Ahojte, uz je to dlho co bojujem so zivotom aj s liekmi a lekarmi a mnohymi mnohymi dalsimi, druhymi sancami. Povedzte, ze si nevazim zivot, ze mam blahobyt pre ktori by niektori vrazdili a ja vam to nebudem rozhovarat. Ale nemozte mi vycitat jedno, ze sa nesnazim. Uz niekolko rokov zijem bez stastia, bez radosti, bez pocitu posetsenia zo zivota, ako tazny kon idem, idem dopredu a robim pre seba to najlepsie, co viem (dostala som sa na exkluzivnu vysoku skolu, ucim sa, nezanedbavam priatelov, chodievam behavat, oddychujem...). A pritom nechcem. Nechcem zit, uprimne a bez patosu, nemam nijaku tuzbu po zivote a jedine, co pre mna znamena, je praca a neznesitelne trapenie. Uz som z toho velmi unavena. Stracam tu malu nadej, to dufanie, to cakanie na zmenu, neviem co este mam skusit aby som citila vyrovnanie. Nechcem sa zabijat, ani sposobovat trapenie, ale inu cestu nevidim. Aj tak vnutri zomieram ovela dlhsie a bolestnejsie. Ako dalej?
znova, znova a znova tema ukoncenia zivota
inko, co sa deje?
ja viem je to smutne, ale ty to nezmenis, ani more tvojich a babkinych slz to nezmeni, ja viem je to krute, zostava sa s tym len vyrovnat aj ked je to strasne tazke.
Neboj nic z neterky mozno raz bude jedna krasna a sebavedoma zena, len ju teraz musite podporovat, povzbudzovat ju a stat pri nej, plac jej nepomoze. tak sa prosim vzchop, vsetko zas bude dobre....
Ako to tu tak čítam, zisťujem, že som našla spriaznené duše :) Škoda, že nemám takýchto ľudí vo svojom okolí..
majjca, vitaminik, uh...tak moja " radost mi vydrzala az pol dna
neterka oslavuje narodeninky... jedna babka place, druha babka place.ach zas mi je strasne...(je to sirotka) :((( ja sa nemozem na to pozerat, aka je rozkosna a on sa z nej nemoze tesit
a uz som si tak slubovala ze budem v pohode.. nebudem..nikdy nebudem :(
majjca... ano je to velmi financne narocne, to mi je luto ze si nemala podporu co sa toho umenia tyka..mna do toho tlacili ked som bola mala, musela som chodit na vytv. umelecku skolu. neznasala som to tam, vzdy som chcela tanec, paradoxne az ked som to tam vzdala, som sa tomu zacala venovat s radostou :)
majjca, to mi je luto ze frcis aj na AD :( ale ty ako spravna levica si casom urcite vystacis aj bez nich :)
inak "my tento svet nezmenime" brrr...tu vetu neznasam :D
vitaminD, je veľmi ľahké ti pomôcť :) stačí ak okrem svojho tela budeš kŕmiť i dušu. Ale ja netuším ČO je tá potrava pre dušu. Vraj láska. Ale ako sa k nej dopracovať neviem.. tiež hľadám už veľa rokov a mojím zmyslom živote je - zažiť, aké to asi je byť šťastná, vyrovnaná, milovať a byť milovaná, aké to asi je vychutnávať si život, plniť si svoje sny.. Som presvedčená o tom, že život je nádherný a som tu preto, aby som bola šťastná. Ak to nezažijem, juch, ešte vždy je tu tá krásna smrť, čo ma vytrhne z trápenia. Ale ak to zažijem, vychutnám si to aj napriek tomu, že raz budem musieť umrieť.
Ahojte baby,
no precitala som si vase komenty. Tiez som sa v tom dost nasla, vzdy som chcela chodit na strednu umelecku, ale tu mi nasi vyhovorili. Neskor som chcela na vyske studovat vytvarnu, aj to mi vyhovorili, vraj je to dost financne narocne - myslim tie pomocky a tak. Rada som kreslila ludske portety ceruzkou. Teraz na to uz zial nemam cas.
Nakoniec som vystudovala pedagogiku + specialnu pedagogiku.
Po statniciach som sa uplne zlozila a doteraz ficim na antidepkacoch, je to vraj uzkostna porucha. Inak aj mna obcas prepadavali myslienky plne beznadeje a pesimizmu, ze naco sa len v zivote trapit, ale som v znameni leva a neznasam prehry a duplom nie tu svoju.
Vzdy ked je velmi zle, skusim sa z toho nejako vyhrabat a bojujem so zivotom ako sa len da. Slabost je podla mna vzdat sa bez boja. Tak hore hlavu a bojujte, drzim prsty citlive umelecke dusicky :o).
P.S.: inko a pre citlive duse su uzkostne myslienky uplne priznacne, tiez som ich mala ako ty, po omsi v kostole, nemohla som pocuvat ziadne zle konciace pribehy + nakoniec som nebola schopna pozerat ani spravy v telke. Asi by sme sa mali aspon trosku obrnit vonkajsim negativnym vplyvom, viem, ze sme citlive, ale my tento zly svet nezmenime. Takze pozerajme na seba a skusme sa tesit z nasho zivota, ktory budeme zit podla seba a ostatni nech sa hoc aj postavia na hlavy...;o)
Vcko pred mojim menom? :D akoze vinko? nie ja nie som vinko, i ked to momentalne velmi sedi, vidis to mi nenapadlo..inko je skratka z inkognito :) to tu mam uz dlho
ja mam kustik viac rokov ako ty...23..trochu si ma teraz zarazaila tym vekom, posobis starsie
myslim, ze tieto stavy ta casom prejdu, ale kym ten cas uplynie tak davaj pozor aby si sa moc nezamotala do tych tvojich nestastnych sieti, ktore okolo seba ovijas
18, ty?
no, to s tym co som pisala je trochu inak, ale radsej nebudem provokovat kym sa z toho V-ecka pred tvojim menom znova stane hviezdicka :P
co si tiez zelas? byt v pohode? to je dobre...tak teda nie je celkom pravda, co si pisala v prvom prispevku/ ze nemas tuzbu po zivote, mozno si len znechutena stereotypom a lahko sa vzdavas..naser seba samu a povedz si ze "moja mila, take lahke to mat nebudes"
joj ale sa mi radi ked som po parou :D
inak, kolko mas rokov?
tak nech ti to vydrzi! ja som sa tak rozhodla uz davno a stale si to zelam.. s prestavkami :3
