Čaute
Asi otrepaná téma ale nedá mi sa nevypísať, je mi fakt biedne.
Pred štyrma dňami sa so mnou rozišiel môj priateľ po troch rokoch a pol, presne na náš dátum, ktorý oslavujeme každý mesiac, 26. Bolo to vždy také naše číslo, dokonca sme si ho fotili, kde sme ho našli, v novinách, na hodinkách. On s tým začal. O to by ani tak nešlo, veľmi ho ľúbim, veľmi mi chýba, a aj keď je od rozchodu len krátko, neprejde hodiny čo by som neplakala, nedokážem jesť, nedokážem niečo plnohodnotné robiť...
Problém bol asi vo mne, stratil vo mne dôveru, sama som si na vine. Prežívali sme krásny vzťah so všetkým čo tam patrí, neprestala som ho ani na chvíľu ľúbiť, i keď sme mali aj hádky, ale to patrí do každého vzťahu, a boli to len sprostosti, hneď sme sa udobrili, viac ako deň bez seba bolo utrpenie. Kaziť sa to začalo keď sme mali dva roky tým že začal chodiť do práce, a viete si predstaviť, ako ťažko bolo zvyknúť si, že niesme spolu. Predtým sme boli ako dva prísavky. Každý deň spolu, ľúbili sme sa, zážitky ako hrom, vedela som si ho predstaviť ako svojho životného partnera. O rok na to som sa rozhodla, že využijem príležitosť a pôjdem na 4 mesiace do Grécka, na zahraničnú prax. Verila som, že náš vzťah prežije, nebála som sa ísť, a on to tiež zobral v pohode. Nechcel ma obmedzovať, a tešili sme sa keď už prídem. Akosi sa to vtej jeho práci nakopilo a mal na mňa málo času, mrzelo ma že si to pred mojim odchodom ani neužijeme, vedela som že mi bude chýbať...Na to som si ako tak zvykala ale z tej samoty, ani neviem prečo, proste som sa nudila... som sa dohodla s jedným chalanom cez net, že sa stretneme, a kôli priateľovej žiarlivosti som mu o tom radšej nepovedala, veď o nič nešlo.. S tým chalanom mi bolo celkom fain, byciklovali sme sa, občas sme sa len tak na hodinku večer prešli, pokecali sme a nič viac. Raz sa stalo že sme šli na takú dlhšiu túru do hôr, kde sme sa fotili, a pri jednej fotke mi proste dal pusu na pery. Až v Grécku som sa dozvedela že priateľ fotku videl. Veľmi ho to zobralo. Tie 4 mesiace trpel asi tak podobne ako ja trpím teraz, sám mi to opisoval že to bolo ako keby behal po špendlíkoch. Stalo sa to ešte druhýkrát, v Grécku ale nepodviedla som ho s nikým. Keď som prišla z grécka, nejak sa to ututlalo a dal mi ešte jednu šancu. Od vtedy som bola vkuse s ním, chcela som to dotiahnuť, nech nadobudnem opäť jeho dôveru, ale pokazilo to to, že som začala fajčiť, niekedy som mu aj klamala...aj to prešlo, odvykla som si, v celku dosť som fajčenie obmedzila. No on sa so mnou opäť rozišiel, zdvôvodnil to tým že sa jeho dôvera stratila, že nevie čo si má myslieť, že bez dôvery to nejde...ja viem, moja chyba, nejak sa cez to neprekusol a povedal že už nikdy nebudeme spolu. A pritom mi vkuse sľuboval hory doly, čo asi každý chlap nie? Navždy spolu, neprestane milovať atď. Rada fotím a máme spolu neskutočné množstvo fotiek, množstvo spomienok, bola som s ním azda všade, robila som s ním azda všetko...v sexe tiež všetko krásne klapalo...až na tie častejšie malé hádky a občas mi niečo na ňom vadilo, ale vždy to súviselo s tým že akosi na mňa zabúda, na úkol povinností. Dôležité je, že to je moja prvá láska, aj ja jeho, jednoducho sme sa našli. Vždy som mala pocit že je to ten pravý, viem si ho predstaviť ako svojho životného partnera. Dnes som to nevydržala a zavolala mu, a o dva dni ideme spolu von. Stále ma asi ľúbi, nedá sa len tak ľahko prestať. Myslím že sa k tomu pripísalo rozhodnutie že aj tohto