rokov sa vsetko uplne zmenilo. Viem, je to dlha doba, ale ked sa dostanes cez tieto prekazky a budes na tom pracovat budes sa mat dobre.VER MI!
Za chvilu budes mat 18 a mozes sa osamostatnit a riadit si sam svoj zivot, lenze ked urobis teraz kktinu, tak to uz nikdy potom nezmenis a nezazijes vsetko dobre co ta este caka.
napis este nieco, kludne , ja ti odp.

psycho333

Vy všetci, ktorí sa cítite takto zle a máte pocit, že do veľkej miery môže za to rodina prípadne prostredie z ktorého ste vyšli prihláste sa na nejaký kurz cudzieho jazyka a vypadnite si nájsť prácu do zahraničia. Dnes to už nie je taký problém ako kedysi. Čo ako namáhavo tam budete pracovať, vaša duša sa bude cítiť ako na liečení, prejdete na úplne iné myšlienky, stretnete nových ľudí, ktorý Vám otvoria nové obzory. Mnoho si v sebe usporiadate a o niekoľko rokov bude pre Vás ľahšie odpustiť svojim blízkym, prípadne vrátiť sa znova domov.