nechcená

Mali ste niekedy pocit, že ste nechcený? Že nemáte skutočného priateľa? Ja áno. Zažívam to deň, čo deň. Chodím do sexty osemročného gymnázia a človek by čakal, že takmer dospelí ľudia sa budú správať rozumne a nie ako deti v tretej triede na základnej škole. Ide o to, že ma moje kedysi najbližšie osoby v triede začali len tak zo dňa na deň odcudzovať, ignorovať, osočovať a ohovárať. Neviem si to vysvetliť, pretože neviem čo som urobila zle, nemám pocit že by som niečo urobila. Ak som urobila, tak to bolo určite nechcene. Keď som sa ich opýtala, čo sa stalo, alebo čo robím zle tak sa na mňa len pozreli na mňa s výsmechom v očiach a odpovedali mi: "nič," samozrejme že to tak nie je. Nie jeden človek sa ma už pýtal prečo s nimi už nechodím von a podobné veci. Prečo mi to nepovedia do očí? Prečo sa správajú, tak ako sa správajú a hrajú sa na niečo, čím nie sú? Medzi týmito ľuďmi je aj moja najlepšia kamarátka, ktorá mi má byť v ťažkých časoch oporou. Ale je to tak? Nie. V najťažších časom sa mi otočila chrbtom. Chcete vedieť prečo v najťažších? Pretože môj otec je alkoholik a idú sa s mojou mamkou rozvádzať. Samozrejme že takéto niečo nie je ľahké pre žiadne dieťa. Namiesto toho, aby som sa s tým mohla niekomu zdôveriť a požiadať o pomoc to dusím v sebe. Dusím to v sebe už veľmi dlho a sama si už nedokážem pomôcť. Tak sa pýtam vás, ako by ste mi pomohli? Čo by ste robili na mojom mieste? Mám zmeniť po 6-tich rokoch školu?