baby čo ste ochotné skúste mi pomôcť aspon radami...

Príspevok v téme: baby čo ste ochotné skúste mi pomôcť aspon radami...
blablabla...

takže, ak si si už toto začala čítať tak ti v prvom rade ďakujem za to.. lebo asi ťa zaujíma čo sa deje a chceš pomôcť ... začalo to pred troma rokmi po rozchode s bývalým - bola to moja taká "prvá" vážna známosť 8 mes. v čase rozchodu som mala 15 rokov, tahalo mi na 16 a bola som psychycky na dne .. prečo ? lebo som sa rozišla s chalanom ktorý začal fetovať .. vkuse mi vyvolával, že toto je kvôli mne, že ja za to môžem, že fetuje a tak. pritom mi sme sa za 8mes. ani raz nepohádali. Po rozchode som začala mať divný pocit, že ja som za to vinna, a vinila som z toho seba. Na týžden som prestala jesť -> prvý krát som sa dostala do nemocnice s tým že som odpadávala (stres + hlad) potom ma to prešlo, kedže som pri sebe mala chalana ktorý sa o mna staral a hned na to, ako som sa vyliečila som si začala s nim .. po roku a pol sme začali mať obdobie, keď ma bil, vyhrážal sa mi a a trvaloto asi mesiac alebo 2týždne. Každý deň v kuse.. a ja som počas toho zas nejedla... po tých 2 týždnoch som odpadla a schudla zo 65kg na 46kg čo je strašne veľa .. ako som ZAS skončila v nemocnicitak som sa s nim zas dala do kopy ( on somnou asi z lutosti) keď som vyšla z nemocnice bola som zas na celkom normálnej váhe 54kg, čo znamenalo zlepšenie.. lenže potom som pribrala ešte viac na58kga on mi povedal že som tučna že ma nechce... pol roka som chodila a bojovala s tym že nebudem už "hladovať" a teraz nedávno som si našla chalana s ktorým som spala ale s obavami že ma nechá že som tučna .. mam asi tak 61kg a 170cm. snažim sa v kuse schudnuť, niekedy mam stav že chcem plakať, rýchlo si strkám prsty do krku aby som aspon minimum schudla tým, že sa vyvraciam, ked sa vidim taka tučná .. a vidim, že mi netrčia rebra... frajer mi už strašne za to nadáva... a viem, že ma miluje, viem že sa mu páčim aj takto... ale dokym neschudnem, a aspon tie rebra nebudu trčať, tak sa hanbim pred nim, niesom moc uvoľnena a hoci kedy ma z toho chytaju depresie. Alebo ked sa s niekym pohadam, mám dobrý pocit, že to ma traz trápi a že keď ma niečo trápi neviem dobre jesť ... teda vôbec nejem. Zažila ste už niektora niečo taketo podobne? Prosim poraďte mi čo mám robiť, lebo o chvíľku s takýmto tempom ma frajer nechá, že som depresívna, alebo niečo take .. a to že som anorexička si nemyslím, lebo by som musela inak vyzerať ...na lekara sa bojim obracat aby nepovedali že som psycho, alebo niečo podobne, a dokonca sa bojim si asi priznť že mi niečo je .. ale čím ďalej som s ním, tým viac chápem, že už len toto zmýšlanie nieje normálne .

blablabla...

baby,moc vám ďakujem za rady :)skúsim to všetko čo radíte, a potom napíšem vysledok po nejakom mesiaci :)

zuzankaaa

ahoj,
myslím, že už len to, že som píšeš znamená, že si uvedomuješ, že problém máš. druhá vec je si ten problém aj priznať. je to ťažké. tiež som si prešla aj anorexiou, aj bulímiou a obávam sa, že je to boj na celý život. stále nie som spokojná s tým ako vyzerám, stále si prídem tučná. viem, že nie som a to asi vieš aj Ty, ale... naozaj máš váhu akurát na Tvoju výšku. vieš čo veľmi pomohlo mne ? váhu proste vyhodiť. nevážim sa už od októbra a je to neskutočne oslobodzujúci pocit !!! skús to. proste sa na ňu nepostav. je to boj, ale my sme bojovníčky. musíme byť. a musíme hlavne chcieť.
:-)

