Bipolárna afektívna porucha - BAP

Hej, aj takí sú... viď Meretseger :-[ Ale snažím sa, snáď, niečo s tým robiť... Je to blbosť.

Moj ex mal BAP a bolo to niekolkorocne peklo.
Hoci bral lieky, uzasne svoje ochorenie vyuzival a zneuzival to kde a ako sa len dalo.
Bol uzasny manipulator a znicil nejedneho cloveka vo svojom okoli vratane svojej rodiny.
Bol inteligentny a vedel o svojom ochoreni velmi vela a velmi casto sa nan vyhovaral a vybudoval si na tom postupne cely svoj zivot, najuzasnejsie na tom vsetkom bolo to, ze nebolo mozne ho za nic 'postihnut', pretoze 'ved bol chory'.

Musím povedať, že ju aj vcelku chápem, ale fakt, čím viac infa máš, tým lepšie by si mala situáciu zvládať. Ešte pred diagnostikovaním som čítala životopis Miloša Kopeckého, tak som zhruba vedela, o čom to je, ale tiež som vedela, ako sa to dá liekmi regulovať. Moc ma to teda nevzalo, najmä preto, že najprv to bola diagnóza s otáznikom, tak som si naštudovala všetko, čo sa dalo.
To je to isté, ako keď mi pred 16 rokmi určili cukrovku, bola som síce malá a houby som vedela, ale chápala som, že je to čosi dosť blbé a bola som zdesená rovnako ako ty teraz. Keď som dospela, sama som si všetko naštudovala a teraz som v pohode. Relatívne, bo sa mi nedarí zrovnať ju, ale to je už do inej témy.

Mammamia ďakujem..:) Ja viem, že je to na mne, len som ostala z toho v šoku. Snáď je to len prvotný šok a potom to prejde.

Iné mi asi neostane len sa s tým zmieriť, len stále dúfam, že sa to u druhého lekára nepotvrdí. Uvedomujem si, že sa s tým dá žiť, lenže ja som išla k doktorovi s depresiou, nie s BAP, takže to bol šok. Len stále dúfam..tak nádej umiera posledná..:-)

Tak sa nedes informácií a skús si nejake prečítať, kým si spravis závery. Vidím že cielene si vyberas tie, ktoré ti vyhovujú. Štandardne platí že ak beries lieky, si schopná normálne fungovať. Mnohí ale lieky brať nechcú a potom peklo zažíva ich okolie. Takze záleží na tom, ako veľmi si sebecka.

A koľko z tých, čo oponuje, že BAP je pekelná diagnóza, ju skutočne má, ha? Nie je to vôbec nič príjemné a v spojení s hraničnou poruchou osobnosti je to občas fakt na slučku, ale nie je to nič, s čím by sa nedalo zmieriť a naučiť sa s tým žiť.

Áno mám. Ale tak je to šok pre mňa. V rodine nikto nič a potom ja toto. Nebudem sa priečiť lekárovi, rešpektujem ich, ale potrvá to chvíľu, preto som sa pýtala čo a ako je to v reále. A vidíš, dosť protichodné..:)

Predpokladám, že máš za sebou aspoň jednu mániu, keď ti to určil, však? A to chceš trpieť tie pády z mánie do depresie, ktoré sú totálne šialené? Bože, aký bol život v mánii krásny, všetko sa dalo... a teraz drb, stále spím, chcem sa dorezať, možno zabiť, proste depka jak sviňa.
Psychická choroba je predsa to, čo máš, nie to, kým si. Uvedomuješ si tento rozdiel? Tvoj postoj je totiž strašne negativistický, až ma to udivuje.
A nič v zlom.

Nepripadám si výnimočná, vôbec, len si nechcem pripustiť takéto niečo. Vidím dosť protichodné reakcie, takže len to potvrdzuje môj postoj voči tejto diagnóze. Druhý lekár? Neskutočne dlho mi trvalo, kým ma dokopali k tomuto. Aj to len preto, že depresie boli neznesiteľné, inak by som si žila relatívne pokojný život. Takže dúfam, že sa nepotvrdí celý tento nezmysel.