Liecim sa na depresiu a uzkost. Rok a pol. Beriem AD, chodim na terapiu. Bola som zneuzivana a z toho vsetko prameni. I ked mozno to bol len taky spustac. A neviem. Neviem s tym zit. Uz par dni mi je zase blbo a ja na to kaslem. Nemam chut s tym uz nieco robit. Prezivam zo dna na den a cakam, ze si ma ukradne nejake ufo alebo co. Nechcem uz znova zvysovat davky liekov. Chcem sa ich zbavit, nie ich mat este viac. Ale uz nevladzem zase vsetko znova absolvat - zvysovanie, a potom pokus o znizenie. Ja uz asi nemam volu a ani chut zit. Pripadam si cela zvnutra prehnita, cierna. Ja uz nevladzem bojovat. A tak sa nechavam ohlodavat a mozno ma ta depresia coskoro zozerie. Neviem sa nadychnut a dokopat k dalsiemu pokracovaniu zitia. A to nemam ani 30 rokov. No tak dajte do mna, ze sa len stazujem a nic nerobim. Mozno budem mat to zozieranie urychlene. Hm.
Depresia a uz nevladzem bojovat
-Ja Ti dám, že nevládzeš, len pekne poďme, máš na to
-Utrpenie je všadeprítomné a proti nemu bojujeme odhodlaním a poznávaním.
-vôľa je silou ducha
-problémy má každý a keby neboli, nebol by život zaujímavý
-poznám ľudí, čo nemajú problémy, starosti
-tí ale ležia na cintorínoch
Nie je mozne, aby mi takto skakala nalada. Cim to je? Lieky beriem pravidelne uz rok tie iste a bolo to celkom vyvazene. Ale co sa robi teraz nechapem. Som zas na dne :(
Milá klaika, Myslím si že budeš dobrou mamou a čím skôr budeš mať dieťa tým to bude pre Teba lepšie. Možno hovorím hlúposti ale zotrvačnosť obyčajne pomáha a my sa s Manželkou snažíme už 11 rokov a nič. Možno je toto iba môj názor ale vieš čo sú to tlaky okolia ak nemáš deti? Poznáš šťastné bezdetné manželstvo dvoch mladých ľudí. Ja si myslím, že dieťa by mi veľmi pomohlo no keďže sme obaja zdraví a dieťa ani po 11 rokoch nie je tak vieš čo to znamená. Obrovské trápenie a prehlbovanie depresie. Obrovské výčitky ako z vlastnej strany tak aj zo strany rodiny. Ale budeš určite skvelou mamou ♥ Možno to bude depresívna kniha ale napísal už niekto takúto knihu, sú to podľa mňa celkom reálne príbehy a osudy, ktoré sa stali alebo sa dejú. Reálny ľudia čo ich prežívajú a nemyslím si, že by sme mali žiť len v tieni a na fórach. Myslím si, že robím dobrú vec aj keď sa to každému môže javiť ináč.
A viete co sa mi stalo??? Ze som pocas tej liecby zacal pocut hlasy a vidiet duchovne bytosti. Tak aka je to potom liecba??? Ale viete co? Serem na to. V hlave mi zostala este stipka rozumu, tak ju vyuzivam vo svoj prospech a v prospech svojho syna.
Ja sa liecim tri roky, ale problemy mam uz cirka patnast rokov. Ma ma to este bavit??? Asi tazko. Keby som nemal syna, tak ... Ta zotrvacnost mne osobne pomaha.
Mimulus, dakujem za ponuku, ale urcite nebudem o trapeni niekomu pisat a este aby to aj vyslo knizne. A uz vobec nie, ked z toho nevyplyva stastny koniec vylieceneho cloveka. Bude to asi velmi depresivna kniha, ktora dufajme, nestiahne par ludi ku dnu.
