ako mám dalej žiť ?

mne sa nedá dalej žiť ..nedá ...a ja už ani nechcem -nemám žiadny dôvod prakticky ,len prežívam svoj život

Magy ..prepac,nevedela som,ze si muz,myslela som,ze zena ..ked pises,ze "stretol " ..
hm .hm ..to je dobre toto :D ze presvedcit samu seba o opaku :D:D ze s nim chodim ..lenze ....ja to nedokazem,ako skusit to mozem,ale ..on ma stale vyhladava ...fyzicky ho stretavam prakticky aj dvakrat do tyzdna ....ked sa mu zaziada,ja sa nemam pred nim kam schovat ..vyvolava mi ,smskuje ..ako by sme sa vazne nerozisli ..jeho mozog asi odmieta tomu verit ..a chce ma za kazdu cenu spat ..bojuje az prilis o mna ...ja sa sice nechcem vratit,ale ani byt s ním ..ako sa vravi --ani s nim,ani bez neho ...:(:( ked mam byt uprimna ...uvedomujem,si,ze ak by som bola s nim znova..tak zase by som trpela horzne ..ale na druhej strane ,myslim,ze nedokazem byt sama bez neho ,lebo potrebujem mat niekoho pri sebe :(:(
dakujem ti za tvoje rady ,pomohli mi ,mozem sa o to aspon pokusit ...ale bude to neskutocne tazke ,kedze ho normalne stretavam,aj ked sa "nemame k sebe tak ako frajeri ",ale rozpravame sa ...no a preto je pre mnna hrozné ...ale on to nechápe ...

maruska ...to vážne ?a ty si sa s ním rozišla,alebo on ?ak chceš ,vypís sa ...bude ti lepsie a ulavis srdcu ...a stale sa takto citis ?aj 10 mesiacov potom ?boze,to musela byt obrovska laska ..preco sa tak skoncila ?

ahoj macik,
precitala som si celu tvoju temu a mala som pocit, ze som ju ja sama napisala.... vzala si mi slova, pocity, myslienkove pochody z ust... srdca... našla som sa v tebe , az s neuveritelnou podobnostou..(zial bohu) Rozplakalo ma to, a postrhavalo chrasty zo ,,zaschnutych" ran.. . Mam 21, od rozchodu je to uz 9,5 mesiaca..... stále to bolí ako keby sa to všetko stalo včera.. :´(

netreba sa snazit za kazdu cenu na neho zabudnut. cim viac sa budes snazit, tym menej ti to pojde. stretol som sa s pripadom, kde pomohla akasi forma sebaklamu. vysvetlim ti to na priklade. povies/predstavis si/presvedcis samu seba, ze ste sa vlastne nerozisli. ste spolu, stale ho milujes, vztah funguje. jednoducho svoj mozog nastavis do pozicie, ako keby sa ziaden rozchod neudial. inymi slovami - navrat o par mesiacov spat.
akurat s malym rozdielom. nedochadza k ziadnemu kontaktu, stretnutiam atd.
beries ten den tak, ako keby ste boli dododnuti, ze dnes sa nestretnete, lebo on nieco ma, ty nieco mas... tak zajtra. ved aj ked ste boli spolu, ste sa urcite nestretavali uplne kazdy jeden den, boli dni, kde ste boli jeden bez druheho. no a dalsi den to zopakujes, len obmenis dovod, preco nie ste spolu. je to akasi forma autosugescie, kde samu seba presviedcas, ze je vsetko ok. tym padom netrpis, nesuzujes sa, netrapis atd. si stastna, fungujes a zijes ako keby si vztah mala. akurat realne k ziadnej interakcii nedochadza. vysledkom celeho toho je, ze jednak odburas stres a zial z rozchodu (vsak ziaden sa nestal) a zaroven pomozes svojmu srdiecku a hlavicke, aby si zvykla na jeho nepritomnost. po par tyzdnoch budes brat ako samozrejmost, ze nie ste spolu (fyzicky), hoci v hlave ho budes mat zatial stale, ze spolu ste. a potom sa dostanes do pozicie, ked zacnes aj hlavou a srdcom chapat a akceptovat skutocnost, ze ziaden vztah vlastne neexistuje. teraz to jednoducho nedokazes pochopit, akceptovat, preniest cez srdce. tak si pomoz tymto malym trikom. vo vnutri to ber, ze sa nic nedeje, ste spolu, vsetko je ok. zijes bezny zivot, chodis do skoly, riesis kazdodenne bezne veci. a netrapis sa. az prejde dostatocne obdobie, zistis, ze vlastne dokazes zit aj bez neho, co je zatial prave v tomto momente pre teba fakticky neakceptovatelne. cas lieci.

