Nevidím už žiadne riešenie - problém s matkou

Príspevok v téme: Nevidím už žiadne riešenie - problém s matkou
KatKa000

Dobrý deň.
Fuuuh. Tak konečne som sa odhodlala. Takže na úvod : O mesiac budem mať 17. Mám 4 súrodencov - matej (23),lukáš (19), jakub (10), janka (3). Bývame na dedine spolu s oboma rodičmi. Chodím na gymnázium. Tento šk. rok budem tretiačkou. Keďže nemáme nejako extra veľký dom, izbu mám spolu s lukášom a jankou- to znamená že, menám žiadne súkromie a ani možnosť sa poriadne učiť do školy(a napriek tomu, som mala na konci roka jednu dvojku) . Doteraz som nemala frajera. Dokonca som sa ešte ani s nikým nebozkávala. Nikdy som nebola na diskotéke ani na chate s priateľmi. nefajčím (samozrejme, skúšala som to ). Neopíjam sa každý víkend do nemoty(nikdy som nebola opitá) a nedrogujem. -/Nepoznám ten pocit, keď ma niekto objíme pretože mu na mne záleží.- a aj tak mojej, rada by som chcela povedať -mamke-, no neviem, či k nej ešte vôbec prechovávam nejaký cit, a preto ju už dlhšiu dobu nazývam -matka -(samozrejme, len v mojeli mysli, pretože keby som jej takto raz povedala, prišla by som o uši aj o zuby; nie, nezveličujem). Moja matka sa stále správala absurdne. Myslím, že gradovať to začalo pred 3 rokmi, keď si zo mňa spravila slúžku. A to doslova.

Jeden čas som si myslela, že som adoptovaná a to pred 2 rokmi, keď mi ako 14 ročnej urobila toto : raz večer k nám prišli susedia na návštevu a sadli si v kuchyni(obývačku sme prerábali). MM(moja matka ) povedala, že ide vedľa pre poháre a zavolala aj mňa na "pomoc". Zatvorila dvere a začala ma potichu osočovať(aby to nebolo počuť v k.) {dodnes si to pamätám lebo ma to veľmi ranilo}:" čo to má znamenať ?! Ten neutretý stôl ? Jak si si to mohla dovoliť ty krava ? (Tu som si už myslela že mi dá facku) ty siii, ty ... vieš čo si ? Si obyčajná ku**a ! V tej chvíli som onemela a utekala do izby (cestou som si všimla, že na stole bolo pár omrviniek z večere, ktorú jedli matej a lukáš).
A takých momentov bolo čím ďalej, tým viac. No nielen z jej strany. Potom ma začali biť matej a lukáš lebo sa im nepáčilo ako mali v skriniach poukladané tričká. Keď som začala vrieskať na MM že ma bijú, povedala aby sme sa pozabíjali, že ju to netrápi.
Ale vždy sa všetko dialo mimo otca lebo MM nechcela byť v jeho očiach tá zlá. No postupom času mu hovorila samé nezmysly ,že jej odvrávam atď. Už aj on začal mať na mňa poznámky typu, že som z inej planéty ,že určite nie som z ich rodiny a pod. . Vtedy som začala premýšľať ako uniknúť z tohto nezmyselného sveta. Tak som zobrala špendlík a pichla som sa. Prešla som si po zápästí. Keď tam bolo asi 10 čiarok špendlík som odložila a pokračovala som v "práci". Takto som sa odreagovávala asi mesiac (tuším to bol apríl 2011). Skončila som s tým pretože som nechcela mať v budúcnosti jazvy.

Môj normálny deň keď som mala školu zvyčajne začínal krikom MM kde má janka tielko kde je jakubkova karta na bus atď. (Keďže sme chodili na bus spolu ) rozhodla som sa že budem chodiť do školy o hodinu aj pol skôr a stálo mi to za to. . Lenže teraz cez prázdniny už naozaj nevládzem ďalej. (Uvažovala som nad tým že si niečo urobím ,ale nemôžem pretože mi záleží na spolužiakoch a jednak nie som na to dostatočne silná osobnosť)

Áno, pretrpím(dúfam) ešte 2 roky do VŠ a pôjdem čo najďalej...

Kto bol v podobnej situácii?? Alebo aspoň ako to mám riešiť ? A ešte by som chcela dodať, že toto píšem na mobile už 2 hodiny a odpisovať budem prevažne v noci .

