Otec ma cca 6-7 rokov problem s alkoholom, vie to kazdy okrem neho, nechce si to pripustit. K tomu berie aj rozne lieky od tlaku a aj lahsie antidepresiva. Vsetky pokusy nas, clenov rodiny, o to, aby sa siel liecit zlyhali. On, podla seba, problem nema, cize nema, co riesit. Vsetci doma, mama, ja a moje 2 sestry, to berieme dost zle. Ja a jedna zo sestier sme sa vsak casom zmierili so situaciou a naucili sme sa s tym zit (v ramci moznosti). Najmladsia sestra to vsak preziva velmi zle a takisto aj mama. Maju uplne ine, ovela citlivejsie povahy, ako ja a prostredna sestra.
Ja som sa dlhe roky snazila svojou pritomnostou doma pomahat mame aj sestram prezivat tie obdobia, ked je to uz moc zle. Velakrat som rozmyslala o odchode za pracou do ineho mesta, ci krajiny, ale vzdy som kvoli tomuto zmenila nazor. Teraz som si nasla priatela, je to medzi nami vazne, mame vek na zalozenie vlastnej rodiny. Hladame byt, chceme spolu byvat. A u mna sa zase zacina ozyvat ta vycitka, ze ja odidem z domu, z toho "pekla" a oni tam ostanu.
Situacia doma je v podstate neriesitelna - sestry studuju, nepracuju, nemozu si dovolit odist z domu. Mama od otca tiez neodide, lebo ona je "stara skola" - nerozvedie sa a hlavne - aj tak by nemali ani jeden kam ist, lebo byvaju v dome, ktory spolocne postavili a ani jeden by si nemohol dovolit zit sam zo svojich financnych prostriedkov.
Zazivali ste niekto nieco podobne? Ja viem, ze chcem zit s priatelom, ale stale sa mi ukazuje vycitka, ze ked uz nebudem doma, uz im nebudm moct pomahat a viem, ze budem stale rozmyslat nad tym, ze ako to asi doma vyzera, co sa tam deje.
Je niekto s podobnymi skusenostami? Ako ste to prezivali a ako ste sa s tym vyrovnavali?
Otec-alkoholik a odchod z domu
Gatta
luciano
Manželka mala podobný problém, ale rozhodla sa so mnou odísť bývať do vzdialeného mesta. To isté by som radil aj tebe. Je to Tvoj život a nemala by si sa viazať na príbuzných a riešiť ich problémy. Ja viem, je to možno egoistické, ale život je taký. Vlastný život je vždy na prvom mieste.