roku idem do zahraničia. Asi by mi neveril a tie ďaľšie mesiace na špendíkoch by opäť len zbytočne trpel. Svoje rozhodnutie som dnes odvolala a zrušila. Do zahraničia nechcem ísť. Akosi nemám chuť. Bojím sa že to nevládnem keď s ním budem, ale na stopercent to nieje horšie než keby s ním nemám byť vôbec. Možno by som to všetko vzládala a bola trpezlivá, a pomalyčky si zasa vybudovala tú dôveru, ktorú som u neho stratila. Možno by to zasa skončilo vzťahom, ale bojím sa že si počas toho nájde inú a nedokážem si predstaviť že by mi o nej dokonca rozprával. Chcem začať bojovať aj napriek jemu rozhodnutiu. Pokiaľ je to o nedôvere, tak budem robiť všetko preto aby som ju získala späť. Je to dobrý nápad? Čo si o tom myslíte vy? Naozaj sme mali krásny vzťah a takéto moje stupídne chyby to dosrali, ako on sám povedal. Nebudem ho do ničoho tlačiť, možno sa naučím aj trpezlivosti, chcem len, aby raz bol ten môj muž pri oltári on. Nedokážem sa zbaviť pocitu že k sebe patríme. Neprebolí to, nechcem iného. Sama už asi nikomu nedokážem veriť. :(
Nechcem byť sebecká, chcem len vedieť, či je správne zabojovať. Nie sa mu vnucovať, on sám chce byť kamarát. Asi s tým nemá problém. Chcem s ním byť, dokým svoje šťastie v láske nenájde. Potom by som mu asi už fakt musela dať pokoj. :/ Myslíte že je tam šanca, že kamarástvom zase vojdeme do vzťahu?
nečakaný a nechcený rozchod :(
lenze porozpravat sa s chlapom casto krat pomoze na chvilu, osobne si myslim, ked nieco nefunguje, nepomoze ani konstruktivny dialog ani vyvolavanie ziarlivosti... Kto chce, moze, kto nechce, najde si tisic dovodov preco nemoze..To je cele.
Ja som sa k jednemu partnerovi vratila dva krat, a uz pri prvom rozchode som si povedala, ze "nikdy", osud asi chcel a znovu sme prischli k sebe, ale ruzove okuliare sme si znovu musela zosadit. Neverim, ze ked sa raz nieco pos*alo, bude to fungovat po istej dobe, alebo popripade po rozhovore. Aj ked je pravda, ze chlapske zmyslanie je diametralne rozdielne nez zenske a z tohto dovodu ostanu muzi v nasich ociach vzdy nepochopeni.
Kazdopadne radim, nic nesilit a nechat tomu cas. Priatelila budete, ale to chce len vela vela casu...
ano 2bodka, to mas pravdu, co si napisala. Ale co to tu ma s tymto pribehom spolocne? Chalan predsa na nu nekaslal preto, ze ho prestala zaujimat, ale preto, ze si nasiel pracu a nemal uz tolko casu na nu...Takze islo skor o to, aby sa nanovo zosuladili
ja sa snazim nesudit, skor neznasam tie zenske, ktore urobia najprv 20 blbosti, aby zaujiali partnera. Namiesto toho, aby isli za nim porozpravali sa a nasli riesenie, sa nudia doma a vymyslaju akoby zaujali. Najlepsie je predsa vyvolat ziarlivost, nie? Je to smiesne a reagujem na to preto takto, lebo v mojom okoli je mnoho podobnych zien. A kazda chce len pocut ako z toho vonku, ale ani jedna nevie, co urobila zle. Takze preto tu tolki z nas vypisuju aby si dievca uvedomilo, co urobilo....Az si to uvedomi, radim jej na priatela zabudnut, dovera sa neobnovi len tak lahko. A presne ako si napisala ty 2bodka, ak to tak ma byt, ich cesty sa opat spoja...
a ruku na srdce, alenka_maxova, pokial na teba partner se*e, tiez pred tym, nez ho kopnes do zadku spravis posledny pokus.. pretoze jedna vec plati stale, pokial ta chlap "lovi" bavis ho, akonahle ta ma istu, straca zaujem. Existuju svetle vynimky, ktore si vazia.. ale zial, vacsina patri do prvej skupiny. A tu vobec nehra rolu ani atraktivita, ani charakter, ani IQ.. je to proste priroda..
