Som bezradná potrebujem pomoc odborníka, nie však pre seba ale pre môjho 11 ročného syna.Trvá to zhruba od septebmra minulého roku.Dovtedy to bolo dieťa, ktoré nám verilo, všetko povedalo,bolo milé,neklamalo,nevymýšľalo a čo je veľmi dôležité v škole patril medzi najlepšie deti.Nevedeli sme čo je to učiť sa s ním a predsa mal v škole čisté jednotky. No zmenilo sa to a my nevieme, čo sa s ním vlastne stalo. Nechce sa už učiť, vystrája samé hlúposti,najradšej by sa o nič nestaral len chodil vonku,hral hry na počítači,playstatione,alebo pozeral televíziu.Ale to všetko sme mu postupne zakázali a tak si hľadal iné cestičky ako sa pohrať na PC.Prišiel na to, že ked povie,že ide ku kamarátovi a tam sa aj tak hrá.Ale to by nebolo až také zlé, nech sa hrá, ale to že sa neučí, tak to je teda sila a ja som už v koncoch, neviem ako dalej.Je pravda, že aj my ako rodičia sme urobili veľa chýb, ked sme mu kúpili všetko na čo si len pomyslel, ale to sme si mysleli, že bude všetko ok lepšie ako by niečo nemal mať. Je totižto taká doba, že ked nemáš všetko moderné, tak si ako "outsaider".Máme len to jedno dieťa a chceli by sme mať opäť spolu také vzťahy, ako sme mali predtým.Len mi prosím nepíšte, že je v puberte a je to normálne.Lebo to čo vystrája on tak to si myslím, že nie je normálne.Isť k susedovi a pozerať sa ako sused vyhadzuje z balkona balon s vodou na auto a to auto poškodí a nastane škoda 30 000,-sk,alebo že vám tvrdí, že v škole nič nebolo a ked si otvoríte na internete jeho žiacku knižku, tak zistíte že dostal dalšiu "5" z matematiky,ale on nevie odkiaľ sa tam vzala.Chodí k nám doučovateľ na matematiku a ten vraví" ja ho nemám čo učiť, on už všetko vie".tak ja ozaj neviem a je toho omnoho, omnoho viac. Nechcem skončiť ako invalid na vozíku, alebo pripútaná niekde o posteľ, lebo sa s toho zrútim. Prosím pomôžte mi ved mám len 31 rokov.
Súrne potrebujem pomoc, prosím pomôžte mi
"pomoc...", ja na tvojom mieste by som išiel k lekárovi na pohotovosť, a to čím skôr, najlepšie hneď...
ahojte...mam taky mensi problem...neviem co sa so mnou deje ale totalne sa hnusim sama sebe...v poslednom case sa moje telo zblaznilo...mam problemovu plet sama vyrazka a o chrbate ani nehovorim...je otrasny fuj...a este k tomu mam nejaky cudny vytok ktory ma dost znervoznuje lebo to nie je moc normalne...a vcera sa zacali objavovat cudne vyrazky uz aj na inych castiach tela...na nohe mam dve pod sebou a hrozne to svrbi...dokonca sa vyrazky objavili uz aj v intimnej oblasti...prosim poradte mi nieco lebo sa asi zblaznim...mam strach lebo moj priatel dostal rovnake vyrazky...som uz z toho vsetkeho chora...prosim ak mi viete nejako pomoct budem vam velmi vdacna...dakujem
Podla mna strasne prehanas....
pozri sa, to, ze sa chlapec v skole zhorsil, nesvedci o jeho buducnosti....
chybu, ako rodicia robite uz len tym, ze mu zakazujete kazdu blbost, ktorou sa dieta moze uvolnit...
ja som zacal fajcit uz v trinastich, pil som takmer kazdy den, a to nehovorim o ostatnych veciach,ktore som v obdobi puberty spravil...
co urobis ty, ked sa dozvies, ze to robi aj tvoje dieta? zaplatis mu denny dozor alebo cloveka, ktory nanho bude vkuse dozerat?
ach, mnohi rodicia v dnesnej dobe az prilis prehanaju, pretoze vyvoj dietata ovplyvnit zakazovanim irelevantych veci alebo bitkou nemozu....vlastne ano, ale ucinok to ma opacny, kedze v dietati potlacaju agresiu, ktora sa u neho neskor prejavi....nebudte na deti prisni, nedavajte im zakazy a prikazy, pretoze tym nevyriesite nic...skuste sa s nimi porozpravat ako s rovnocennymi ludmi, vysvetlit im urcite okolnosti, ktore vnimate vy, uvidite, aky to bude mat na dieta dopad....je znacny rozdiel, ked mu povies "prosim ta, vypol by si tu telku, vies....." ako "okamzite vypni tu telku!" znacnym prizvukom....
je to akoby dostal facku, ktoru nemoze vratit....zamyslite sa najprv nad sebou, a az potom nad konanim vasho dietata....ked som cital niektore veci, ktore vas tazia, troska ma napinalo k smiechu...skuste sa pozriet na ine deti, ktore uz okrem vulgarizmov, agresivity a obmedzenych veci nepoznaju nic....
