bezcitný človek - čo sa to so mnou deje?

ja nemam ziadne city vsetko som v sebe pochoval na zaklade tolko nepravosti a utrpenia co sa mi stalo.mam 25 a stalo sa mi tolko ze to sa nikomu nestane za 10 zivotou mam svoju cest ja sa lutovat nechcem cize radsej som si znicil oobnost.nedokazem sa zasmiat plakat nic s chuti len tak povrchne,som pekny clovek mam hight iq a eq ete vacsie a predsa sa mi stalo toko veci ,,ktore si nezasluzim ale bohuzial tak to je som obklopeny takou spolocnostou,ps vynimky mnepocitam.Vseci ma doslova Je,,b,u je to tazke na tomto svete z ludmi co si ani neuvdeomia ze su ..... lebo na to nemaju ani pochop paradox,

neplačeš kvôli blostiam - vitaj medzi dospelími. Hneď ako budeš živitelom samej seba, splácať hipotéku, naháňať ludí v práci, brať zodpovednosť za svoje zdravie, jedlo, čistotu, priatelstvá, rodinu, svoje deti a dalšie decko - chlapa... budeš za túto vlastnosť vďačná. Psychicky stabilní ludia neplačú pri smutnej pesničke, ale keď mu decko ochorie. Z môjho pohladu to, čo ti chýba sú emocionálne situácie a láska k mužovi, nie city v situácií, ktorej neprináležia. Užívaj si relatívne bezstarostnú mladosť, lebo nie je večná.
Problém by som videla len v tom, že sa cítiš prázdna a rozmýšlaš načo si tu. Nájdi si nejaké životné ciele a reálne výzvy a tie ťa pobavia natoľko, že zabudneš na také myšlienky.

V tom prípade asi zažívame každá niečo iné, pretože ja emócie mám - až moc, povedala by som, ale vnútorne som vycucnutá. Ako vytlačený citrón. Blemc.
Tak to budem držať palce, nech ťa to skoro prejde, bezcitnosť voči sebe je dosť blbá. Keby som vedela pred rokom a pol, čo ma bude čakať, tak riskujem bezcitnosť voči druhým a nenechám to vypuknúť u seba do takej miery, že si dorežem celé ruky.
Ser na ostatných a enjoy your life! (Hu? Asi som mimo:)

"popritom mnou mlátia protichodné emócie" - o tom hovorím, že ja nepociťujem ani tie emócie. jediná výhoda je, že nemám tým pádom ani depky, ktoré som predtým mávala. momentálne mám pocit, že nič nemá zmysel, teda ma ani nič nenapĺňa. dokonca keď si pustím pesničky, ktoré hrajú na city a bežne som sa pri nich rozplývala, lebo mi pripomínala rôzne situácie, tak nič necítim, nič to so mnou nerobí. ale netrvá to takto dlho, iba niečo vyše týždňa, možno ešte o niečo viac... a "obyčajná bezcitná mrcha" to si nemyslím, ja som skôr bezcitná k sebe, ale druhým by som zámerne neubližovala, ani ich nezneužívala, ani nič podobné "bezcitné" :D vravím, prechádzam divnou fázou, dúfam, že prejde čoskoro a znovu si poplačem kvôli blbostiam :D

Ksakru s pocitmi prázdnoty! Ovládajú ma denno-denne, stále a furt. A popritom mnou mlátia protichodné emócie, ale tá vnútorná stravujúca prázdnota je des. Pritom je dosť vecí, čo by ma napĺňali, ale... asi sa im dosť nevenujem, neviem.
Máš niečo, čo by ťa napĺňalo?
No a u mňa je to súčasťou hraničnej poruchy osobnosti, ale nechcem strašiť, že by si mala rovno to. To radšej obyčajná bezcitná mrcha, bez urážky:)

Drahá Magy urazila si ma , ja mám na facebooku 1283 priateľov .

nemôžem byť tehotná? :D

Na kludny zivot. ;)

a načo iné by ti bola bezcitná žena? ;)

pisal som o rande.. ale ked inak nedas :D ejj, skoda