Kuchyňa - WC - kuchyňa - WC

ahojte..
tak felia aj ja som čítala podrobne čo písala maoam,a je to tak...ty musíš naozaj sama chcieť,ale naozaj nie naoko,a ak to nejde tak s pomocou lekárov,lebo je to naozaj ťažká a hnusná choroba,a blbé je na tom že len málo kto ju pochopí,kto to nemal doma alebo nezažil.preto je tu aj táto téma,lebo vieme ako sa cítiš...ale skús sa zamerať aj na okolie,nie len na seba,určite sa možno zlepšia vzťahy s rodičmi ked uvidia že niečo pre to aj robíš sama...
a s tým jedlom,mala by si jesť naozaj niečo výživné tvoje telo ide už na záložný zdroj,dokedy to chceš takto ťahať..ja som rada že si si niečo pridala ale tvoje telo musí z niečoho žiť nie iba byť...málo ješ aj mliečnych výrobkov a kosti pri tejto chorobe veľmi trpia...a hlavne potrebuješ aj bielkoviny...ja mám dnes napr. na raňajky acidko s ovs.vločkami,potom marhule,na obed 2 paradajky,uhorku,tuniaka v olivovom oleji a 2 krajce viaczrnného chleba a taký vaječný koláčik...
moc ti želám aby ti to išlo a bola si aspoň trocha ok,držím moc palce...
majte sa fajn..

Felia este jedna vec: NIKTO nie je vzdy silny. Nikto na tomto svete, ziadny clovek. Kazdy ma svoje slabosti, kazdy ma svoje problemy, nikto nevie vyriesit vsetko ani nema na vsetko odpoved. Aspirovat na dokonalost a perfekciu je zbytocne. Upachtis sa tym k smrti, aby si na zaver zistila, ze si pachtila za niecim nemoznym.

Zlepsovat sa, ucit sa nove veci, dozrievat, menit sa - to mozne je.

Tak zacni riesit aj vlastne problemy, to je to najtazsie.
Niekedy je ta kopa strasne velka. Kusok po kusku, krok za krokom. Prijat fakt, ze aj TY mas problem, ze aj TY nieco nezvladas PERFEKTNE.

KTO to od teba vlastne vyzadoval? Toto myslenie si nemala od narodenia ;-).

'Ja som mala byť vždy tá silná ktorá každému pomáha a všetko vyrieši a je super a nie ťažko chorá. Čím to je že viem vyriešiť problémy všetkého možného charakteru hocikomu v mojom okolý a nestáva sa mi že by som neuspela nech je to už čokoľvek a nedokážem existovať sama so sebou a vyriešiť si svoje veci.'

Felia, precitaj si to sama po sebe, mas tam odpovede uz na vela otazok.

Vsak rozmyslaj, casu mas dost. Ved si pisala, ze nemas velmi co robit, tak premyslat mozes ;-).

Felia, nenamyslaj si schizofreniu a pod. Ako som ti uz pisala, zdiagnostikovat ta moze jedine lekar neurolog a psychiater alebo velmi dobry psycholog, nikto iny.

Je dobre, ze sem pises, ze si nazbierala odvahu. Co sa mna tyka, ak ti nevadi, ze pisem veci na rovinu, tak ma to velmi tesi.
Ako som ti uz pisala, problemy maju vsetci ludia. Kazdy jeden sa s niecim bori. Paleta problemov je siroka. Len ludia sa delia na tych, ktori s tym daco robia a tych, ktori ten potencial maju -ale potrebuju nakopnut, alebo viest za ruku a na tych, ktori to nechcu.

Su veci, ktore sa riesit nedaju, lebo su proste tak v riti, ze sa s nimi uz neda hnut, su veci, ktore sa daju iba zmiernit, alebo riesit inak tak, aby s nimi clovek dokazal zit, su veci, ktore sa daju riesit a vyriesit uplne, hlavne, ak clovek zacne cim skor (ber to ako hasenie poziaru, ked ho nechas horiet, rozsiri sa dalej a stale dalej a moze to skoncit katastrofou a uz sa to neda zachranit nijako a ostanu uz iba ruiny).

