Som bezradná potrebujem pomoc odborníka, nie však pre seba ale pre môjho 11 ročného syna.Trvá to zhruba od septebmra minulého roku.Dovtedy to bolo dieťa, ktoré nám verilo, všetko povedalo,bolo milé,neklamalo,nevymýšľalo a čo je veľmi dôležité v škole patril medzi najlepšie deti.Nevedeli sme čo je to učiť sa s ním a predsa mal v škole čisté jednotky. No zmenilo sa to a my nevieme, čo sa s ním vlastne stalo. Nechce sa už učiť, vystrája samé hlúposti,najradšej by sa o nič nestaral len chodil vonku,hral hry na počítači,playstatione,alebo pozeral televíziu.Ale to všetko sme mu postupne zakázali a tak si hľadal iné cestičky ako sa pohrať na PC.Prišiel na to, že ked povie,že ide ku kamarátovi a tam sa aj tak hrá.Ale to by nebolo až také zlé, nech sa hrá, ale to že sa neučí, tak to je teda sila a ja som už v koncoch, neviem ako dalej.Je pravda, že aj my ako rodičia sme urobili veľa chýb, ked sme mu kúpili všetko na čo si len pomyslel, ale to sme si mysleli, že bude všetko ok lepšie ako by niečo nemal mať. Je totižto taká doba, že ked nemáš všetko moderné, tak si ako "outsaider".Máme len to jedno dieťa a chceli by sme mať opäť spolu také vzťahy, ako sme mali predtým.Len mi prosím nepíšte, že je v puberte a je to normálne.Lebo to čo vystrája on tak to si myslím, že nie je normálne.Isť k susedovi a pozerať sa ako sused vyhadzuje z balkona balon s vodou na auto a to auto poškodí a nastane škoda 30 000,-sk,alebo že vám tvrdí, že v škole nič nebolo a ked si otvoríte na internete jeho žiacku knižku, tak zistíte že dostal dalšiu "5" z matematiky,ale on nevie odkiaľ sa tam vzala.Chodí k nám doučovateľ na matematiku a ten vraví" ja ho nemám čo učiť, on už všetko vie".tak ja ozaj neviem a je toho omnoho, omnoho viac. Nechcem skončiť ako invalid na vozíku, alebo pripútaná niekde o posteľ, lebo sa s toho zrútim. Prosím pomôžte mi ved mám len 31 rokov.
Súrne potrebujem pomoc, prosím pomôžte mi
Psycholog naozaj moze vela pomoct a mnohym uz pomohol. Ja ale nie so si isty, ci je to prave tento pripad. Nezda sa mi, ze by dieta prezilo nejaku traumu. Aspon si nic take, marietka, nespomenula. Skor mi to cele pripada ako urcity unik z doterajsieho sposobu zivota. Mozno boli na neho kladene vysoke naroky, tak si jednoducho "vyhodil z kopytka". Zaiste to moze byt aj vplyv spoluziakov a okolia, mozno i nevhodna partia. Nemam vsak z tvojich slov dojem, ze by mal nejake psychicke problemy. Nenapisala si ani nic o vasom vzajomnom vztahu: ci sa vam (rodicom) nezacal vyhybat ci stranit. Aj to by nasvedcovalo niecomu - sklamanie, strata dovery a pod. Skus si zrekapitulovat posledne obdobie v suvislosti s dietatom - ci si nespomenies na nejake situacie, ktore by mohli zavdat pricinu k naruseniu vasho vztahu. Porozmyslaj aj nad tym, co ocakavate od svojho syna - deti vnimaju (akymsi siestym zmyslom) nase zmyslanie - mozno sa brani tomu, co ste si z neho "vysnivali", dostal obavu z predstavy, ze jeho zivot bude sama povinnost, vysoke pracovne nasadenie, ziadne bezne radovanky, ziaden oddych. Ale aj to patri k zivotu. Budem sa uprimne tesit, ked vam bude pomozene. A je to jedno, ci to bude moja rada, alebo kohokolvek ineho...
nezistovali ste ci nahodou nema vysoky IQ???
Skuste spravit test inteligencie, smrdi mi to nad zvysenym IQ.
