Co robit pri demotivacii ?

táto otázka trápi aj mna. ako dalej? mam dost rokov na to, aby som mala dokonca aj rodinu, ci byt... (ale zial nezarobim tolko aby mi dali hypoteku) Som v poslednom rocníku skoly a neviem sa namotivovat. ale chcem ju dokoncit. nejak, nasilu to musí ist. zijem v BA, nemam tu priatelov, po pravde, nie som velmi komunikatívny typ cloveka, neviem sa rychlo zoznamit a ludom velmi nedôverujem. kazdého si najprv "okukám" aby som vedela, ci ho náhodou niecim neurazim. niekedy mam pocit, ze je to daky druh sociálnej fobie. snad nie. :)zial neviem sama trávit volný cas, mám pocit, ze moja motivácia na další zivot je nulová.

Som v rovnakej situácii, dostala som tip, aby som si našla na každý deň niečo, čím sa odmením. Tak skús to. Mne sa zatiaľ nepodarilo nájsť niečo, čo by bolo pre mňa odmenou.

Aj ja som mal take obdobia v zivote, ked som presiel do cudzej krajiny, nechapal som ludi, nemal som kontakt , bol som utopeny v robote, co som ani nechcel vlastne robit, presiel som do inej z nutnosti viac zarobit, samozrejme ale to bola robota hlboko pod moje vzdelanie, pre inziniera, vyskumnika, manualna praca.
Nuz ale aj tam som si vytycil ulohu byt lepsi, ako druhi, samovzdelat sa na uroven odbornika, a ked aj to mki nebolo dost a mal som dost znalosti, ako to robit samostatne , dal som sa do sukromneho podnikania v tom obore, co som si nikdy nemyslel, ze v nom skoncim. Ale kedze ani to ma velmi neuspokojovalo, hoci mi to dalo istotu a pevnu poziciu a dobry prijem, tak som si nasiel popri tom aj ine zaujmy a podialal sa na inych podnikoch. To sa mi sice velmi neoplatilo, azle definitivne mi to dalo motivaciu a napln. Z toho som vypochodoval sice zo stratou financnou, ale hromadou skusenosti a vedomosti, s ktorymi sa tu s vami delim.
Bodaj by mal den 48 hodin a zivot trval aspon 200 rokov, ja mam hromadu planov, co vsetko by som mal este urobit, nastudovat, uvidiet, skusit, prezit....
Rodina(dlhe roky trpezlive vychovavanie syna, aby sa napriek vrodenej lenivosti prepracoval na urcitu podla mna minimalnu hladinu vzdelanosti, zodpovednosti a ctiziadosti ), co ma to stalo nervov a penazi....
Dnes z toho tazim, lebo mi je opora v zivote a srdce ma hreje, co sa mi podarilo dosiahnut aj napriek mmomentom, ked sa zdalo uz vsetko stratene a zbytocne.
Dnes sa tesim z vnuka a vnucky, co by som rozhodne nemal, keby som z neho nebol vykresal zodpovedneho cloveka s rodinnymi tendenciami.
Teraz sa sustredim na vnukov a mozno sa dozijem aj pravnukov, ktorym dufam budem tiez vediet nieco do zivota dat.
Nehovoriac o ostatnej rodine, mojej polovicke atd, kde som tak isto venoval hromadu casu a namahy, aby som dosiahol to, co som si naplanoval.

Motivacia nie je ziadny problem pre cloveka, ktory chce nieco dosiahnut v zivote a je ochotny pre to aj dlhe roky pracovat.
Nie cakat, az mu to samo nejak prijde, ale vytvorit si to

za seba by som povedal ze som asi z tej prace jednoducho prepracovany, z ludi, z toho stereotypu, rutiny dennej, nie je to ani riadne platene, zamotava sa to, a chcem z toho vystupit!

Nebude to skor lahka depresia, prepracovanost? Tak skus citat nejaku motivacnu literaturu, no neviem ci pomoze.

vybrat z coho, medzi cim?

Su tisice moznosti, ako sa motivovat a stat cinny, staci si len vybrat, co chce clovek robit a dosiahnut. Nemusi to byt nic velke, lebo privelke ciele su casto nerealisticke. Ja mam pravy opak, tolko motivacie, ze na to cas nijak nestaci.

beskyd to zabil ako sa hovori, takze ludia, ideme na to!

ja napr. sa venujem trosku fotke ked mam volno, no neprezentujem sa, pritom mi to ludia znami kamarati pripominaju, druha vec, v praci som total demoral demotivovany, podla mna to je tou pracou v stavkovej kancelarii, predtym som robil zmluvy na uvery stabilne v office, nie po domoch, to ma bavilo viac, neviem si vsak najst cestu, a motivaciu a este vacsi entuziazmus do hladania prace, uf

podobne, toto citim uz dlhodobo takze sam som zvedavy na komenty..