Nevieme, ako sa fotka dostala do ruk partnera a ak to spravila aj naschval, mohol by sa aj partner zamysliet nad tym, preco mala nutkanie uputavat pozornost vlastneho partnera. Jasne, ze pusa to mozno spustila a narusila doveru (v tomto smere suhlasim) moja reakcia bola skor na prispevok david23. A myslim, ze svoju chybu si uz dostatocne uvedomila, na to nepotrebuje pocut od 20 ludi, ze ju spravila. Myslim, ze pise preto, lebo potrebuje poradit co dalej a nie pocuvat vase sudy, ci nieco bolo alebo nebolo spravne. Hawk
2bodka, treba robit vedu z jednej pusy....Pretoze ak si dobre citala, na zaklade tej pusy sa to zacalo vsetko kazit. Toto je typicky priklad, co robia ludia - "nerobme vedu z jednej pusy"...Ak chce zakladatelka temy vyriesit tento problem, musi najst zaklad, to, co tento problem sposobilo. Jej priatela tato pusa ranila plus dalsie klamstva a dovera je tak narusena, ze sa len tazko obnovi. Dievca by si malo uvedomit, ze aj jedna pusa, ktora je nahodne zachytena a potom nahodne posunuta na fotke az k priatelovi je len a len prejav jej zufalosti. Snaha zaujat partnera, ktory na nu nemal cas. Bohuzial, takto to nefunguje.
Nerobte vedu z pusy pre pana jana! O nic neslo, utrpela muzska jesitnost a mozno ho to aj ranilo, ale pokial bol vztah bez problemov a chutil vam obom, tak toto urcite nie je dovod na rozchod.. Skor sa mi zda, ze chlapcove oci zocili iny objekt.. to je cele.
Moja rada znie, ked nevies, co mas robit, nerob nic. Ak je tvojim osudom, tak sa vase cesty urcite este skrizia, pokial nie, najdes ineho a onu inu. Toto nie je koniec sveta. A v mori plava este vela ryb... Je dobre, ze si sa poucila a myslim, ze sa ti to uz nestane. Ja osobne viem, ako citi podvod a z vlastnej skusenosti mozem povedat, ze to boli viac toho, kto podvadzal, nez podvedeneho (samozrejme beriem do uvahy zdrave svedomie, ktore vsak niektorym ludom v dnesnej dobe chyba) :) Hlavu hore, CO MA BYT TO BUDE a nevyhneme sa tomu nikto :)
kamienček-takú frajerku, akou si bola ty, by som hneď nakopal do riti. Už si sa mu naubližovala dosť, tak ho nechaj ísť, nech si nájde lepšiu frajerku, musela si si byť vädomá pri každom klamstve, že čo robiš, nie je správne
prepac, ale bola si na ture s niekym, fotili ste sa a vznikla fotka kde sa bozkavas s niekym inym (prepac, mate prilozene pery k sebe), ktora ani nevies ako vlastne vznikla? Prepac, ale ako ti moze niekto dat pusu na tvoje pery bez toho, aby si o tom vedela? A este si sa dala ako hlupa odfotit... :D A ta fotka sa len tak NAHODOU dostala az k tvojmu priatelovi :D :D Nechcela si ty len tak nahodou vyvolat v tvojom priatelovi ziarlivost? No co uz...vztah uz nezachranis, aspon mas ponaucenie, ze ani zamestnanie nemusi znamenat koniec vztahu, pokial sa chapete a mate dostatok aktivit, aby si nemusela vymyslat trapne chodenia vonku s niekym neznamym :)
