Neviem kde začať. Ale som zničená. Myslím, že mám depresiu. Moji rodičia sa dlho hádali. Už keď som bola malá, otec pil, hádali sa, ja som potichu plakala a modlila sa nech to skončí. Dokonca keď som bola malá som chcela zomrieť. Mrzelo ma hlavne to, že je mama nešťastná. Že jej psychicky ubližoval. Nedávno si našiel milenku. Zrazu bol dobrý, nepil. Kupoval mi veci. Aj sebe a mama to zistila, on to priznal. Hovorila mu, nech ju nehá tak, bála sa, ako to bude s domom, modlila sa, plakala, začala piť. Potom si oco uvedomil že nemá peniaze na to, aby sa odsťahoval a tak sa rozišli. Mama sa už síce neopíja ale stále si sama otvorí víno alebo pivo. A ja sa bojím. Jediné čo chcem je, aby bola mama šťastná. Mala som najlepšiu kamarátku, s ktorou to bolo ešte fajn. Ale už nie sme naj kamošky a tak sa nemám s kým porozprávať, ísť von. Len sedím doma. A ďalší problém, mám akné. Nikto kto ho nemal to nepochopí aké je to ťažké. Už nemám žiadné sebavedomie. Nechcem vísť z domu. Bolí ma každý pohľad do zrkadla. Vidím tie pohľady na moju tvár. niekedy kvoli tomu nechodím do školy alebo keď idem tak len sedím vzadu a čakám kým sa konečne škola skončí. Často preto plačem. Užívam na to taký liek, z ktorého je vedl. účinok depresia. Každý deň sa teším, kedy pôjdem spať, nech už nevnímam. Neznášam rána, keď viem že sa musím pozrieť do zrkadla. Niekedy cítim úzkosť, strach. Čo bude ďalej ako budem fungovať do kedy to takto bude? Myslím na smrť. Čo tí ľudia hore? Majú sa dobre, sú šťastní, nič ich nebolí, netrápi, nič...Pri Bohu by mi bolo lepšie. Poškodzujem sa. Snažim sa žiť len pre mamu, aby neostala sama...Tiež prežívam neopetovanú lásku. Ale to je jeden z tých menších bežných problémov.
Rodinné problémy, psychické problémy, uzatváranie sa do seba
Ahojte prosim pomozte mi zijem s frajerom us 5 rokov teraz spolu cakame babo ale on nechce ist pracovat ze sa mam starat ale ja us nevladze. Vsetko je na mne furt co mam robit on sa nezaima o nic ani ci mam peniaze doktorovi nic
Ahojte prosim pomozte mi zijem s frajerom us 5 rokov teraz spolu cakame babo ale on nechce ist pracovat ze sa mam starat ale ja us nevladze. Vsetko je na mne furt co mam robit on sa nezaima o nic ani ci mam peniaze doktorovi nic
Ahoj, aj ja mm teraz nieco podobne. Ked som este nebola na svete, mama mala priatela Johna, ktory bol z Ameriky. Mali sa radi, ale viza na SK mohli mat americania iba 2 roky. Po tych 2 rokoch sa vratil do Ameriky. Mama si myslela, ze sa uz po nu nevrati, preto zacala randit s tatinom. Vzali sa a potom som sa narodila ja. Lenze mamin byvaly jej zacal pisat listy. Nevedel, ze mama sa vydala a ma mna. Vtedy sme este byvali s babkou z tatinovej strany, ujom, jeho zenou a detmi. Babka ma nikdy nemala rada, vzdy povysovala bratroncov a sesternicu. Ked mama chcela nakupit, musela som chodit s nou aj v mrazoch, lebo babka ma nechcela opatrovat. Mama mi hovorila, ze som nebola zle dieta, ked varila, musela ma nechat v spalni samu pozerat rozpravky. A ja som tam sedela a posluchala. Raz sme sa s bratrancami a sestericou hrali v obyvacke a babka zacala hovorit, co z nas bude bude, ked budeme dospeli. Patko bude inzinier, Milanko bude inzinier, Dianka bude doktorka a Kristina bude kucharka. V obdobi medzi mojimi 2-5 rokmi zacali rodicia stavat dom. Samozrejme, ze ma babka nechcela strazit. Tak som musela cele dni sediet sama v malej spalni a byt ticho. Bsbka za mnou ani raz neprisla, ci by som si nieco nedala. Potom ked som zacala chodit do skoly, ma mamina naucila pisat najkrajsie z triedy. V 3. rocniku sme pisali nejaky test. Vsetci mali zle znamky, len ja som mala jednotku. Nechceli sa so mnou rozpravat. Ja som len chcela naozajstnu kamaratku, ktora by ma neohovarala a bola by uprimna. Byvala som najlepsia z triedy, same jednotky max. dve dvojky. Bratranci a sesternica skoncili v mestecku a potom na ucnovkach. Pato je robotnik, Milan je kuchar a Diana je kadernicka. Mala som chut nakricat na babku: Kto tu skoncil ako kuchar?! Takisto aj dovolenky. Ja som zazila s rodicmi jednu jedinu v Besenovej. A najdalej som bola na skolskom vylete v Zline. Ked sme mali kazdy rok nakreslit a rozpravat kde sme boli, vymyslala som si. Ked som pocula kde vsade boli, bolo mi to luto. Oni cely rok nadavali na ucitelky a potom sa im pchali do riti. Na vysvedceniach mali trojky. A ja som nebola ani v posratom Chorvatsku! Mama sa ma teraz furt pyta, ci s nou pohdem do Ameriky. Ale ja mam rada aj tatina! Nechcem ho tu nechat, aj on mi pomahal. A druhi stari rodicia? Ti na mna kaslali, odkedy som sa narodila. Ani s jednymi sa nestykam. Neviem co to je laska babky a dedka. Mnohi moji spoluziaci pisu, ako im leze babka na nervy, ked za ich furt pyta, ci su hladni. Co ja by som za to dala, keby mi babka aspon zavolala a opytala sa ako sa mas? Niekedy ziarlim na tych skolkarov, ktorych stari todicia vezmu zo skolky a kupiam im tony sladkosti. Pride mi to od zivota nefer. Obcas sa pytam preco prave ja?