LMarika

Katka - je fantasticke a obdivuhodne, ze si toto vsetko dokazala pretrpiet, aj ked si vedela, ze mas este dva roky pred sebou a s obrovskym odhodlanim vydrzat si aj vydrzala. Vybrala si si velmi dobru skolu, jednu z najlepsich a verim, ze vdaka rovnakemu odhodlaniu a obrovskej psychickej sile, ale aj sikovnosti a mudrosti dotiahnes studium do uspesneho konca. Kedy len budes moct, nechod ani domov a zostan radsej na intraku a nech si surodenci vyberu spomedzi seba dalsiu obet sikanovania, lebo unik od nich je najlepsim riesenim a myslienka na unik, ktory sa hoci aj neda zrealizovat hned, ale az o dva roky, ti dodala tu najvacsiu silu vydrzat vsetko to zle. Domov chod len v nevyhnutnych pripadoch, ak bude internat zatvoreny, v case prazdnin a o brigadu si strach nerob, urcite sa nejaka najde. Akonahle nastupis do skoly, spoznas spoluziakov, alebo aj studentov z vyssich rocnikov, ci Bratislavcanov, ktori uz poznaju mesto a moznosti brigadovania a urcite ti nieco poradia. Ziaden strach. Si na najlepsej ceste dosiahnut vsetko, co si si zaumienila. Pochadzas z velmi zlej, nesudrznej rodiny, v ktorej bude musiet kazdy bojovat sam za seba a aj ty sama za seba, len za seba a za nikoho ineho. To jedine a posledne, co este od rodicov potrebujes, je, aby ta pocas nasledujucich piatich rokov zivili a potom si uz pojdes svojou vlastnou cestou. Moje skusenosti z pozorovania ludi su take, ze ak je niekto svalovec a vyhra hoci aj MS v kulturistike, nikto mu to nezavidi, ak je niekto umelec a maluje nadherne obrazy, nikto mu ten talent nezavidi, ak je niekto nadany na spev, nikto mu to nezavidi, ale ak je niekto mimoriadne nadany na ucenie, ma vysoko nadpriemerne IQ, schopnost rychlo a lahko sa ucit, vynikajuce pamatove a rozumove schopnosti a je v skole najlepsi, alebo doma spomedzi viacerych surodencov jednoznacne v uceni najlepsi, prave to je to, co sa zavidi najviac, kazdy hlupak mu to zavidi, kazdy hlupak ho sikanuje, kazdy hlupak sa tesi z toho, ak je tento clovek nestastny a kazdy hlupak ho chce vidiet nestastneho, je to smutne, ale je to tak. Ludia su zavistlivi a kazdy hlupak, ktory ta sikanuje a bez dovodu ponizuje, by dal vsetko zato, keby si svoju hlupu hlavu mohol vymenit s tou tvojou mudrou, ale vie, ze to nejde. Cim viac sikanovania z niekoho vychadza, tym je vyssia jeho zavist voci tebe. A je jedno, ci je to matka, alebo brat. V buducnosti to mozu byt kolegovia v praci, ktori budu cele dni stat za tvojim chrbtom a hladat chyby a ak zaiadne nenajdu, zacnu pred sefom intrigovat. Tak to v zivote chodi. Materialne bohata sice nie si, ale mas v sebe obrovsky poklad, ktory sa za ziadne peniaze kupit neda - ten poklad sa ukryva v tvojej hlave, vytaz z neho co najviac! Vela stastia!

katka.po.2.r

nemala som v plane tu uz nic napisat, ale nejak som to prehodnotila.. chcem to uz uzavriet, a snad niekomupomoze to, ze ja som vydrzala a aby sa nevzdaval.. takze.. co sa zmenilo ? na spravani mojej rodiny sa nezmenilo takmer nic.. s mamou ledva prehodim par slov a to je vsetko.. s ocinom mam lepsi vztah a minule ked sme sa o celej situacii bavili o samote, povedal mi, ze nech sa netrapim a o par rokov si budem zit svoj vlastny zivot a ze uz sa tesi na mojho mileho s vnucatkami :) a preco tu pisem ? len sa chcem vyrozpravat a hlavne konecne si uvedomit, ze od septembra zacne moj novy vlastny zivot ! :) som prijata na VS do BA.. takze dockala som sa a viem ze to bude poriadne tazke, ale nepoddam sa a budem sa snazit co najviac :) tak sa dostavam k jednemu problemu.. musim si zohnat nejaku brigadu na leto.. zatial vsetko, o co som sa pokusala neklaplo ale verim zenieco zozeniem.. tak prajem vam pekny zvysok dna a........ kazdemu kto tu prispel sa chcem osobitne podakovat za podporu, lebo fakt ste mojmu mladsiemu 'ja' pomohli... dakujem

