Ahojte ľudkovia,
veľmi často chodím na toto fórum, pretože si myslím, že je skvelé, keď sa ľudia majú komu zdôveriť so svojimi problémami. Rada pomáham riešiť problémy iným, tentokrát však potrebujem poradiť ja. Ide o to, že vzťahy s priateľovými rodičmi sú na bode mrazu a ja už nemám síl to riešiť. S priateľom sme spolu cez 4 roky, bývame spolu v byte, ľúbime sa, časom sa chceme zobrať a založiť si rodinu. Jeho rodinu som spoznala ani nie po mesiaci randenia. Zo začiatku boli ku mne milí a pozorní, myslela som si, že si ma aj obľúbili. Ale všetko sa časom zmenilo. Vždy som mala taký čudný pocit, že to nie je až také úprimné, že majú voči mne predsudky a v poslednej dobe sa mi to aj potvrdilo. Začalo to jeho bratom, ktorý žije aj s rodinou u rodičov. Ako človek je dosť agresívny, neustále podráždený, často aj priateľovi nadáva bez príčiny. Aj na mňa mal všelijaké narážky.Čo ma však vždy dosť vytáčalo aj vytáča je to, že rodičia mu to tolerujú, dokonca raz-dva rozkazuje aj im, v podstate všetko funguje u nich tak, ako on povie. Za celé 4 roky som sa s ním v podstate ani raz poriadne nerozprávala. Chodila som k nim na návštevy, rodinné oslavy a tak, ale situácia u nich za tie 4 roky bola vždy napätá, nakoľko je tam priateľov brat, a často sa tie stretnutia končia hádkou. Niekedy aj so strany rodičov. Sú strašne komplikované povahy, veľkí pesimisti, konzervatívci , ktorí neústale poúčajú a nepripustia si, že by mohol mať niekto iný pravdu. Skutočne obdivujem svojho priateľa, nakoľko za 4 roky od nich nepočul ani slovko pochvaly. Ja by som už asi skončila na psychiatrii. Došlo to až tak ďaleko, že som z tých návštev mala strašne veľké stresy, hnačkovala som a tak...Cítila som strašný nepokoj. Chceli sme to riešiť s jeho rodičmi, ale oni si myslia, že všetko je ok, že sa nič nedeje, že si to len namýšľam a priateľovho brata mám tolerovať, pretože citujem: „ on je taký“. Začala som preto moje navštevy obmedzovať.
V poslednej dobe to vyvrcholilo tým, že ma začali pred priateľom očierňovať. Narážky typu: „ či nie je lepšie si nájsť priateľku z rovnakej dediny , že preňho nie som dosť dobrá, že ho čoskoro aj tak nechám a podobné kecy. Celá jeho rodina sú Maďari a myslím, že im vždy vadilo, že ja som Slovenka. Moja rodina prijala môjho priateľa bez predsudkov, strašne ho majú radi a ani ja som tento rozdiel medzi nami nikdy neriešila. Jediní ,kto tento „problém“ vyťahujú , sú jeho rodičia….“že si časom aj tak nebudeme rozumieť z národostných dôvodov, a jeho ocino to zaklincoval vetou: „ že takto zradí svoj národ..“
Nechápem už ničomu!O čo im ide a prečo teraz po 4 rokoch? Chcú nás rozdeliť ? Nie sme si predsa všetci rovní ? Prečo mi tvrdia , že ma majú radi a pritom rozprávajú takéto veci? Priateľ je skvelý človek, je nekonfliktný, máme krásny vzťah . Trápi ho to, chce to riešiť ale ako poznám jeho rodičov, viem, že je to ťažké. Nevie ,ako im ešte dať najavo, že ma miluje a chce so mnou žiť. Táto situácia ma strašne trápi. Keď sa s priateľom aj pohádame, 80 % -tný podiel majú na tom jeho rodičia. Čo by ste na mojom mieste robili Vy?
Problémy v rodinne
To je úplná škoda slov, teda písmen:-)
Urobíš dobre, keď s priateľom pôjdete do zahraničia, mimo toho blázninca.