Ale ak pojdes k psychologovi tak urcite vam to navrhne ako prve.
Psycholog naozaj moze vela pomoct a mnohym uz pomohol. Ja ale nie so si isty, ci je to prave tento pripad. Nezda sa mi, ze by dieta prezilo nejaku traumu. Aspon si nic take, marietka, nespomenula. Skor mi to cele pripada ako urcity unik z doterajsieho sposobu zivota. Mozno boli na neho kladene vysoke naroky, tak si jednoducho "vyhodil z kopytka". Zaiste to moze byt aj vplyv spoluziakov a okolia, mozno i nevhodna partia. Nemam vsak z tvojich slov dojem, ze by mal nejake psychicke problemy. Nenapisala si ani nic o vasom vzajomnom vztahu: ci sa vam (rodicom) nezacal vyhybat ci stranit. Aj to by nasvedcovalo niecomu - sklamanie, strata dovery a pod. Skus si zrekapitulovat posledne obdobie v suvislosti s dietatom - ci si nespomenies na nejake situacie, ktore by mohli zavdat pricinu k naruseniu vasho vztahu. Porozmyslaj aj nad tym, co ocakavate od svojho syna - deti vnimaju (akymsi siestym zmyslom) nase zmyslanie - mozno sa brani tomu, co ste si z neho "vysnivali", dostal obavu z predstavy, ze jeho zivot bude sama povinnost, vysoke pracovne nasadenie, ziadne bezne radovanky, ziaden oddych. Ale aj to patri k zivotu. Budem sa uprimne tesit, ked vam bude pomozene. A je to jedno, ci to bude moja rada, alebo kohokolvek ineho...
Marietka: aj ja mám 11 ročného syna a 31 rokov a toto,čo opisuješ poznám veľmi dobre.Máme ešte nevýhodu, že mám druhého manžela-jemu nevlastného otca a s ním ešte bábo.Keď bol menší, bolo to milované,kľudné,poslušné deco,urobil všetko, čo sme chceli, učil sa na samé jednotky.Keď ho teraz o niečo požiadame,stopercentne povie nie a má 100 výhovoriek, prečo sa naša požiadavka nedá splniť.Začal chodiť na Gymnázium je stále čistý jednotkár,učitelia vravia, že mi závidia moje dieťa,aký je šikovný, milý a slušný.Lenže on príde domov a kričí na mňa,dokonca mi minule povedal "sklapni",keď som kričala,už asi piaty krát, aby okamžite vypol TV a šiel si ľahnúť.Kľudne mi pozerá do očí a vraví na všetko "nie"."Nie, nejdem sa teraz učiť,nie ja určite nepôjdem s vami na výlet,neupracem tie veci a zabudni,že pôjdem do obchodu a stráž si dieťa sama,veď si si ho urobila ty"!Vzala som ho k psychologičke a tá tvrdí, že dieťa je veľmi inteligentné a prišlo na to,ako s nami manipulovať-on s úsmevom a my s manželom s triaškou tela a zúfalstvom.Môj prvý muž,otec môjho syna si chlapca berie len raz do mesiaca aj to niekedy poňho nepríde a má to vraj s týmto veľký súvis.On ho vnútri svojej duše chce vidieť a byť s ním,ale keď príde z návštevy, je sklamaný.Má síce kopu drahých darov od neho(počítač, playstation, TV,Telefón...),ale citu mu asi veľa nedá.Môj terajší muž ho má rád a dáva mu všetko, čo môže, ale krv je krv.Jeho hnevá, že si naňho vlastný otec nikdy nenájde čas a pritom iné deti,ani ženu nemá.A nechceš počuť o puberte,ale bohužiaľ veľa robí aj táto stránka,a môže to byť ešte horšie.Nerobila by som radikálne zmeny-všetko zakázať.Skús dosiahnuť niečo za niečo.Skús mu dávať úlohy,ktoré akože vy doma bez jeho pomoci nezvládnete.Možno sa bude cítiť dôležito a zaberie to,aj keď to pôjde pomaly.Pomôžu aj rozhovory,prečo si on myslí,že sa takto veľmi zmenil,čo cíti.Pretože niečo v jeho okolí je zrazu inak,len vy možno neviete čo.Nezodpovednosť v škole mu ale treba rázne vysvetliť.Povedz mu, že nebude mať možnosť výberu,čo so svojím životom,keď bude mať zlý prospech bude pracovať niekde, kde to nebude mať rád,a že si to teraz neuvedomuje,ale neskôr z toho bude nešťastný a nebude sa to už dať zmeniť.Držím ti palce,na tvojom mieste by som navštívila psychológa povedal by ti konkrétnejšie postupy ako vám všetkým pomôcť.