zdencaxxx

Ahoj Katka úplne ťa chápem a viem čo preživaš pretože ja to prežívam tiež.Ja som sa v prvom ročníku strednej prvý krát pokúsila zabit najpr som si chcela podrezat zily-zlyhalo,chcela som sa obesit taktiež zlyhalo,a neobisla som ani skok pod vlak-nevislo po vsetkých tíchto pokusoch som sa chcela opiť na smrť nepodarilo sa mi to ale opytá som bola dosť a práve vtedy som prisla na to že proste osud nechce aby som zomrela myslela som ze je to jedine vychodisko z mojho trápenia.Povedala som si mam este kamaratov ktorý ma podrzia a uz nebudem robit sprostosty.Doma to sice nieje lepsie a ani ja sa dakedy necitim dobre - vtedy by som najradsej umrela na mieste ale vzdy si spomeniem ze ja este mam prečo zit a nie sa zabit kôli osobe ktora ma so mnou problem.Tak zabudni na to ze sa chces zabit a naozaj najdy si nejaku cinnost aby si bola co najmenej doma napr chod s niekym von alebo len tak sama sa chod prest. Dúfam ze ty to pomoze Ahoj

kafe

katka, babku máš vo vedľajšej dedine. Chodila by si do rovnakej školy a s kámošmi by si bola stále v kontakte.
Ale aj ked nechceš teda odisť, skontaktuj sa s niekym prosím a nájdete možno nejaké iné riešenie, poradia ti ako sa správať, ako sa brániť, nenechaj to tak. Nenechaj sa ničiť.

Katka000

kafik- neviem či by som bola schopná odlúčenia od priateľov a spolužiakov .. Porozmýšľam :-/
ajajaja- milenec? Určite nie , lebo všetci mame rovnaké znamienka a pod. To nie je možné...a kraj : Košický- blízko pri prešovskom kraji

ajajaja

pocuj, mozno od veci ,ale nahodou tvoja matka nemala milenca ,s kt.by mala teba a preto ta tak nenavidi? ved sa aj lisis od ostatnych...aj ti nadava tak oplzlo...mozno v tebe vidi vinnika,ze nieco posr...tak si to na tebe aj vybija...

je dobre, ze chces ist na VS...tlmocnictvo je odbor,s kt. sa da pekne uplatnit, smelo do toho, drzim palce, urcite sa ti to podari, len sa pekne dalej uc...ostavaj v skole dovtedy, kym sa nebude dat...az potom chod domov...teraz cez leto ma napada len to ,ze by si mohla ist do kniznice po nejaku knihu a ist niekam do lesa a tam byt...alebo aspon do zahrady , ak by platilo,ze sa matka pred ludmi hanbi a nebude na teba kricat pred ludmi...

inac, na tvojom mieste by som im povedala ,ze pokial budu obmedzovat tvoju osobnu slobodu,pojdes na policiu a udas ich. ak susedia o nieocm vedia, dosvedcia ti...aj ucitelia v skole by ti mohli nahrat ,lebo si dobra ziacka....rodicov treba proste postrasit...ak by sa ti vyhrazali,ze ta vyhodia z domu alebo ja neviem este co , tak vedz ,ze ta MUSIA zivit min. dokym nedokoncis VS, na kt.samozrejme pojdes. ..a skusili by ta zbit...policia sice nekona vtedy, kym nie si zmastena, ale zmastenie by malo vyhodu v tom,ze by to bol dokaz...takze sa neboj ,ak by ti nieco urobili...ja viem, keca sa mi dobre spoza klavesnice , ale hadam by ta nedotlkli tak,zeby si zomrela...:((

bud len trosku smelsia, aj ked neodporucam zmenu zo dna na den o 180 stupnov, lebo by si tym len mohla vyvolat odpor...uplne postupne len prestan robit, co ti povedia...na zaciatok v lete postaci byt co najmenej vnutri domu...

