Šťastie :o)

Úprimne sa priznám, že keď som, ako sa vraví, zakladala túto tému, že som sa naozaj hrozne bála, že sa nenájde nikto, kto by sem niečo napísal. :o)
Ja teda nie som nejak zvlášť patetická, ale naozaj pre mňa znamená veľmi veľa, že napriek všetkým okolnostiam, napriek tomu, že aký svet je, čo je okolo nás a čo je v nás, že predsa len ste šťastní..aj keď len na krátky okamih. Pre mňa osobne je to dôkaz, že sa nemýlim, že ľudia majú v sebe viac, že majú na viac. Príspevky v žiadnej inej téme ma k slzám neberú, ale tieto áno. Tak ďakujem...:o))

PS: Ako je jasné, že tu nebude toľko príspevkov ako v témach o chrabrých zápasoch s vlastným chtíčom, s túžbou roky zomrieť, ale jeden nikdy nevie...čo je skutočne v nás.... :oP

Tak mna potesi vzdy to, ked mozem niekomu pomoct, zda sa mi to proste zmysluplne. Nic za to neocakavam, ale moja radost je potom o to vacsia, ak si to niekto aj vsimne, mne staci uplne obycajne dakujem

Ale radost mi urobia aj uplne obycajne veci, potesi, ked to clovek necaka a pomoze vam neznamy clovek - napr. raz po zisteni, pre mna hrozneho podrazu v svojom domove som cela uplakana bezala na autobusovu zastavku, aby som sla busom za kamoskou, v tom zmatku som si ale samozrejme kartu na bus i peniaze zabudla a vsimla si to az v autobuse (bolo to vecer a bol to tusim posledny bus), nakolko uz sofer zacal za mnou zatvarat dvere, ja som mu povedala, ze musim vystupit, lebo si nemam ako kupit listok a on mi povedal, ze nemam vystupovat, ze nech sa odveziem..

Alebo mi dobre padlo, ked kamoska pri tom, ako ma niecim ponuka prehlasi, ze ved si ber, ved ty si nasa..

Ja som stastna stale. Zijem zivot po zivote :-) Ako dieta som mala otca alkoholika a chcela som sa zabit. Uz mi bolo vsetko jedno ale nechcela som s nim zit a nie tak... A odvtedy robim uz len co chcem, co ma bavi, a to bolo velmi oslobodzujuce, ze uz nic nemusim, a napokon som objavila zivot a som stastna :-) Mozno preto ze uz s nim nezijem.

Zazivam iba kratkodobe stastie a to s materialnych veci ...

Vždy, keď si na ňu spomeniem, som sťastný, lebo ju nekonečne milujem. A myslím, že ona to vie...

Pred 2 rokmi , asi ked mi raz jedna kamaratka po niekolkych tyzdnoch nasich rozhovorov povedala ze som jej pomohol a dostala sa z depresie a zlej nalady a odvtedy som ju videl iba stastnu.Tak to ma ozaj naplnilo stastim ake som uz velmi dlho nezazil a bol som rad ze tu som.
Dnes som v depresii(mozno aj klinickej) ja a svet pre mna nema zmysel :-/.

Ja sa stale potesim ked dojdem z prace domov a dam si fajnu kavu ;-)

a potom sa tesim ked sa sama premozem a zacvicim si

tak sa tesim do teplej sprchy...

potom sa tesim Hotel Paradise alebo Profikov :-)

a tak uz cela spokojna sa mojkam s priatelom :-)))

..aaaa nasere ma uz len rano ze musim vstat ale to uz odbocujem :)

Mňa robí šťastnou už len to, že sa zobudím do nového dňa, že mám možnosť stále sa posúvať vpred, že sa môžem venovať tomu čo ma baví, a som šťastná z rôznych debiliniek malých počas dňa, šťastná že vôbec žijem, dýcham som - to pravé vnútorné šťatie... šťastie, ktoré je viazané na vonkajšie podmienky môže hocikedy pominúť....

Trpím klinickou depresiou a moje šťastie spočíva v tom, že mi lieky zaberajú a že sa cítim normálne

Práve som šťastná len tak, že som a že ešte možno budem, a vôbec, svet je krásny, n´est-ce pas? A tak je to možno i najlepšie, pretože som sa naučila, že všetko, čo ma robí šťastnou, pominie - a tým nemyslím rovno úmrtie niekoho, ale... asi od seba to šťastie aj sama odoženiem, bo si poviem, jaj, nie, to si TY teda vôbec nezaslúžiš, vsugerujem si to a tak som zas nešťastná... je to len moja voľba - ah, anjelik, tuším ti musím dať v niečom aj za pravdu, sakra, s akým sebazaprením to robím XD