Prilis sa spoliehas na psychologa. Poradi, ale vyriesit si to aj tak musite potom vy.
A nenapadlo vas, ze sa na tych navstevach proste nudi? Ja som to nenavidela, ked ma nasi tahali k vseliakym ich nudnym znamim.
Ďakujem všetkým. Ja by som ešte chcela dodať, že my sa synovi venujeme až priveľmi...stále máme alebo chodíme na návštevy, my ako rodičia máme veľa dorbých známych s ktorými sa stretávame a samozrejme všade chodí s nami aj syn. Chodíme spolu na nákupy.A syn navštevuje aj karate, ale to nám povedal akurát včera, že on tam už nechce chodiť, vraj má málo voľnosti a chce jej mať ešte viac.Ozaj neviem ako ďalej.. Psycholog si myslím asi všetko vyrieši a tak sa k nemu aj objednám... Všetkým vám ďakujem...
No ja neviem. Tahat dieta k psychologovi by som robila ako nudzove riesenie. U nas je to totizto bohuzial stale tabu a chalanisko by si to mohol zle vysvetlit a tym by sa priepast este prehlbila. Preco, do prdele, nemame na skolach serioznych vychovnych poradcov, ktori by mali z deckami stali kontakt?
A skusali ste nasadit tvrdy rezim? (zakazovanie TV je slaby trest, podla mna..) Je to vase dieta, musite ho zvladnut. Neboj, to vyriesite, len tomu spratkovi dajte najavo, ze s vami nemoze zametat.
Ahoj marietka, myslim si, ze tvoj syn asi ma problem v skole. Chyba ti komunikacia s nim, malo komunikujete spolu a preto je taky vzdialeny... Mozno ani nema taky kamaratov, ktorym by sa vyrovnal (je sikovny, bystry...), no aby si ziskal svojich kamosov a vyrovnal sa nim, tak asi radsej dostava 5, a tymto vyvolava pozornost, mozno rodicov, mozno kamaratov... Podla mna chlapec trpi vnutorne a preto sa tak chova. Myslim si, ze pomoze komunikacia s nim alebo uz len rada psychologa. Podla mna mu chyba pozornost, chyba mu nejaka motivacia...
prosím Vás, možete mi niečo poradiť,5-ty den beriem antibiotika, ale od včera ma trápia bolesti pri nose, nosné dutiny, skušam naparovanie, nepoznáte niečo iné?
díííík
to určite.U nas zacalo zlyhavat uplne vsetko.Najhoršie bolo,ze aj ked som si s nou sadla a porozpravala sa,ona si poplakala a ja som potom zistila,ze stale robi zle.Podporu som nenasla ani v skole,mali totalne benevolentnu triednu a tá ich svojim spravanim vlastne v blicovabi podporovala.OPredstav si,ze dovezies dieta do skoly,vidis ako ide tam a na obed ti vyjde zo skoly a ty potom zistis,ze cely den bolo na sidlisku.äodkial som ho rano viezla do skoly,aby nemusela ist peso alebo busom).Je to hrozne sklamanie,ked nakoniec zistis ze klame uplne vo vsetkom. Chcela som byt férová,určili sme si pravidlá, veľa vecí som jej povolila (nechcela som jej dať úplné zaracha-to nic nerieši)-ale nepomohlo to.Cím viac som jej ukazovala,že jej chcem zase verit amoze sa na mna spolahnut, tým to bolo horsie.Vieš, ale najhorší je ten strach.Dnes uz nie je doba,ako ked som ja mala 13 alebo 15.presťahovali sme sa,deti chodia do novej skoly.Neviem, ci sa to vyriesilo