magy ja viem,ze to bol nanic psycholog,ale pri inom som nebola ..takze neviem,neverim uz proste,.ze niekto mi moze pomoct,kedze mi nepomohol henten ..proste NIC sa ma nepytala,mozno dve potazk,y za hodinu,nic ine..bolo mi blbo z toho ...sebe samej ..nikto ma nevie pochopit / vypocut,doma mi len nadavaju za to,co som si nasla za chlapca UZ ROK ..JA UZ VAZNE NEMAM SILU NA NIC ..

mozno mas pravdu v tom zidealizovani,ale ten prvy pol rok vztahu bol taky uzasny,ze som naozaj nesnivala -ale zila ..ale potom sa to vsetko zacalo kazit,no ja som to nechcela vidiet ,zakryvala som si oci ,ale aj tak ho mam stale velmi zidealizovaneho,este stale ,predstav sisi -..proste nevidim lepsieho a uzasneho muza pod slnkom ako je on ,ani krajsieho -a viem,ze takych je XY ...ale pre mna proste nie .,pre mna zomreli vsetci ..lebo som si predstavovala,ze ON je te naj ....a dlho u mna aj ostane,to viem uz teraz ..jednoducho ON ..snivalo sa mi aj dnes o nom,ako mame stastnu rodinku a tak ..ako sa objimame ,bozkavame ...mam pocit,ze blazniem ...a toto sa mi snivalo ,ked sme spolu chodili stale ..a teda ?neviem ako ,co mam robit ..ved vie,ze to uz nebude ..ale nemam sil sama sebe zakazat nanho mysliet ...:(:(
neviem,co mam teda robit

