Mám priateľa dva roky a mám ho rada, no keď je málo chápavý alebo mi nerozumie ba dokonca keď ja mu nerozumiem, respektíve jeho chovaniu a svojmu zvláštnemu správaniu tak mi je z toho do plaču, často pri ňom plačem a nedokážem to udržať. Akoby nevedel čo sú emócie, čo je empatia...atď. Aj mám podozrenie či nemá Aspergerov syndróm. Nikdy som problém s plačlivosťou nemala a veľmi ma to trápi. Už sa cítim ako psychopat. Keď som s ním tak plačem, že aký je a ako ho nemôžem zmeniť. Už sme sa viac kráť rozišli, ale znova sme sa dali dokopy, lebo zasa keď nie som s ním tak plačem, že sa mi neozýva a je mi za ním smutno. Neviem čo mám robiť, ale takto už ďalej nevládzem. Ani s ním ani bez neho...čo s tým?ĎAKUJEM
Priateľ s Asperg.syndrómom a môj plač...
margita25
youth
Nemala by si si odiagnostikovat priateľa a potom vychádzat z toho že je nejaký problém a riešiť ho, ked vlastne nemáš ani šajnu, v čom je problém. To je uplne zlý pristup. Najprv si musíš správne zadefinovat problém, aby si ho mohla riešiť. To že ti nerozumie môže mať uplne inú príčinu a problém vôbec nemusí byť v nom. Skús popisat konkrétne situácie.