Hlavu hore, celý život máš pred sebou, nie si jediná, ktorá má akné, nie je to vážna choroba, si v puberte a tvoje telo sa mení. Lieky na to neber, keď si sama uvedomuješ, že to negatívne vplýva na tvoju dušu.
Čo na akné? Akné je v prvom rade spôsobené uzatváraním mazových žliaz, ktoré sa potom zapaľujú. Sú v prvom rade na to kozmetické prípravky, ktoré pomáhajú. Hlavne v období puberty treba oveľa dôslednejšie dbať o svoju pleť, než ako si zvyknutá. Nečakaj ale zázraky zo dňa na deň, trocha trpezlivosti a budeš vedieť s tým bojovať. Ak môžeš, chodievaj do sauny, otvoria sa ti na pokožke póry a spolu s potom budeš vylučovať všetky tie nepriaznivé látky v tvojej pokožke. Ja som si tým tiež prešiel. ;)
Čo sa týka ostatných problémov, buď v prvom rade oporou svojej mame. Ak môžeš, obnov svoje staré priateľstvá a porozprávaj sa s kamarátmi/kamarátkami o tom, čo ťa trápi, tí najlepší kamaráti ťa podržia a veľmi pomôžu a čo je hlavné, tí praví kamaráti ťa akceptujú takú, aká si, aj s tvojimi nedostatkami. Chodievaj von, nehanbi sa. A neboj sa pozrieť do zrkadla, nejde o vizuál, ale u vnútornú krásu a pevne verím, že svoje vnútro máš krásne, tak to dávaj najavo. Určite sú veci, ktoré ťa napĺňajú, skús si nájsť nejaký produktívny koníček, ktorému venuješ svoj voľný čas.
Som na tom skoro rovnako celý život sú v rodine hádky a problémy pred nedávnom som sa skoro otrávila liekmi ver mi. Každý problém má riešenie, to moje dobré nebolo
Preto som Ti nedávala kontakt na klasického psychológa, ale na Referát Poradensko psychologických služieb, sú to bývalé tzv. Centrá pedagogicko-psychologických služieb. Ak si nevieš inak poradiť skús ajšpecializované poradenstvo pre deti a ich rodičov – celoslovenská linka 0800/112 112 – NON STOP, ww.unicef.sk je to bezplatná linka.
Ja som na to myslela, lenže môžem ísť k psychologičke aj sama? Bez dospelej osoby? Treba sa tam objednať? A Kolko to približne stojí? ...DzanaFY a ty máš kolko rokov? Ja mám s mojou mamou dobrý vzťah. Rozprávame sa spolu o tom. Teraz už nepije tak často. Ale stále si občas otvorí víno, pivo...že vraj keď mala tak vela práce, ja neviem, myslíte, že je to normálne? a ešte jeden problém. v škole máme také hlúpe dievčatá. mám aj 4 normálne kamarátky a s chalanmi super vychádzam ale oni sú upne hlupe ohovaraju ma robia mi zle... ja neviiem? mám im to vrátiť? alebo ignorovať ?
Mozno sa to necita dobre, ale najlepsie riesenie je naozaj navsteva psychologa. Neber to vobec tragicky, vela ludi tam chodi, ja som tam tiez chodila. Uz len z dovodu, ze sa nemas s kym porozpravat, poradit, utriedit si myslienky a zacat vnimat samu seba ako plnohodnotnu bytost. Zacni u psychologicky a urcite sa tvoj stav zlepsi.
Nepíšeš koľko máš rokov, možno by bolo dobre navštíviť psychológa. Ak máš menej ako 18 môžeš zájsť na Referát Poradensko - psychologických služieb, je takmer v každom meste, kde je úrad práce. Ak chceš pomôcť aj mamine, alebo zlepšiť vzájomnú komunikáciu, môžeš tam zájsť aj s ňou. Bližšie info o jeho službách nájdeš na:
www.i-psychologia.sk
u bežného psychológa je pravdepodobne dlhšia doba čakania. Držím Ti palce.