macik - pri vsetkej ucte, ak toto je psycholog, ako ho popisujes "pocuva a nic nepovie", tak to je nejaky velmi divny druh psychologa. psycholog ta vypocuje, kladie doplnujuze otazky a potom s tebou situaciu RIESI! a vacsinou tak, ze ti kladie vhodne otazky, na ktore sama odpovedas a pritom casto sama odpovies spravne - teda najdes riesenie alebo cestu, ako to ci ono zmenit, zlepsit, vyriesit. psycholog nie je knaz! to co si popisala, bola spoved u knaza, nie navstveva psychologa. ani sa nedivim, ze ti nepomohla, s takym pristupom tazko. Nerobim psychologiu aktivne, v nejakej ordinacii, ale mechaniku psychoterapie zjavne chapem a uplatnujem lepsie, ako ta tvoja udajna "psychologicka". ze ju pozdravujem.
co sa tyka riesenia tvojej situacie - ano, si na pokraji zufalstva, lebo si si ten vztah zafixovala do hlavy ako nieco stabilne, co sa nemoze zmenit, nenechala si si ziaden priestor na rezervu v style "co ked". co ked to nevyjde atd. tym padom sa ti zrutil cely svet, lebo si zila tym, ako si si to cele vytvarala. mozno ti pomoze trochu v tejto situacii poznanie, ze cely ten svet, myslienky, predstavy (videla si sa pred oltarom atd) si si vlastne len vykonstruovala sama na zaklade niecoho z reality. mali ste vztah - fajn. lenze zjavne si si ten vstah privelmi zidealizovala a prepadla tymto idealom. chapes co ti pisem? to, aky ste mali krasny a hlboky vztah, bola len tvoja prilepsena verzia reality. tym nechcem povedat, ze ten vztah bol zly. nie. ale ty si si ho privelmi nafukla do nerealnych rozmerov. a teraz, ked bublina praskla, si v koncoch. ok. takze halvu hore a ideme oddelovat iluzie od reality. zacni. zamysli sa, co bolo vo vasom vztahu realne a co len tvoja predstava, dotvorena verzia, sen? toto cele musis sama zanalyzovat, preosiat ako sitom a oddelit realitu vasho vztahu od tvojej snovej verzie, ako si si to dotvarala ty. len na zaklade toho mozes zacat chapat, ze zivot sa neskoncil - prave naopak. iluzia, ze mam dom, este ziaden dom nepostavila. iluzia a snivanie, ze mam deti a nedelne obedy su krasnym rodinnym obradom este ziaden zaludok nenasytil.
utri slzy a zacni uvazovat, co spravis s realitou. zjavne si uz zacala - pochopila si, ze ten tvoj vysnivany princ nie je taky dokonaly a idealny, ako si sa snazila samu seba presvedcit. sama to pises. takze pokracuj a mozno dojdes k zaveru (ak najdes silu zo vsetkeho strhnut ruzovy zavoj), ze ten vztah bol vlastne uz dlho nanic, len ty si ho umelo udrziavala pri zivote svojimi predstavami a snami a dufala v zlepsenie, zmenu. ak pochopis toto, lahko a rychlo sa zmieris s nevyhnutnym a zacnes znova zit. naozaj zit.

baby,ved sa tu nehádajte prosím a neurážajte sa navzájom:)

akceptujem všetkých komentáre ..

no takto...ja som bola u psychologičky pred troma mesiacmi,(ešte ked som s ním bola),a nijako mi však nepomohla absolútne,mne to nepomáha,vykecať sa ..tak som po mesiaci prestala k nej chodiť,nepomohla mi,ešte zhoršila môj stav..a tiež som jej aj vravela o problémoch vo vzťahu a tak,ale pochopila som,že tam nemá význam chodiť ..a ona ,čo ?nič neurobila,len ma počúvala ..a nič ..ani len slovo nepovedala ..a sa usmiala nakoniec a to bolo všetko ..a to ma nebavilo ..a nemám chuť už chodiť niekam ..som však zúfalá ,pripadám si ako medzi dvoma mlynskýmu kamenmi,lebo viem,že tento stav mi len tak neprejde,Simonella prepáč,ale vieš ..ja som asi iný človek ako ty ,jednoducho ja som ten vzťah brala ako životný ,počas celého roka a pol ,čo sme spolu chodili ,ja som sa chcela vydať zanho,iného som nevidela,proste ani len som nepomyslela na to,že by som si raz iného mohla nájsť ,plánovali sme si spoločné dovolenky,život,svadbnu ,dieťa ..dokonca sme mali vymyslené mená pre naše deti (!!!!!!!!!!!!!!!):(:( panebože ..ide ma rozthnúť od žialu,...videla som nás svoch stáť pred oltárom celý rok a pol ,ked som s ním chodila ...snívalo saa mi každučkú noc o nom ,proste prvá láska životná ..ked som ho spoznala,ked som ho prvýkrát uvidela,povedala som si-" za tohto sa vydám " ..neviem,asi sa Vám to ešte nestalo,alebo ja neviem,akt neviem,možno moja naivita,alebo čo ,netuším..možno neskúsenosť,ale brala som to ako životný vzťah ..chodil k nám,ja k nim,poznám jeho rodinu ..atd ..proste ..to sa nedá takto :( neviem,čo mám robiť ..chystali sme prakticky svadbu ..
a teraz ?pre mna neexistuje žiadny iný chlap ..nevidím iných chlapov ..aj sa mi nejaký prihovorí,chce ísť so mnou von ,ja odmietam všetko ,všetkých ..a vidím len "jeho " ..aj po tom všetkom...
slepoi zamilovaná ...len tak by som sa označila ...dokonca či mi veríte ,či nie holky..verila som JEMU viac ako sebe ..ked šiel von s kamošmi,tak som ani len na sekudnu nezaváhala,že by ma podviedol,alebo sa opil,alebo niečo podobné ,bola som si istá tým,že ma neskutočnš miluje ...a aj tak je ..miluje ma ..ale chorobnou láskou,ktorá dusí a robí nešťastným človeka ..no na to som prišla až posledného polroka ...:(:(:(:( no neviem sa s tým proste zmieriť ..
som veľmi precitlivelý človek,ktorý videl v láske a aj stále vidí zmysel života,nie som jednou zt ýcg báb dnešných,ktoré idú na disku na druhý den a vyspia sa tam s iným a je im ejdno,že opustili frajera ...proste ja som uplne INA ..a preto si ma on vyhliadol a nechce sa ma za nič na svete pustiť ...
všade kade chodím ho vidím ,mám ho všade pred sebou,vidím tie miesta,na ktorých sme spolu boli ..ako sme sa objímali,bozkávali,ide ma poraziť z tohgo,plačem celé dni i noci a najhoršie je,že mu máusím stále odolávať,lebo on na mna tlačí,aby sme sa opäúť dali dokopy ..