myslím,že ste urobili chybu, keď ste ho vzali späť na základku.Veď on sa musí naučiť aj popasovať so životom a nie pri prvom probléme zutekať.Vravíš, že mu nesadla učka,asi chcela od neho čosi,čo on nevedel stráviť.Na gympli je veľa výborných žiakov a musela si rátať s tým,že nebude len on stredobod triedy a s najlepším prospechom,lebo až tam skutočne zistíš,či má to dieťa na to -teraz nemyslím v učení,ale celkovo zvládnuť ten isný spôsob výuky-ten dospelácky prístup,ktorý si aj ty zaznamenala a tie nové decká,ktoré sa pretekajú a dokazujú si,že oni sú lepšie.Ja si myslím,že 8-ročný gympel je perfektná škola života.Začiatok je tvrdší,ale po pol roku je to už pre nich všetko prirodzené.Neuľahčuj mu stále život.To ,že má dieťa vyššie IQ vôbec neznamená,a nie je zárukou, že bude stále najlepším žiakom,vyštuduje kvalitnú VŠ a nájde si výnosnú prácu.Možno ide len o encyklopedické vedomosti,s ktorými ale vystačí len po určitú dobu a potom zhasne ako svieca.Decko musí v tomto veku už začať pracovať na sebe samé a pochopiť, že zadarmo nikdy nič nedostane a rodičia nemôžu večne stáť za ním a pridŕžať ho ,keď bude padať.Pracujem v tejto sfére ,tak viem o čom vravím a navyše doma mám také isté deco.Tiež bol na ZŠ génius,vyhrával olympiády a prišiel na gympel a čakal ,že mu všetci padnú k nohám.Má síce čisté 1,ale musí ináč makať.
ma 11.Tento skolsky rok sa vratil spat do zakladky?Ci to nebude naozaj prostredim v skole.
tie vysoke naroky poznam z vlastnej koze, nie je to prijemne. Snad ho to zo zaciatku motivuje ale bohuzial neprinuti. A ked sa mu daco nepodari ako si to vysnival ci vy povedali tak rezignuje, teda stane sa to co sa stalo ze sa jednoducho neuci a neposlucha. Skuste mu dat trosku viac volnosti. A porozpravajte sa s nim snad len ty ako mamka, neviem aky mate vztah ale ak dobry tak ho vyuzi na to nech sa ti otvori a nech povie co mu vlastne je co ho trapi a co by chcel. Myslim ze ten psycholog ho bude len stresovat.
Ak mám pravdu povedať, tak psychologa sme riešili, ked sme uvažovali nad 8 ročným gymnáziom pre nášho syna, lebo všetko zvládal ľavou zadnou, tak sme chceli aby mal toho trošku viac na starosti. Žiaľ po dvoch mesiacoch sme ho museli vziať preč, lebo si naňho sadla jedna učiteľka, no a v tej škole sa k deťom správali ako k dospelákom a dosť sa tam aj nadávalo.Tak sme ho odtiaľ vzali a šiel znova na tú istú školu, kde chodil predtým, len ho dali do inej triedy medzi iných spolužiakov. Ešte aby som nezabudla, áno máte pravdu psychologička čo sme za ňou boli tak vravela, že je nadpriemerne inteligentný , na jej otázky odpovedal rýchlo a múdro a ak mu dala nejaké možnosti, tak jej ešte zopár iných povedal...takže ja neviem, Ked bol mladší asi tak v 3 triede, tak sme sa rozprávali, že čím chce byť ked bude veľký.... no a on povedal, že chce mať veľa peňazí a málo práce, tak sme mu povedali, že právnik alebo sudca majú síce veľa peňazí, ale aj veľa práce.No a on nám odvtedy vraví, že bude právnik.Vlastne aj my by sme veľmi chceli aby bol a to je možno aj ten vysoký nárok na neho, ale čo rodič neurobí pre svoje dieťa....Myslím si že každý rodič hce len to naj...aby sa mal v živote najlepšie,no a preto je potrebné starať sa a klásť naňho tie nároky..... a nie neplním si svoje sny, ak by ste mi chceli toto povedať...Mám prácu ktorá ma baví a môžem povedať, že do práce sa stále teším...pracujem veľmi málo a zarobím veľmi dobre, až si občas myslím, že až príliš, ked občas nič nerobím.
Joj, zas ta moja neopatrnost, zas duplicitne odoslanie prispevku :(
Pre sii: ta veta mi pripadla trochu humorne; napadlo ma, ci nie je taka doba, ze sa budu deti liecit na diagnozu: vysoke iq :-) - ale to len na odlahcenie, teraz vsak uz zase vazne.
Inac, pekne to napisala radka_p; same zakazy a prikazy nie su najstastnejsim riesenim pri detoch. Suhlasim i s tymi poradcami na skolach, ale to, zial, mi neovplyvnime.
Opytaj sa ho ci nahodou sa mu spoluziaci nevysmievali, ze je bifla a tak, vies deti mozu byt zakerni ked chcu. A tak sa jednoducho rozhodol ze chce patrit k partii.Mozno nemal kamosov a tak, skus sa ho nejakym sposobom vypytat. To moze byt tiez mozne. S tym IQ vyskusajte tiez.
je jasne ze psycholog nie je jedine riesenie.Ale treba sa od niecoho odrazit a niekde zacat.Mozno je to vysoke IQ,mozno trauma o ktorej nechce hovorit.Deti v tomto veku su velmi citlive,co my vieme o ich dusicke.To co je pre nas mozno malicherne,moze byt pre ne zaklad celeho sveta.Ten psycholog by tam mal byt ako take spojitko, mozno jemu sa otvori (aj ked u nas sa to zial nestalo,ale mozno som isla uz neskoro a chce to svoj cas).A poradcovia na skolach?Nemala som pocit,ze by decko doverovalo niekomu,kto je v spojeni s ucitelkou
