Neviem, ci je to normalne, ale nemam rada spolocnost ludi. Ludi sa nebojim, len mi lezu poriadne na nervy. Nedajboze, ze sa ti zacne darit, alebo si v niecom lepsia ako oni a uz zacnu ziarlit a podkopavat nohy poza chrbat, aj ked ty si ich mozes vazit a si k nim maximalne mila. Najdu sa aj vynimky, ale tych je v dnesnej dobe velmi malo. Nechodim von, nemam znamych, netuzim po spolocnosti a ani mi to NECHYBA. Ak idem von alebo na vylet, tak len so svojim synom a manzelom. Doma je moj raj. Citam knihy, mam kopu knih pre samoukov, ucim sa sama cudzie jazyky, zaujimam sa o modu a o hubu, nikdy sa nenudim. V praci si odrobim svoju pracu na 100% a idem domov. Nestaram sa tam o intrigy, nikoho neohovaram a nenicim nikomu zivot. Na konci kazdeho mesiaca si vezmem svoju vyplatu a to je moj ciel. Nemam zaujem byt v kolektive a monitorovat zivot svojich spolupracovnikov. Susedia ma nezaujimaju, nech si zije kazdy svoj zivot po svojom. Proste netuzim po kontakte s ludmi. Taka som bola vzdy. Je to normalne?
Vyzivanie sa v samote.
Clovek je tvor spolocensky, mame to v genoch. Prilis vela samoty zacne skor ci neskor liest na nervy aj tomu najvacsiemu samotarovy.
Tak aspon nie som sama. :)
Mno mne samota dost vyhovuje a do 20- som mal dokonca pekny strach chodit do spolocnosti. Dnes mi samota vyhovuje ale naucil som sa nemat strach chodit do spolocnosti:D Takze ked ma clovek chut byt sam a je mu tak dobre nevidim problem. Podla mna je to dokonca dobra skusenost. Aspom clovek vidi ludi v inom svetle...ludia ktory su zvyknuty byt v spolocnosti casto vobec nechapu ludi ako my.
Problem nastava ked je clovek sam ale nechce to.
som na tom rovnako ako vy, s tym rozdielom ze ja urcite aku-taku formu socialnej fobie mam pretoze sa ludi do urcitej miery aj bojim..myslim, ze vy ste vsetci normalni a aj vas obdivujem, pretoze si - aspon podla toho co pisete - dokazete takto spokojne nazivat..
ja mam 19 rokov, a som dost nevyrovnana, stale sa hladam a ten kontakt s ludmi sa odo mna dost vyzaduje, cize tym ze sa stranim ludi ma povazuju za cudacku..
ak by sa tu nasiel clovek, ktory chce o tom popisat - internetovym kontaktom sa nebranim - tak nechavam mail: alzbetka1311@azet.sk
super diskusia velmi som sa vnej nasiel,ibaze mam \"len\" 22,som bez manzelky,priatelky,od zivota ako keby stale neviem co chcem.Kadial sa uberat ktoru cestu zivotom si zvolit,kazdopadne si pripadam iny ako ostatni.Mam svoj zivot a je mi v tomto smere si tazsko najst spriaznenu dusu.Vsetci mi pripadaju taky povrchny,EGOisticky,materialisti a ja chcem v zivote rast v inom smere lenze nie sám :/
Citim ze mi je tu na zemi tazko a neviem co mam pre to robit...
karekla: pouzivala si niekedy napr. facebook?
ste uplne v pohode a ja mam rada takychto ludi
mate tu silu byt sami sebou a nenicite druhym zivot, nevylievate si na druhych svoje frustracie a komplexy
zijete podla kreda ZI a NECHAJ ZIT
ste fajn
Si uplne normalny a priemerny introvert :-D
tak aj ja som normálna,myslela som,že NIE.
hurá
Dakujem Vam vsetkym velmi pekne za nazory. Je dobre vediet, ze sa citia takto aj ini... Jajka, moje dieta ma skolu, svoje kruzky, na ktore ho vozim, a kde ma spustu kamaratov... castokrat mu poviem, nech si pozve svojho kamarata a ja ich vezmem do kina... Davam mu taky zivot, aky potrebuje pre zdravy vyvoj. Zase jeho neizolujem, to by som si nedovolila. Dieta sa musi citit prirodzene tak, ako ostatne deti...
