ahojte :). zacinam sice so smajlikom, ale necitam sa tak velmi. v com je problem? citim sa velmi sama a mam obdobia kedy by som bola schopna byt zavreta v izbe a nikam neist...po skuskovom mi robi velky problem vyjst niekam von lebo sa citim neprijemne medzi ludmi...netesim sa zo zivota a to ma stve najviac, chyba mi zivotna energia, aj ked viem, ze mam uzasnych rodicov, ktorych lubim a aj sestru a kamaratky, kamaratov, ale stale mi to nestaci...neviem ci by to vztah napravil, vyplnil to prazdne miesto. myslim si, ze sa musim naucit byt najprv stastna sama, aby som potom mohla niekoho robit stastnym ako mojho partnera...ma niekto tiez takyto pocit zo svojho zivota? poriesili ste to nejako? alebo mam iba jarnu unavu? niektori ludia maju dar sformulovat tak vety, ze dokazu pomoct aj ked iba na par dni alebo hodin tak ak niekto...dakujem a krasny den ak sa niekto docital az tuna ;)
chybanie radosti zo zivota...kde si zivotna energia?
Podla mna je v zivote dolezite mat nejake ciele ktore chces dosiahnut.
Zalozit si rodinu, Skusit adrenalinove sporty, ist sa pozriet vo svete na nejake miesta ktore sa ti najviac pacia, a vyplnat si tieto ciele ti dodaju radost, skus najst nieco co ta bavi co by si chela robit/zazit.
preco? tu nejde ani tak o priatela sice ho nemam a stale studujem a narocnu skolu :p a nevladzem uz niekedy :(...ide o to, ze nejdem nikam von, aby som sa ucila a potom sa aj tak neucim lebo som bez energie, smutna, unavena a mam nechut sa ucit...tak mi z toho vyplyva, ze najlepsie by som urobila keby som isla von na vzduch s kamoskami a potom by som bola aspon pozitivne naladena...iba ten problem je, ze by som bola nervozna ked by som bola vonku, ze nie som na izbe a sa neucim...musim si zacat planovat cas nejako...hybat sa aby som mala endorfiny a nakopit na seba vela veci lebo potom aj viac stihnem :)...no dufam, ze mi to aj vydrzi. no a ano nemam ani pracu, ale za to si mozem sama...preto mam aj niekedy vycitky, ze som neschopna a iba vyciciavam rodicov :p...
Pre agni: a Ty sa vlastne prečo tak zle cítiš? nemáš prácu, priateľa, výlety s ním? čo si vlastne študovala?
musim sa vsetkym podakovat za prispevky lebo ma povzbudili a zlepsili naladu a co je hlavne dali mi chut zas nejako zacat bojovat, aby som sa citila lepsie :). dakujem ;)
Neboj to má každý, otázne je ako sa k tomu postavíš, ale každopádne si už začala :))
Dobrá rada prestan pozerať panelák a ordináciu, tam ťa šťastiu nenaučia :)
Začni sama od seba a hlavne sa venuj rodinke a tým priateľom a nejakým záľubám a ver či nie, ale šťastie je všade, len ho treba vnímať...
Mne sa zdá, že moja hojdačka sa odtrhla a teraz bude už vždy dole...
A je to tak pravdepodobne aj u autora tohto príspevku
agni - moj osobny nazor je, ze zivot je hojdacka. raz hore, raz dole... a casto bez ohladu na to, ako sa snazis. treba sa s tymto faktom zmierit a bude sa ti lahsie dychat aj v takom "hluchom" obdobi. osobne take obdobie dokona povazujem za urcitu vzpruhu, je potrebne, aby sme mali moznost s cim porovnavat tie krajsie chvile plne zazitkov.
princip "ak nevies co je zlo, nemozes ani vediet, co je dobro" znamena, ze to dobre a pozitivne vieme ocenit a uzit si len preto, ze pozname aj to zle, negativne.
osobne som prave nedavno mal urcite hluche obdobie, ked som musel zotrvat na urcitom mieste dlho, takpovediac zatvoreny medzi styrmi stenami, a slo by ma vyniest z koze, lebo som clovek inak aktivny. ale aspon som mal cas si zotriedit par veci, na ktore som pocas aktivnych dni jednoducho nemal cas. ci uz v hlave, alebo dohnal nejake resty z minulosti...
tvoje hluche obdobie mozes vyplnit vselijako - nahadzovat myslienky do pocitaca, pisat basne, poviedky, pribehy - fantazii sa medze nekladu. fotit, cvicit, nieco vytvarat hoci len zo spajli alebo zapaliek...
kamaratka takto zabijala cas a zo spajli pocas studia spravila obklad do predsiene, zachodu, na vchodove dvere zvonka... vyzeralo to uplne uzasne.
nie je vsetkym dnom koniec a rozhodne to takto nebude donekonecna. staci len chciet ;)
ja viem, ze nemam velmi pravo sa stazovat lebo mam ludi okolo mna, ale neviem to ovplyvnit...skratka nejde mi to a aj ked sa snazim tak potom na par dni som iba negativna lebo som z toho snazenia unavena...je mi luto, ze obaja to poznate a ze jefitto ma to tazsie...s tym ci nevies ci chces zit mozem iba skomentovat, ze zit sa oplati aj ked teraz mozno to tak nevnimas,neuvazuj v tomto smere nad nicim negativnym.
No ešte sa sťažuj... ja sa citim tak isto, s tým rozdielom, že nemám skoro ani priateľov a ani rodičov nemám najlepších... súrodenci ma priam nenávidia... a žijem... aj keď neviem, či chcem