holky,dakujem vám naozaj veľmi pekne z úprimného srdca,že sa mi snažíte pomôcť ,vážim si to ...:)

len keby pomôcť v takejto situácii bolo taklé "ľahké " ..

Magy - ja vravim ze ma "macik" banalny problem? to si napisal ty. alebo teda Vy. (ak uz nemate davno ani 36..ale to je jedno :P) .. ja som jej len radila z vlastnej skusnosti a myslim ze aj lepsie poradila, kedze sme v rovnakej vekovej kategorii ;)

ela_eli - tak sa tvaris mozno tak ty vies :) ja sa na nic nehram, pisem co citim a chcem jej pomoct INAC ako psychologom, lebo sa STAVIM ze za nim nepojde :) nie je to nic akutne , takych rozchodov este zazije! keby chodievala za psychosom s kazdou somarinou co sa jej v zivote stane, ako tu tvrdite vy, tak dakujem pekne.. sama sa z toho pozviecha raz dva, ani nebude vediet kedy..
a TY moja pekna, moj ved neries :) a decku si nadavaj vies komu..

ela_eli, v podstate je jedno, kolko ma simonella rokov. Podla mna sa to da lahko uhadnut. Opat len suhlasim s Magym, ze ludska psychika moze byt rozchodom dost poznacena a netreba to podcenovat. Ja si vsak aj tak myslim, ze v tomto pripade nebude nutny psycholog, snad staci, ak si dievca vezme niektore dobre mienene rady z tejto diskusie k srdcu. Treba sa tesit zo zivota a obcas si uvedomit, ze zijeme prilis kratko, aby sme si vytvarali problemy dookola (nechal ma, nechce ma, uraza ma, klame mi...atd atd). Skuste byt stastni najprv vnutorne, sami v sebe...len preto, ze mate co jest, mate kde spat..A potom aj laska a vsetko ostatne pride samo

Magy má pravdu, Simonella sa tvári, že pojedla múdrosť sveta, ona už teraz vie, čo povie psychológ a že vlastne nepomôže! Ty nebudeš múdra ani veštica. Ani omylom, lebo takú debilinu, ako píšeš -aby sa vrátila, alebo ze to casom prejde.. - nepovie nikdy žiaden psychológ. Psychológ je ten, ktorý je učený a určený na to, aby pomáhal a ukazoval cesty a riešenia, ktoré bežný človek nevidí. Bože decko, koľko máš rokov, že píšeš také pubertálne názory sem?