Paige

keby bolo také ľahké niekomu poradiť a pomôcť, tieto diskusie by ani neexistovali :) anorektičkám a bulimičkám môžeš hovoriť do duše od rána do večera, ale zmena nebude, aj keď uznajú tvoje argumenty...
Tvoja výhoda je ale podľa mňa možno tá, že tvoje problémy s jedením boli vyvolané vonkajším vplyvom, inými ľuďmi...to znamená, že možno ti stačí len nejaký čas s novými priateľmi a tvojím chlapcom a veci sa dajú doporiadku....možno nemáš tú "pravú chorú myseľ" ako napríklad ja, mne nikdy nikto nepovedal ani slovo ku mojej postave, ale zrazu mi preplo a už 2 roky sa ťahám s bulímiou, bolo to jednoducho spôsobené "ničím" - prišlo to z ničoho nič a som chorá, tebe len skupina hlúpych ľudí natlačila do hlavy zlé veci, a možno ti čas a zmena prospejú :) viem, že táto moja reakcia nie je žiadna rada, ale len som ti chcela povedať svoj názor na vec :)

blablabla...

kamarátov som už vymenila, za ludi uplne iných. teraz mám priateľa, čo je flegmatik čo sa týka povahy.. Akonáhle ide nejaká hádka, ukončuje to tým, že ma lubi a bude a takým normálnym spôsobom, aby sme sa nehádali ani nič .. ale jediná tema - moja váha, ho vie strašne vytočiť .. A vlastne vytočeného som ho videla LEN pri tejto téme . je mi s nnim super, kamarátov mám tiež nových a tiež su super, konečne sa cítim sama sebou, medzi hockým a viem, že ma neodpíšu a berú takú aká som. Ale mne ta váha aj tak vadí.. Ani do zrkadla sa nemusim pozerat stači ak sa sprchujem a napadne ma že fuj aka osm tučna, alebo ležim na postely a zas .. a proste hoci kedy a hoci kde ma to napadne, až mám náladu plakať. Viem že to môže byť aj nervami, alebo psychikou, ale chcela by som sa z toho vysekať sama. A chcela by som aspon trošku schudnut na tých 55cca, aby som nemala dôvod hovoriť že som tlstá bravčovina .. a tak :( Každopadne ti strašne ďakujem za RADU :)

IVETT16

pekne ze si to napisala, skus si to teraz precitat a co by si povedala svojej kamaratke keby ti toto povedala? skus sa mat aspon trosku rada. Tvoja vaha na tvoju vysku je uplne super, kolke baby by co dali aby mali tvoju vahu. Ani sa nepozeraj do zrkadla, nevies sa objektivne ohodnotit. Dolezite je to ako sa citis, ci si zdrava... Takto si ublizis a potom bude neskoro banovat... spametaj sa. A ak aj nemas anorexiu, tak tomu vracaniu sa hovori bulimia popripade urcite mas nejaku poruchu prijmu potravy, myslim ze by ti mohol pomoct psycholog, treba najst pravu pricinu preco toto robis. Skus si najst nejake konicky a zacni sa im venovat, nesleduj tolko seba. Chod s priatelmi von, i ked mam z teba pocit ze si ani priatelov nevies velmi spravne vybrat... Asi by si mala skusit uplne inu skupinku ako o ktorej pises... Najistejsi by bol asi nejaky kolektivny sport, kde by si nasla aj novych priatelov, je s nimi kopec srandy... A psycholog je od toho aby pomahal, a ludia tam chodia z roznych dovodov, niektori len preto ze sa nemaju s kym porozpravat nemusi tam ist iba niekto kto je psycho... tak drzim palce a isto treba nieco zmenit, minimalne to ako vnimas sama seba