Pampeliska1 dakujem ti za rady. Dobre mi to padlo. Presne z toho, ze mu vidim v ociach bezmocnost, z toho mi je na umretie. Nenavidim sa a aj celu svoju hnusnu depresiu. Bojim sa, aby so mnou nezostaval len z lutosti. Lebo vie, ze len on ma drzi nad vodou. Rozmyslala som, ci mat deti alebo nie. Manzel deti chce. Ale zasluzia si matku ako ja?
pan d.
A co Tě přestalo po 3 letech bavit?
Tři roky se léčíš?
Máš depresi?
Já člověče nevím, jestli nás má život bavit. Já vlastně ani nevím, proč tu na tom světě vůbec jsme. Přijde mi to hrozně zbytečné a bezcenné...a pak, když vidím, jak každý o svůj život bojuje, jak silný je ten pud sebezáchovy, začíná mi docvakávat, že na životě musí být cosi vzácného a důležitého. Že každé to kolečko v soukolí má svůj smysl. Své místo.
Někdy bych se raději nenarodila. Ale co nadělám, jednou už jsem tady. Tak snad ze setrvačnosti pokračuji.
Klaika,
rozhodně, pokud k tomu terapeutka je svolná, hodila bych s ní řeč. Je to skvělá příležitost. Nic nezatajuj, nemáš co ztratit. V terapii jsem hodně mluvila o sebevraždě, i o mém sebeubližování, a přístup terapeuta mi maximálně pomohl. Netušila jsem, že by pro mě někdo tolik mohl udělat.
Na muže se nemůžeme zlobit, musí to být děs, mít vedle sebe někoho, kdo se chce zabít. bezmocnost.
Myslím, že je ohromně fajn, že tady o tom vůbec píšeš. :-)
Tak a našiel som aspoň Teba - Meretseger, sorry, že som opäť na inom fóre ale potrebujem od Teba a ďalších ľudí na fóre, ktoré sem dala slnečnica povolenie na napísanie knihy, ktorú akurát píšem. Je o tom čo som prežil ale je aj o depresii ako takej tak ak budeš mať nejaký dobrý námet alebo niečo čo by som tam mohol pridať veľmi sa poteším. Myslím, že poznáš tieto fóra veľmi dobre a ak vieš na ktorom z nich sa nachádzajú títo ostatní ľudia tak mi daj vedieť alebo ich v mojom mene popros. Pozri rád by som tam zakomponoval celé fórum aj s príspevkami. Tak isto aj príbehy ľudí trpiacich presne tým čím trpíme my. Takže ak budeš súhlasiť a porozprávaš alebo napíšeš mi svoj príbeh tak budem len rád. A aby som sem nepísal ako nejaký idiot tak klaika pozri ja som tu už na jar nemal byť vôbec a teraz píšem knihu. Možno Ti toto veľmi nepomôže ale som na tom podstatne horšie a neviem ako dlho to tu ešte zvládnem ale viem jedno. Nič z toho, čo som doteraz prežil a ako som sa rozhodol neľutujem a to je základ. Dokázal som odpustiť skoro všetkým čo mi v živote ublížili, lebo v podstate zato ani nemohli. Nesmieš sa čudovať, že je pre nás depresívnych svet zlý a krutý, že nám nikto neverí a dokonca sa nemôžeš hnevať ani na najbližších, ktorí Ťa opustia. pretože žiadny zdravý človek si nevie predstaviť čo prežívame. priznám sa Ti, že radšej by som mal v tomto momente rakovinu ako depresiu. Viem, že Ti to veľmi nepomohlo ale ak chceš tak aj ty mi môžeš napísať svoj príbeh a určite bude v knihe.Pa a Meretseger vopred ĎAKUJEM :)
Pampeliska presne to, aby má nevidel upadat, aby som nevyzerala tak zle, sa premaham.
Nevladzem, no nechcem skončiť ako tá, čo sa na všetko vysrala. Neviem, skúsim s terapeutkou hodiť vážnu reč. Dnes mi je kúsok lepšie. Ďakujem, že ste tu kvôli mme písali. Vážim si to.
