Čím "naplniť" život

Príspevok v téme: Čím "naplniť" život
Gabana

Chcem sa spýtať dievčat/žien, ktoré z rôznych dôvodov a píčin žijete samé, bez partnera a nemáte ani deti, dobrovoľne, či nedobrovoľne....Ako ste si "zariadili" život, aby ste aj najpriek tomu, že nemáte vlastnú rodinu, nemali pocit, že váš život nie je naplnený?
Viem, že sú ľudia, ktorým takýto stav vyhovuje, takí, ktorí nechcú rodinu,... ale myslím, že sú aj takí, ktorí by to radi zmenili, len sa im to nedarí. Zaujíma ma práve tento druhý typ.

Ja som začala som študovať externe VŠ, aj jazyk sa učím, snažím sa mať koníčky...ale to všetko mi príde málo a stále mám pocit, že "mrhám" životom a neviem sa nijako tohto pocitu zbaviť, nech si vymyslím čokoľvek.
To, prečo je môj stav taký, aký je a dôvody, prečo sa nedá zmeniť, by som tu rozoberať nechcela.

Ako ste na tom vy?

Genesis

to že budeš robit charitu ta stastnou urobit nemusi to je blbost .)

kazdy clovek ma svoje potreby a je pravda ze vela z nich maju ludia spolocne ... niektore su charakteristicke prave pre danu osobu.

zanalyzuj vlastne potreby ... skus sa zamysliet nad cim tuzis a skus zistit ci tu svoju tuzbu mozes ovplyvnit aby si si ju splnila.

bohuzial vela tuzieb clovek ovplyvnit nemoze (a ak aj ano tak zanedbatelne) .. jednoducho niekedy sa clovek musi zmierit s tym ze niektore tuzby sa mu nikdy nesplnia a on s tym nic nenarobi

ak bohuzial su tvoje tuzby take s ktorymi nevies nic robit tak to je smola ... tuzby ani to co ti robi radost si nevyberies

luciano

Milá Gabana. Píšeš, že navštevuješ VŠ, učíš sa jazyky, máš koníčky, čo ešte od života chceš? Ak ti je to málo, daj sa na charitu, ako ti tu radia, to ti život môže zmysluplne vyplniť. Konať dobro, to je veľmi dôležitý zmysel života. Omnoho dôležitejší ako vlastná rodinná, alebo profesná kariéra.

Eben

Presne tak - nikdy nehovor nikdy. Nemusí to byť zrovna charitatívna organizácia, pomoc môže potrebovať aj tvoja susedka, o ktorej ani nevieš. Ale aby si sa cítila dobre, skôr by si potrebovala dať dohromady nejakú skupinu, ktorá si bude navzájom oporou. A nemusíš ich organizovať ani ty, takých skupín je na Slovensku dosť. Len sa po niečom pozri na internete.

Gabana

Ahoj, Eben. Myslela som si, že niekto spomenie niečo tohto typu. Len so mnou je to trošku zložitejšie, ja sodosť uzavretý typ, nie moc spoločenský a už vôbec nie vodcovký typ. Veľakrát ma napdala myšlienka, robiť niečo charitatívneho typu, ale ja sa na to jednoducho nehodím, je mi príliš ľúto takých ľudí a nedokázala by som sa tak odosobniť, aby som im bola osožná. Podporujem finančne nejaké organizácie, ktoré pomáhajú takýto ľuďom, ale skúsiť sa zaangažovať osobne do toho - to asi sotva naberiem odvahu. Hoci, nikdy nehovor nikdy :-). Ďakujem za názor.

stanem

Veľmi súhlasím s Ebenom, má vo všetkom pravdu.Ja som mala známu, ktorá mala takéto problémy.Počula som od múdreho človeka Nikto nemôže sa cítiť opustený, pretože keď sa pozriete okolo vidíte
vtáčiky, ktoré okolo nás štebotajú a
volajú nás A my keď ich len pozorujeme
nemôžeme sa cítiť osamotený.Veď aj vtáčiky potrebujú našu pozornosť.
Daj na radu Ebena

Eben

Ahoj! Dúfam, že nevadí keď reagujem aj keď nie som žena. Možno ženy to cítia inak, lebo sú vnímavejšie, ale myslím si, že život je naplnený hlavne vtedy, keď nemyslíme len sami na seba. Keď sa skrátka nesnažíme vyplniť si svoj program, urobiť niečo pre seba, zariadiť si život tak, aby to vyhovovalo nám. Kde sa pozriem všade je strašne veľa ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Niekedy len pozornosť, aby sa necítili osamelí. Možno prežívajú to, čo prežívaš ty. Tak čo keby si vymyslela nejakú činnosť pre takýchto ľudí. Zorganizovala niečo, dala dokopy pár rovnako smutných a vytvorila pre všetkých program, ktorý by ich život zmenil. Lebo keď budeš chcieť pozornosť iba pre seba, môže sa stať, že sa jej nikdy nedočkáš. Ale ak začneš pozornosť rozdávať, môže v tvojom živote nastať veľká zmena, ktorá ti ho naplní možno viac ako vlastná rodina.