Si mladucka baba, vsetko mas este pred sebou, iste mas este nejake plany, ciele, sny...

Tvoja PPP je prejavom 'riesenia' niecoho uplne ineho, akurat sa to prejavilo v tejto forme, tipujem vztah s matkou a par dusevnych zraneni k tomu, plus protest proti par veciam, ktore ti idu velmi proti srsti ale nie si v stave realne proti nim ist.
Okrem toho potrebujes vela pozornosti a casto si este velmi detinska, potrebujes pocit ochrany, bezpecia, vela lasky. A toho sa ti dostava malo.
Urobila si zrejme par 'blbosti' (ale to patri k puberte) a cas bezi, stalo sa, cas nevratis spät a prepacit i odpustit sa da strasne vela...ver tomu.

Ale JOJ, sorry teraz musím o tom rozmýšľať. "ťažko chorá" nepáči sa mi to. Nechcem byť nijako ťažko chorá. Chcem byť ako všetky ostatné dievčatá. Znie mi to tak, ja neviem. Pripadá mi to ako by som to ani nebola ja. Ja som mala byť vždy tá silná ktorá každému pomáha a všetko vyrieši a je super a nie ťažko chorá. Čím to je že viem vyriešiť problémy všetkého možného charakteru hocikomu v mojom okolý a nestáva sa mi že by som neuspela nech je to už čokoľvek a nedokážem existovať sama so sebou a vyriešiť si svoje veci.

Poruchu osobnosti? :-O neviem prečo mi ako prvé napadla schizofréniu :-O

Inak vieš že si ma celkom znervóznila ako si ma opísala, lebo je to pravda. Všetko aj to že som hadava a panovacna.
Teba sa dá asi veľmi ťažko oklamať čo?

Jem veľa ovocia teraz, mama kupuje teraz veľa. Len musí to byť sladké. Ja musím mať sladké! Aj to ovocie musí byť veľmi sladké. Ja skoro ani nič iné ako sladké nejem.

A preto som začala písať sem, lebo keď som vás čítala, tak som sa aj snažila nad niektorými vecami zmýšľať ako vy, nerobiť si z toho také obavy, a tak som začala aj trochu jesť. A teraz je to zas o niečo lepšie, so včerajška som bola úplne nadšená a bol super aj tá šiška a pripadala som si kus normálne...Bolo to dávnejśie keď ste sa tu bavili na tú tému a ja som dajako sa snažila aj robiť to čo ste si radili a popravde to aj funguje. A preto som sa odhodlala sen napísať a písať kus s vami že možno takto mi to trochu pomôže lebo úprimne keď si práve ty neviem už komu tiež písala taký komentár že nech sa trochu daná osoba preberie tak som si uvedomila zopár vecí a aj sa trochu vyľakala vtedy :D a aj keď vidím že v pohode jete a žijete a neprežívate z dňa na deň ako niekedy ja tak mi to dáva kus, neviem čoho ale trochu nádeje v tom cítim. A vtedy sa cítim práve že chcem s tým niečo robiť a rozmýšlala som aj nad tým psychiatrom. Že možno. Mám na to ešte necelý mesiac lebo idem k psychologicke zas na konci mesiaca a už teraz som chcela nadhodiť tú tému ale riešilo sa niečo iné a potom už som nevedela jak začať. Potom ona začala a to som bola mimo už z toho čo rozprávala takze som už nemala chuť to vyťahovať. Len, bojím sa toho, čo by sa potom dialo, alebo čo by to znamenalo pre mňa.A strach u mňa hraje veľmi veľkú rolu.

*ktorI absolvovali patricne studium, sorry za hrubku

Felia, typ osobnosti ma kompetenciu ti urcit jedine psycholog alebo neurolog/psychiater, ktory absolvovali patricne studium.