Takéto reči svedčia o ich inteligencii.
nezlepsia sa, len sa zhorsia
kym si slobodna pustas tie reci jednym uchom dnu druhym von hoci sa ta dotknu ale ked si ho vezmes uz to znasas ovela ovela tazsie a uvedom si ze tvoje deti budu tie reci pocuvat tiez ... o tom ze oni su ti lepsi a ty hnusna slovenka...och..a este nikdy nevies, ako sa zmeni tvoj priatel, teraz je ok ale tie reci tiez su v nom , vyrastal s nimi, nevies ci nema tak trochu aj on ten nazor hoci ho teraz nedava najavo, neuvedomuje si to ,nepriznal by to, lebo ta skutocne lubi ale ked sa veci zhorsia...ked sa zacnete hadat, tak mu zidu na um reci jeho rodiny
Slnečnicaa,vidím, že si na tom podobne ako ja :-) Môžem si niekedy o týchto problémoch bližšie popísať, ak by si chcela :-) Inak tiež som ten typ, ktorý nerád vyvoláva konflikty, radšej sa stiahnem:-)Len všetko má svoje hranice. Zo začiatku som odolávala narážkam jeho brata typu: "kde máš tú svoju kur.u" (pritom priateľ bol mojím prvým, s kým som spala, aj to v dvadsiatke), "že mu vyváram slovenské žbrndy", "že asi bývame v jaskyni, kedže som z východu" (pritom sme priemerná slovenská rodina ako väčšina) a podobne. Ale keď už aj jeho rodičia začali riešiť to, že nie som preňho dosť vhodná, pretože som inej národnosti,totálne ma to rozhodilo. Ja predsa nemôžem za to,kde, kedy a komu som sa narodila.Ale preto ešte nie som horšia ako iní. Momentálne je to tak, že na návštevy nechodím, iba priateľ sám, aj to sa vracia vždy nervózny a zdeptaný, pretože ho neustále iba kritizujú. Ja sa snažím do ich konfliktov nemiešať a žiť si vlastný život. S priateľom je to podobne ako u teba. Určite sa ma nechce vzdať, miluje ma a uvedomuje si, že to nemám ľahké. O pol roka končím VŠ, chceme ísť spolu do zahraničia.Snáď sa časom vzťahy zlepšia, aspoň dúfam, nič iné mi neostáva. Len to budú musieť chcieť obe strany.....
Priateľovmu tatkovi som ukradnutá, jeho mama ma vyslovene neznáša, aj keď sa tvári vždy milo, je to obyčajná falošná sliepka. Zo začiatku som sa snažila nejako to prekonať, nebyť spúšťačom konfliktov, ale kedže ja sa pretvarovať neviem, je mi to nepríjemné, tak konflikty sa pomaly vyostrujú. Jednoducho už sa neviem tváriť milo a na všetko jej prikyvovať. Hovorím si vlastný názor a je mi úplne jedno čo si o mne myslí, nemám silu s ňou bojovať. Priateľ je na mojej strane-zatiaľ, dúfam, že to tak ostane.
Plánujeme bývať ďaleko od jeho rodičov, vlastne celej rodiny, pretože aj jeho brat je vyšinutý ako jeho mama:-)Priateľ ich k životu nepotrebuje, je max samostatný a nezávislý. Napriek tomu, ako mu mama ubližovala a ubližuje, má ju rád, ale žiť s ňou nemôže-tak mi to vraví
...mas to tazke-no,ono to tak vacsinou byva-s cudzimi ludmi je to niekedy jednoduchsie nadviazat nejaky vztah ako z rodinou priatela...
a ako kolvek sa clovek snazi-vzdy vyjde s toho najhorsie...
