Ako letí život

Ahoj všetci.
Budem písať možno strašne odveci a hlavne nostalgicky ale chcem to dať von a problém je v tom, že nemám už komu.
Spomínam si na svoju minulosť aká bola krásna. Mám pocit, že už ma nič pekné nečaká.Uvedomila som si že posledných 5 rokov som nebola šťastná.
Dnes nerozumiem ako som mohla byť taká slepá a nevyužiť toľko šancí a možností priučiť sa novým veciam (napr. len sa naučiť hrať na gitaru, učiť sa francúzšitnu..) Mala som okolo seba skvelých ľudí ale príliš málo som si ich vážila a preto sa dnes len pozdravíme a spýtame sa "ako je?" hoci najradšej by som sa istým ľuďom hodila okolo krku, povedala im ako veľmi mi chýbajú, že im odpúšťam, že koľko veci si chcem s nimi zopakovať, chcem im povedať aká som bola šťastná, keď som ich mala.
Chcem robiť bláznovstvá ako za "mladi". Len tak si užívať život a milovať ho, hlavne byť s ľuďmi ktorých som mala a aj mám rada ale ktorý nie sú pri mne.
Mojou vinou možno.
Dnes keď sa na to pozriem ako to je reálne, už sme všetci dospelý, každý ide svojou cestou.
Kedysi som mala slobodu,priateľov, zážitky....dnes mám už dlhoročný vzťah, ktorý ma nenapĺňa, dnes je zo mňa žena, ktorá sa musí dívať na svet reálne, po škole si nájsť adekvátne zamestnanie k vyštudovanej profesii, čo je onedlho, už musím rozmýšľať, že vzťah ktorý mám je už asi posledný, dieťa nechcem rodiť v 30tke.
Dnes mám kamošky ktoré sú povrchné, rozoberám s nimi vážne veci, ktorým som sa kedysi smiala. Dnes už vidím len materiálne hodnoty. Tie krásne čo som kedysi videla, sú preč - pri pomyslení na ne mi je do plaču.
Všetko je inak. Chcela som mať iný život. Inú školu, inú kariéru, iného muža.
Nenechajte si svoj život preplávať pomedzi prsty len tak. Kým nie je neskoro.
Vážte si svojich priateľov a nedovoľte im odísť! Nenechajte zaniknúť svoju identitu len preto, že si to "život" a situácie vyžadujú!