ja s tebou velmi sucitim, podobne som to mala aj mam aj ja ,ale uz je to trochu lepsie, moj otec je agresor ked sa ozerie, tak si vies predstavit a mama neschopna sa postarat sama o seba...nikdy nas nebil, len po veceroch vystrajal...teraz je to uz menej, max hodinku potrieska s niecim, ale na mne sa to od detstva dost podpisalo , ja som to celkom dobre znasala aj si myslim,ze mam velmi odolnu psychiku,ale co je vela ,to je vela , stacilo aby som sa dostala na medicinu a ta skola bol asi posledny klinec do rakvy...momentalne sa mi striedaju obdobia ,ked som v pohoed, inokedy sa rozrevem pre hocico ...chybaju mi este 3 roky , tak to uz nejako vydrzim , cez semester som na intraku, ale cez vikendy chodim domov, mam svojich dom.milacikov a chcem ich proste vidiet...da sa to vydrzat...ale ja som zas aj taka povaha trochu dominantnejsia,mne nerobilo problem otcovi zahlasit, ze som schopna ho udat a ze mi bude musiet platit vyzivne...momentalne s nim mam pokoj, hlavne do mna nezapara, mama mu povedala, ze uz mam nervy v takom stave, ze som schopna sa v afekte aj zabit...inak, prestan sa rezat..to robi moja kamaratka a tak z toho zblbla, ze uz sa nechce absolutne s nikym stretavat, mne to povedala len cez net...a mala som drzat hubu, tak som to nepovedala nikomu...a teraz neviem co s nou je...ona je taka cudna...

ma trochu problem aj s mamou, kt.si dovoli na moju adrsu povedat, ze chcela inu dceru..nenadava mi , ale proste dost to cloveka zaboli,ked si premietnem, ako som sa vzdy uz od utleho detstva snazila robit co najmenej problemov, lebo som videla ,ze ma problemy sama so sebou a svojim manzelstvom...este aj butlavu vrbu som jej robila ,ked ju nieco trapilo a utesovla ju...ale ako tak citim,tak ma to stalo mozno to,ze teraz nemam ako by som to nazvala..hm,zivotnu energiu?...asi...ak by si mala zaujem, tak napis mi mail...inak, odkial si ? nemusis dedinu ,aspon okres, kraj ...

radka7

Ty si tak uzasna baba a máš tak jebnutu matku...krava si vylieva zlosť na tebe lebo si lepšia, a jak je ona sprosta, tak vychováva aj synov, hajzli, mlatit sestru, kreteni! Si týrané decko, sprav čo ti pise kafik , to ako žiješ je hrozné. Viem ako sa cítiš lebo tiez som zazivala podobne situacie len v o čosi slabšej forme, tiez som sa uz išla rezat, chcela som sa aj zabiť. Ale az také strašne zlé jak to máš som to nemala. Tvoja mama je primitivna a vulgarna, pochybujem že sa niekedy zlepší. Držím ti palce a je mi to tak ľúto, že zlí ludia mozu takto tyrat dobrých. Je to ako skutocne peklo....

kafe

Hlavným koordinátorom aktivít na Slovensku zameraných na prevenciu týrania detí, na detské obete násilia a na dodržovania detských práv je nezisková organizácia Centrum Slniečko z Nitry (www.centrumslniecko.sk), ktorá vznikla v roku 1998. Taktiež funguje aj Občianske združenie Náruč (Žilina) - pomoc deťom v kríze.

Funguje bezplatná Linka detskej istoty - 0800 116 111. Tieto linky fungujú pre celé Slovensko.

Ďalšou linkou, na ktorú je možné telefonovať je Detská linka dôvery - 0800 11 78 78.

Takisto linky - Linka - Pomoc ohrozeným deťom - 02 62 24 78 77

Pomoc ohrozeným ženám - 02 62 24 99 14

kafe

Dievča zlaté, nech ťa ani na sekundu nenapadne, ČAKAŤ 2 roky, kým vypadneš na výšku. To nech je zatiaľ na najhoršie možné riešenie. ODÍSŤ. Jednoznačne a čo najrýchlejšie - k babke, do domova, hocikde. Obráť sa na nejaké krízové linky, nech ti niekto môže pomôcť, poradiť čo a ako je právne v poriadku, či si môžeš dovoliť žiť s babkou a pod., kedy volať políciu (ak by sa ti vyhrážali a ohrozovali ťa aj keď by si s nimi nežila ale žila s babkou napr.)... Hlavne sa nedaj dievča! KONAJ! Tu ti posielam link

www.mamam.sk
- na PRAVEJ strane nájdeš kde hľadať pomoc podľa kraja. Je tam aj pomoc deťom, NEVÁHAJ ani sekundu a kontaktuj ich! Neopováž sa brať ohľad na rodičov, že budú mať hanbu v dedine, ak ťa prídu vyzdvihnúť sociálne pracovníčky. Teraz si prvoradá TY a jedine tvoje potreby. Veľmi ti držím palce a daj vedieť, ako sa máš a čo sa deje. Ja dúfam, že ti pomôže niekto z tej krízovej linky. Ak sa ti s nimi nepodarí skontaktovať daj vedieť prosím.