'nevdacny typ' osobnosti v zmysle, ako som ti to napisala ja, sudiac podla tvojich prispevkov (cize to ber len tak) bol mysleny tym, ze prave to, ze si manipulativna, profesionalna klamarka (nie vzdy, viem, ze nie vzdy a viem, ze je to uz ako nauceny reflex skoro, ze to casto vobec nechces, alebo to casto robis v sebaobrane alebo preto, lebo chces mat pokoj - od ludi, od otazok, od ich 'riesenia teba' a pod.), si strasne naladova a este velmi nezrela, musis neustale vsetko kontrolovat, potrebujes drzat opraty v rukach, vzdy ty, nik iny, niekedy si zrejme mierne panovacna, ci hadava, utocna, inokedy zasa placliva, nervozna, neista...

je mozne, ze mas osobnostnu poruchu, to je pri PPP mimoriadne caste, ide to ruka v ruke, mnohe PPP pacientky maju napr. manio-depresiu, hranicnu poruchu osobnosti, alebo trpia depresiami, anxiozami (chorobnymi stavmi strachu), panickymi atakmi atd.

prave preto, ako rozmyslas a co pises, vidno, ze si v tom strasne hlboko a sama to nedas, nie preto, ze by si bola 'looser' alebo neschopna, ale preto, lebo si proste skutocne tazko chora

je to tazke ochorenie a patri do ruk odbornikov + samozrejme okolie, rodina ako opora a podpora k tomu

mas aspon tu psychologicku, k nej mas zrejme aspon trosku dovery, ale mas este zablesky zdraveho rozumu a keby si si to dala na papier, fakty myslim, zhrozila by si sa nad sebou samotnou

si mlada baba, mas 18, nie? jasne, si este nezrela, to je v tomto veku uplne normalne, este nedisponujes ani dostatocnou vnutornou silou, o to viac potrebujes pomoc zvonka, externu, inych ludi

manipulovat rodinu sa da, manipulovat odbornikov uz menej alebo vobec nie

liecit sa zacnes rsp. budes chciet az vtedy, ked sama pred sebou zhodis masku a priznas si pravdu taku, aka je, aj ked je hrozna

zatial sa este da vela urobit, ale ked si raz dokafres zdravie kompletne, nebudes mat buducnost

preto na teba apelujem, mozno ti svitne, mozno nad tym porozmyslas

este k tomu jedeniu: mudrejsie by bolo, ked uz obcas jes, jest nieco, kde su nejake ziviny, nie sladkosti a ine somariny, vela PPP-bab sa z toho dostalo napr. skrz vitarianstvo, vegansto a postupne 'znormalneli'

cize radsej zjest ovocie, zeleninu ako cokoladu, chapes

Maoam:
Poviem úprimne, ja neviem. Neviem či sa chcem liečiť. Raz áno, potom sa stále zľaknem ked priberiem na číslach alebo keď (ja viem že je to absolútna stupidita ale keď mám pred menštruáciou tak mám nafúknuté brucho, a vtedy tak šaliem, ja viem že to je debilina že som vtedy nepribrala, že je to normálne) ale proste sa zľaknem a už vtedy nechcem. Ale potom zas keď si zoberiem tričko a všetko na mne visí tak nechcem byť už taká vychudnutá a chcem niečo s tým robiť. Lenže potom zasa sa zľaknem. Ja neviem. Neviem jak to inak vysvetliť. Ja SAMA neviem čo chcem ale viem jedno že to je absolútne všetko choré a nechcem takto byť lebo viem že to nevydržím dlho a nechcem sa tak debilne cítiť a furt sa vyhovárať a nahovárať si niečo lenže stále potom mi dačo prepne v hlave zas sa dačoho zľaknem nejakej zmeny a zas už potom som presvedčená o opaku.

Môže byť že niečo niekedy prikrášlim alebo napíšem nejako tak že sa to dá aj inak chápať...to nevyvraciam. Môže byť. Ale aspoň tu sa dajako snažím neklamať, keď už musím toľko doma , aj keď tie výhovorky, dobre, ale to je už dajako vo mne ..ja neviem. Snažím sa písať tu tak ako veci sú. Samozrejme podanie toho ako to napíšem či tak, že to vyznie depresívne alebo tak že mi je to jedno záleží od nálady. Som náladová, strašne. To si priznávam že s tým mám trochu problém lebo aj od mojej nálady potom niektoré veci vyznejú možno inak než by som chcela alebo ja to myslím. No čo.

