Ahojte, uz je to dlho co bojujem so zivotom aj s liekmi a lekarmi a mnohymi mnohymi dalsimi, druhymi sancami. Povedzte, ze si nevazim zivot, ze mam blahobyt pre ktori by niektori vrazdili a ja vam to nebudem rozhovarat. Ale nemozte mi vycitat jedno, ze sa nesnazim. Uz niekolko rokov zijem bez stastia, bez radosti, bez pocitu posetsenia zo zivota, ako tazny kon idem, idem dopredu a robim pre seba to najlepsie, co viem (dostala som sa na exkluzivnu vysoku skolu, ucim sa, nezanedbavam priatelov, chodievam behavat, oddychujem...). A pritom nechcem. Nechcem zit, uprimne a bez patosu, nemam nijaku tuzbu po zivote a jedine, co pre mna znamena, je praca a neznesitelne trapenie. Uz som z toho velmi unavena. Stracam tu malu nadej, to dufanie, to cakanie na zmenu, neviem co este mam skusit aby som citila vyrovnanie. Nechcem sa zabijat, ani sposobovat trapenie, ale inu cestu nevidim. Aj tak vnutri zomieram ovela dlhsie a bolestnejsie. Ako dalej?
znova, znova a znova tema ukoncenia zivota
hm.. myslim ze take ciste stastie som citila naposledy v case skolky, potom to bolo tazsie a tazsie, ale myslim ze to je normalne. chorobne to zacalo byt tak v 13-14, v 15 som bola prvykrat na psychiatrii, potom druhykrat, ale nic sa nevyriesilo a odvtedy sa pretlkam. a vnutri som prazdna, aj ked je pravda, ze umenie mi velakrat zachranilo zivot, ale niekedy toho je uz privela. a navyse teraz cez sviatky su vsetci stastni a spolu a ja, ktora som opustena a nestastna, to neviem ignorovat :( a myslim ze vsetci v okoli aj ja by som bola znechutena, keby som sa stazovala priatelom, navyse nikto to neciti rovnako a vidim, ze to nik nechape (aj ked sa snazia aj oni aj ja) a.. aaah, nevladzem, nechcem, nevladzem sa nutit chciet
to mas zaujimave, mozes dat prechod vsetkym svojim emociam, pocitom, prejavit svoju nesputanu fantaziu a kreativitu. az doteraz som bol presvedceny, ze tato cinnost zbavuje ludskeho ducha vsetkych akokeby necistot, akysi filter duse :) ale vidim, ze nie vzdy to teda funguje, a kedy sa prvy krat zacala mat pocity prazdnoty a pod.? teda nechcem ti nejako zasahovat do sukromia, len ma to uprimne zaujima :)
ak aj zbytocna tak prekvapivo presna
je to vytvarne umenie (malba, socha, grafika, fotka..)
jaaj, prepac za zbytocnu radu :) nevedel som ze chodis na umelecku vs, a akemu druhu umenia sa venujes?
:D chodim na umelecku vysoku skolu, tvorenie je na plane dna :P
ja to stastie aj vidim, vidim ,,ako by mi toto mohlo davat potesenie a radost"-povedzme aj ta tvorba, vidim to ako ma to fascinuje a ako sa chcem tomu venovat, (podobne je to aj s ucenim, spoznavanim), citim ,,ako by ma to nesmierne naplnalo"-ale nenaplna. netesi. necitim nic a neviem preco, pritom umenie je jedina mozna forma mojho zivota
vitaminD, v ziadnom pripade si nemyslim ze je to jednoduche a ani sa to nesnazim zjednodusovat, a opat opakujem, ze som na tom presne tak isto ako ty.........ale tazko na to nieco napisat, v prvom rade musis vediet citit stastie, ak dokazes citit bolest, musis dokazat citit aj stastie, to ze ho nikde nevidis to je uz ina vec.........mozno by si mohla skusit nieco tvorit, skus sa venovat nejakemu umeniu, jasne ze to nijako nevyriesi problemy, ale ma to ake take liecive ucinky......Arthur Schopenhauer tvrdil, ze je to jediny sposob ako zabudnut na bolest, ktorej je odsudeny kazdy clovek.
Tomas332- toto mi zatial nikto nepovedal :)) kiezby to bolo take jednodche, ako to vyzera ked v televizii hlavny hrdina napriek utrapam ide vpred a vpred, vtedy to vyzera naozaj spravne, hrdo a tak. lenze v skutocnosti som luzer, ktori sa nevie zaradit do spolocnosti, nenasiel nikoho kto by bol ,, na tej istej lodi", ktory nevie citit stastie a nemyslim ze som tak ,,obdareny" clovek (ako nejaky genius, ktory sa trapil ale pritom tvoril velke veci), aby to trapenie bolo niecim vyvazene.
a nechcem nejako zranovat kozmos svojou neexistenciou, ale myslim ze umrelo vela ludi ovela ovela viac zasluhujucich zit a nic sa nestalo, svet ide dalej
a vazne dakujem ze ma pocuvate :)
vitaminD - vidis, toto je jedna z veci pre ktoru si v ziadnom pripade nemozes siahnut na zivot. ako by tento svet vyzeral keby tu nie si? bol by horsi ako teraz, pretoze by mu chybal jeden inteligentny, hlboko zmyslajuci diel, ty si jednoducho protivaha tej obrovskej kopy idiotov co sa tu potlka, preto musis byt silnejsia ako svorka levov, a ked citis bolest tak ju statocne nes a popritom sa ju snaz vsetkymi moznymi sposobmi zmiernit, ale v prvom rade bud na seba nesmierne hrda, pretoze si vazne silnejsia ako ktokolvek iny a je tu kopa ludi ktori zmyslaju presne tak ako ty.....dufam ze som nebol prilis pateticky :)
majjca- nie nie, nie som nijaky filantrop co sa neustale obetuje, to bol len priklad aby to nevyznelo ze myslim len na seba a vrtam sa vo svojich problemoch.. to ma nevysiluje, vysiluje ma to uplne najzakladnejsie, co je odo mna pozadovane (skola a minimalna hranica ludskeho kontaktu)
Tomas332- presne tak, cira bezmocnost. neschopnost s cimkolvek pohnut, s tym ako to je. urcite poznam ludi, ktori by mi ,,zavideli" vsetko okolo mna (alebo vo mne).. ale ovela radsej by som bola hlupa, 90 IQ auparkgirl, ale stastna. aj v ramci tych problemov a toho prostredia, aj za cenu slabej kariery a vzdelania a trovenia a vsetkeho... myslim ze je ovela lepsie byt hlupy a stastny. a to je fakt, ze s mentalnou hlupostou prichadza stastie.
