Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

vieš moc mi to na psychike nepridalo a čakala som od lekárky aspoň nejaké vysvetlenie. Myslím že keby mi hneď nasadila antibiotiká, tak ma tam neodvezú. Skoro som vykrvácala. Ale zvláštne je, že som nemala žiadne bolesti. Keď máš zápal tak ťa predsa niečo bolí. Skôr som mala problémy s nosnými dutinami, lebo som v narkóze vracala a to som jej aj povedala. Ako zápal som to cítila. A ona nič. Asi som mala ísť ku krčnej, no dúfala som že to mám len také podráždené a že mi to prejde. A laplo ma to niekde inde...

romanka, poradim ti, ako sa spravaju ony k tebe, tak sa spravaj ty k nim,hoci je to proti slusnemu spravaniu, niekedy to treba tak a hlavne v zdravotnictve.
pytaj sa ich a pytaj, nedaj sa odbit ksichtami a podobnymi blbinkami.
viem, je to tazke, ale ty to zvladnes.
ak spravili chybu, tak sa stazuj.

evcca
Výsledky ešte neprišli. Tak som stále v neistote. Akosi ma prekvapil aj prístup sestričky a lekárky. Neviem, ale zdalo sa mi, že nemá chuť niečo so mnou rozoberať. A sestrička? Na to čo som povedala, žiaden komentár... Tak fakt neviem, čo si mám myslieť. Vyzerá to tak, akože spravili oni chybu... Len kto sa má v tom vyznať.

romanka, si zlata, ale ja vzor v boji ppp asi nie som, zo zaciatku som byvala ako alenka v risi divov a zazrakov, ale v tom negativnom zmysle slova.
moj recept je len to, ze sa snazim nejako stale niecim zaoberat, snazim sa nejest sama prilis casto a vobec nebyt sama doma s kopou jedla. menej vypekam,hoci ma to teraz mrzi, lebo lubos ma rad sladke.
ani pre mna nie su stresove situacie lahke, ale ver, ze z kazdeho padu sa poucis.
ja som bola vcera u doktora, bavili sme sa o mojom domnelom pocite tucnoty, je to teraz trochu zhorsene, takze som ako hovorila moja spoluziacka v ostrave "roztekana". no, musim zabojovat, lebo lieky a ani nic ine same zazrak bohuzial nespravia.
a ako ti dopadli vysledky?

evcca
Božo Evka, ja neviem, ale aj tak mi prídeš ako veľký vzor. Neviem, či tieto stresové situácie v poslednom období zapríčinili, že som znova spadla do toho. U teba sa to posúva. Aspoň mám taký dojem. Každý problém pomaly prekonávaš. A ja? Trochu väčší stres a je to tu znova. Problémy v manželstve, zdraví a som tam kde som aj bola. Tak veľmi som to chcela dokázať.... Verila som si, ale akosi sa ozaj nedá. Potrebujem niečo robiť. Najhoršie mám poobedia a večeri. Pred tým som to zvládala aspoň tým, že som si večer zacvičila a akosi som sa tým ukľudnila, vydala zo seba tú negatívnu energiu. Teraz nemôžem, žiadnu námahu, pohyb kôli tej operácii. Len kľudový režim. Prečítala som už 3 knihy a do ďalšej sa mi nechce. Trochu som začala štrikovať... no čo vieš stále robiť. To je na zbláznenie. Vychádzky sú také krátke, to sa nič poriadne ani nedá. Len bežím k mame a vypijem kávu a rýchlo zase domov... Som už z toho frustrovaná.
Ale zistila som jednu vec. Ľudia ma majú rady. Teší ma to. Toľko som mala telefonátov a sms... Ani som netušila, že by niekomu mohlo na mne tak záležať a že je zvedavý ako sa mám. Hlavne z roboty. S tým som nerátala. Aj včera mi volali dve kolegyne. Tak aspoň nejaké pozitívum.
Ozaj. O liekoch nevie ani môj muž. Zatiaľ ani necítim nejakú potrebu mu to povedať... Síce neberiem to tak tragicky, asi by som to aj zvládla mu povedať, ale nechcem. Musím porozmýšľať prečo... Asi by som sa cítila "iná" neviem to ani vyjadriť, možno "nenormálna"... Ešte som sa moc nad tým nezamýšľala.

ahoj romanka, budem zajtra na teba mysliet, aby ti ta hystologia dopadla dobre.
ja momentalne bojujem zo strachom z jedla, nejako je tento moj strach vystupnovany.

oprava: nezavinila... Hrozná tvrdka.

ahojte dievčatá!
Dnes som sa vrátila opäť z nemocnice. V piatok som začala hrozne krvácať.Znova ma uspali a šili. Nehojilo sa mi to ako malo kôli veľkému zápalu a pri menzese mi to prekrvenie nevydržala jedna cievka a tá mi praskla. Mám ja ale smolu. Rozmýšľam či som si to aj sama nezavynila, ale snažím sa radšej na to nemyslieť. Ten zápal tam bol pravdepodobne ešte pred operáciou. Hrozne som sa už tešila domov. V nemocnici je dobre tak tri dni. To sa riadne vyspíš, ale potom ti tam ide strašne pomaly čas. Inak sa mám fajn, som anemická, užívam antibiotiká, ale čoho sa najviac bojím to sú výsledky z hystológie. Zajtra idem po ne. Dúfam, že to bude ok. Čo sa týka ppp ovládam sa hrozne ťažko. Hlavne teraz ku večeru je to najhoršie...

o mojej ppp sme sa bavili este pred nasim vztahom, teraz som mu povedala o liekoch, hanbim sa za uzivanie liekov, hoci je to len na potlacenie bulimickych zachvatov. povedal, ze fajn, ze vymysleli aspon nieco co mi pomaha a ze s tym ostatnym sa spolu popasujeme.

Evca, to je v poriadku. Ak ta ma rad, tak bude s tebou a pomoze ti. Sama vies, ze je lepsie sa vyplakat. Sice potom trosku boli hlavka, ale na dusicke bude lepsie:) A co ti on na to povedal?