Hej BMI si uhádla. Tak ale (aspoň ja si osobne myslím, možno sa mýlim) že ked som istý čas nič nejedla, a teraz občas dokážem zjesť aj niečo také fakt "tučné" a snažím sa jesť aspoň 2-3krát denne aj ked to nie je možno ideálne jedlo a sú to blbosti, ale aspon pre mna je aj to niečo. A to teraz netrepem že si tu chcem dokazovať že och jaká som skvelá a super lebo opak je pravdou ale mna to trochu tak..neviem ako to popísať. Niekedy už tak rozmýšlam ked niečo zjem že "keď som zjedla toto, prečo by som si nemohla dať tamto nabudúce ?"

Mama sa snaží lenže mne to vadí. Neviem prečo, nemám rada ked sa na mna pozerajú tak starého jak vedia. Ja im tiež týmto ublizujem ale..mna to ešte potom viac dáva "dole". Snaží sa s nimi vychádzať, oni sa v poslednom ćase snažia (mama sa snaží). Sak kvôli ním chodím k psychologicke. (Neľutujem to zatiaľ) ale bolo to na margo toho aby sa mame trocha uľavilo. A mne to pomáha tiež. Aj ked zo začiatku to bolo, ehm povedzme že ťažké ale už je to ok. A to že ma s tým rodičia nechajú samu to si myslela že akože že sa nestaraju do toho alebo tak? Lebo ked hej tak to je vlastne mojou vinou že to už tak neriešia. Istý čas som sa nesprávala ako ukážková dcéra. Vlastne niekedy ani ako dcéra.

Hej som manipulator. To viem. Aj presvedciva viem byt ked sa trosku posnažím. V tom máš zas pravdu. Ked ja mám rada ked niekedy ľudia robia to čo ja chcem alebo ako chcem. Mám rada veci pod kontrolou.. ja to niekedy ani nerobím naschvál, niekedy som sama prekvapená ked mi niekto uverí aj absolútnu sprostosť a to pritom napríklad myslím zo srandy alebo tak.

Fit určite nie som, nie som sprostá že by som si to myslela. A áno aj preto sa vyhýbam lekárom lebo ako by som to povedala ani radšej nechcem vedieť čo všetko som si sama týmto spôsobila a áno potom to začať naprávať a aj to prostredie. Ale tak z polovice máš pravdu.
Odmietam každý pokus, dobre, každý nie, uvedomujem si veľmi dobre ako na tom som, lenže ja ani neviem čo by som mala robiť alebo čo chcem robiť kedže som jak na hojdačke a som absolútne vynervovaná z tých svojich prijebaných(pardon) nálad práve aj preto mám obavy veľké obavy z toho že náhodou budem mať náladu typu "idem to konečne všetko vyriešiť" a začala by som naozaj niečo riešiť(čo by asi nebolo odveci už) a potom by ma chytila nálada typu "nie nech to ostane takto" ale už by keby som dačo začala tak by som to asi nevedela nijako stopnúť ako keď som začala toto a...už ani neviem čo som tým chcela povedať. O.o sorry, možno z toho dačo pochopíš.

Cvičiť necvičím ale som skoro každý deň väčšinu dňa na nohách, t.j. že chodím a tak, iba ked sa necítim dobre alebo je vonku až tak hnusne jak dnes tak som doma.

Neviem ako chcem zvládnuť maturitu. Len viem že musím aj keby neviem čo bolo. Je to pre mňa jedna z priorít, škola, a vždy asi bude. Ale obavy z toho mám. A to dosť.

Ja viem že mi nechceš zle. Prestať sa klamať, lenže keď to mám už tak povedať tak niekedy mi je jednoduchšie klamať samú seba. Potom to menej "bolí" Aj keď je to momentálne asi dosť blbé.
Nechcem si poraziť celý život. :(

Aký mám typ osobnosti? Nie naozaj ma to zaujíma. Že prečo nevďačný. Nejako, neviem čo tým presne myslíš.