Pozri- a Soffa, ďakujem za názory :-) Uvedomujem si, že ak sa rozhodnem zostať po zvyšok života s mojim priateľom, jeho rodičia budú súčasťou tohto života. Ak by sme sa poznali mesiac - dva, možno by som pri takejto situácii volila rozchod, ale po 4 rokoch....Viem, že priateľ je ten pravý, vo veľa veciach sme si podobní, proste sme sa našli. A tiež viem, že to asi ani v budúcnosti nebudeme mať ľahké, len dúfam, že spoločne to prekonáme. Najhoršie na tom je, že rozhovor s nimi k ničomu nevedie. Ani v najmenšom si nepripustia, že by bol niekde problém, podľa nich ja som tá nevďačná.Pritom som k nim vždy bola milá a slušná, nikdy som nemala problém si s luďmi vytvoriť skvelý vzťah.Vždy som si myslela, že to bude lepšie, keď ma spoznajú a uvidia, že priateľ ma naozaj ľúbi, že mi dajú šancu, ale asi som sa mýlila. Proste už nevládzem, som sklamaná, mám z toho depky, nechutí mi jesť...Preto som prispela na toto forum, nechcem týmto zaťažovať svojich rodičov, bolo by to ešte zložitejšie.
JESSICA6767
...nemas to vobec lahke-pises ze by ste sa odstahovali DALEKO-never tomu ze dialka to zachrani...
ak rodina bude chciet aj na dialku vam vztah rozbije...
ja som sa nikdy o take veci nezaujimala ani som nikdy neriesila rozdiely narodnosti-ale po osobnych skusenostiach sa mozem vyjadrit ze...
-niektory ludia to uz maju vrodene-su proste primitivny-preto rozdeluju podla narodnosti
-niektory maju nejake zle skusenosti v zivote a preto odsudzuju nejaku narodnost
-a su ludia ktorym je to jedno kto aku ma narodnost-PROSTE SU NORMALNI LUDIA
tazko povedat do ktorej skupiny patria rod.priatela
skus sa o tom porozpravat s nimi a spytaj sa ich na rovinu-ci im vadis ako SLOVENKA-alebo len ako ZENA A PRIATELKA ICH SYNA...
lebo ako jajka pisala
V
V
krv nie je voda. beries si nielen jeho ale aj jeho rodinu. vsetky problemy jeho rodiny budu aj tvojimi.
JE LEPSIE SI TO PORIADNE PREDISKUTOVAT A VEDIET NA COM SI AKO IST NIEKDE VELA KM DALEKO PREC-MOZNO SA TO VYSVETLI A BUDES VEDIET NA COM SI...
ZELAM TI VELA STASTIA
no v prvom rade,by som obmedzila stretnutie na minimum.ak priatel chce prist navstivit rodicov nech ide,ale bez teba.zite si svoj zivot nerieste jeho rodicov,na navstevy chod len obcas,a reci ber z jednej strany dnu z druhej von.a hlavna vec,priatel by sa mal ta zastat a narovinu povedat rodicom nech sa vam nestaraju do zivota,.asi tak
Ďakujem obom veľmi pekne za rady :-) Zo začiatku som si to nepripúšťala k srdcu, mala som to za banalitu...ale v poslednej dobe vidím, že to je problém, ktorý musíme riešiť. Psychicky ma to vyčerpáva.S priateľom sme o tom diskutovali a aj napriek tomu, že jeho rodičia si želajú aby sa usadil v rovnakej dedine, najlepšie pre nás oboch bude bývať o niečo ďalej. Len nechcem, aby to vyvolalo ďalší konflikt. Sú zvyknutí,že priateľ ich navštevuje každý deň. Chcem mať s nimi dobré vzťahy,veď možno budú starí rodičia mojich detí. A ak si budeme vzácnejší, aj vzťahy budú snáď lepšie. V každom prípade sú to priateľovi rodičia, rešpektujem ich ale za naše spoločné šťastie určite zabojujem :-)
nechapem preco maju niektori madari take blbe zmyslanie. ved nech idu do madarska a tam sa klonuju, ked maju slovakov za nieco menej, naco ziju u nas. by som nevydrzala s takymi ludmi v jednej miestosti.
