Podarilo sa tu niekomu uzdravit vlastnymi myslienkami a predstavami?

Hudson, spomienky sa nedajú zlikvidovať , sú večné a je v nich naveky zviazaná naša myseľ a aj naša duša..Preto sa k nim vieme vrátiť. Jediné, čo sa dá urobiť, je ich *premaľovať*. Vytvoriť nový postoj a ten upevňovať. To jediné pomôže. Alebo jednoduchá pomôcka. Napadne ťa opäť nejaká bolestivá vec z minulosti...okamžite vytvoriť inú...napr. tancujúci macko na lúke..a tú si predstaviť, precítiť...ako sa ten medveď vytešuje..ako tráva zalamuje rukami, že hebedo tu skáče..rozumieš?:o)) Vedome odkloniť pozornosť. :o)) Spomienky silnejú našou pozornosťou. Na to treba pamätať. :o)

hudson - písala som ti, jedina cesta vedie cez odpustenie a zmierenie sa so situaciou, vyriesit a zahodit, nie nevyriesit a zahodit, vzdy to bude odpad, ktorý bude potrebne spracovat

Naučila som sa potláčať plač....lebo plač mi nepomahal...ale možno som tie zážitky fakt len vytesnila aby ma to netrapilo.

V racionálnej sfére myslím že je, horšia bude asi tá emocionalna....čo s tým? Staré krivdy heh , dávno zabudnuté ale spomenies si a zaboli to ako vtedy.

anjelik - paci sa mi vzdy ta tvoja posledna veta, som rozumna :)))

Ako som napísala, tvoje podvedomie si ty...ty určuješ, čo sa deje v tvojom tele. Takže jednoznačne zmena postoja. Ja som svoj život a ja sa chcem cítiť tak a tak. Na vonkajšie podnety NEMUSÍM reagovať...zamyslím sa, ale neprejavím žiadnu emóciu. Ľudia sa ku mne správajú len tak, ako vedia..je to prejav ich slabosti,nie sily. pretože sila ide ruka v ruke s pochopením a súcitom..a keďže ho v sebe nemajú- tak ho tam neočakávam a nelikvidujem samu seba, lebo som rozumná. :o)))

hudson - ja som jeden cas riesila take veci tak, ze som vedome odpustala, pustila som si relaxacnu hudbu a vyplakala sa z veci postupne ako som odpustala, nastala celkom fajn ulava

hudson - ver tomu, ze ak pri spomienke citis bolest, nie je to spracovane

anjelik - tak mne sa take veci uz udiali v detstve, to uz vtedy som mala blbe myslienky? :)

A co ak mam nejake negatívne zážitky ale vedome sa k nim nevraciam ale mam ich uložené a aj ked sú spracované na dobré, aj tak pri spomienke cítim bolesť, je to ok?