Všetkých svätých, dušičky

1.11.

"Nemusis to robit, boh a viera to su vsetko vymyslene koniny pre ludi co potrebuju imaginarnych kamaratov."

Máš dôkaz, že Boh je len imaginárna postava, že neexistuje?

Prezyvka55

Nemusis to robit, boh a viera to su vsetko vymyslene koniny pre ludi co potrebuju imaginarnych kamaratov.
Proste ber tie dusicky max tak ako den kedy si spomenies na vsetkych mrtvych pribuznych. Nie ze by si si nemohla spomenut inokedy ale mas to ako narodky tiez vacsinou dostanes nieco ked ich mas aj ked by si to mohla dostat pocas celeho roka :).

1.11.

Tak málo myslíme na to, čo bude po smrti. Raz čas vyprší a stane sa to. Všetko, čomu sme žili, prestane pre nás existovať. Zem a jej problémy zrazu budú tak veľmi vzdialené, celý náš život bude ako jedna malá bodka. Všetko, čo sme si roky budovali, celé to zabezpečovanie dobrého a spokojného života, všetko to zrazu bude preč. Odídeme z pozemského života nahí, bez batožiny, nič si so sebou zdola neodnesieme, len ... svoje skutky, či už dobré alebo zlé. V jednom momente stratia na hodnote všetky získané vedecké tituly, športové trofeje, vybudovaná povesť, sociálne postavenie v práci, medzi blízkymi a priateľmi, prestíž, kariéra, majetky, sláva a uznanie. Kam prídeme, tak tam budú všetky tieto veci bezcenné.

Otvoria sa nám oči. Spoznáme, v akom mikrosvete sme žili a ako sme lipli na tom, že sme si ho chceli silou mocou riadiť sami. Bude sa nám zdať smiešne, že sme si mysleli, že sme pánmi a všetko vo svojom živote dokážeme zmenežovať. Veď teraz sme vstúpili do priestoru, ktorý nemá hraníc, do územia, ktoré je ako milión miliónov našich vesmírov. Je to Božie územie a my sa zdáme len ako malé zrnko, ako také malé úbohé nič oproti nesmiernosti a veľkosti Boha. Je všemohúci a my tu na jeho území nemáme žiadnu moc. Tu už nemôžeme nič ovládať ako vtedy dole vo svojom mikrosvete. Tu neexistuje ani čas, len večnosť a my na tom nedokážeme nič zmeniť..

Kým sme žili, mysleli sme si, že Boh je iba výmyslom, barličkou pre slaboduchých a bojazlivých ľudí, ktorí sa boja smrti. Smiali sme sa im a prirovnávali k ovciam, ktoré potrebujú aby ich stále niekto viedol a hovoril im, ako majú žiť, lebo to nedokážu samé. Tu za hranicou smrti, po prvom dotyku s nekonečnom, je zrazu všetko úplne jasné: Boh je. Stále bol. Len letmé pohliadnutie naň cez závoj vzbudzuje nesmiernu túžbu priblížiť sa Mu, lebo k sebe priťahuje každého ako slnko, ktoré vyžaruje lúče lásky takej intenzity, že sa im nedá odolať. Nikdy by sme si nepomysleli, že nás môže niekto tak veľmi milovať, veď láska ľudí, ktorú sme na zemi mali možnosť zacítiť, sa s touto božou nedá ani len porovnať. Zem s jej ponukami šťastného života sa zdá tmavá a chladná oproti jasu a kráse neba, ktorú zažívame a ktorých zdrojom je Boh.

Chceli by sme tu ostať navždy. Je tu pokoj, radosť, láska, nádhera, šťastie. Niečo však tomu bráni. Pozeráme na seba. Sme špinaví, dlho sme sa nekúpali, zapáchame, nehodíme sa sem, priznávame s bolesťou v srdci. To naše skutky, biedne a zlé, tak sa hanbíme. Všetko z nášho života je odhalené do najmenších podrobností a nedá sa z toho vyhovoriť, ani to zakryť. Kiež by sme si vybrali život tej ovečky! Naša situácia by bola teraz oveľa lepšia. Veď sám Boh nám hovoril, čo máme robiť, aby sme sa mu páčili.. Teraz však urobíme čokoľvek, len aby sme sa sem mohli vrátiť. Tak veľmi túžime všetko odčiniť.

do neba

Mnohí si možno svätých predstavujú ako ľudí z iného sveta, s preduchovnelým výrazom, zopätými rukami a očami obrátenými do neba (ako bývajú zobrazovaní na obrazoch v kostole). Že to boli takmer dokonalí ľudia, že ich nič hriešne nenapadalo a že keď im niekto niečo zlé navrhol, s hrôzou krútili hlavou a pohoršovali sa. Ešte šťastie, že so svätými je to úplne inak.

Svätci boli totiž hrešnikmi ako my a uvedomovali si to. Videli svoju úbohost, zlé sklony, neustále pády, ale neurobili s nimi kompromis, snažili sa proti nim bojovať. Mali pokušenia a museli s nimi zápasiť a nebolo to pre nich jednoduché. Keď padli, utekali k Bohu a prosili o odpustenie a pomoc. A Boh im stále odpúšťal, lebo On rád odpúšťa. Uvedomovali si, že ich miluje a kvôli jeho láske sa snažili milovať druhých, kvôli Nemu postavili tých druhých - svojich bratov a sestry, pred seba samých a slúžili im. Umierali vlastnému sebectvu a hľadali dobro iných. Nemuseli vykonať veľké veci v očiach sveta, ako ísť na misie, obracať národy či zomrieť mučeníckou smrťou, svätosť si mnohí zaslúžili vernosťou v drobných veciach, ako bolo varenie a umývanie riadu, či práca na poli. Dôležité je, že to robili s láskou. Aj blahoslavená Matka Tereza hovorila, že ak nevieme robiť veľké veci, stačí, ak robíme malé veci s veľkou láskou.

Takže svätým sa môže stať každý, ja, ty, tvoj sused či šéf v práci. Veľká výzva...

cielita

Dieťa moje,

Ty ma možno nepoznáš, ale Ja o tebe viem úplne všetko. Viem o tom, kedy si sadáš a kedy vstávaš. Dobre poznám všetky tvoje cesty. Poznám dokonca aj počet vlasov na tvojej hlave. Stvoril som ťa na svoj obraz. Vo mne žiješ, hýbeš sa, si. Pretože si mojím potomkom. Poznal som ťa skôr, než si bol počatý. Vybral som si ťa, už keď som plánoval stvorenie. Tvoj život nie je omyl, pretože všetky tvoje dni sú zapísané v mojej knihe. Ustanovil som presný deň tvojho narodenia a tiež to, kde budeš žiť. To, ako som ťa stvoril vzbudzuje bázeň. Utkal som ťa v lone tvojej matky a priviedol na svet v deň tvojho narodenia.

Nie som chladný ani hnevlivý Boh, ale som dokonalým vyjadrením lásky. Túžim ťa zahrnúť svojou láskou. Jednoducho preto, že si mojím dieťaťom a Ja tvojim Otcom. Ponúkam ti viac, než by ti kedy mohol ponúknuť tvoj pozemský otec. Lebo Ja som dokonalý Otec. Všetko dobré, čo dostávaš, ti dávam Ja. Som ten, ktorý sa o teba vždy postará a naplní všetky tvoje potreby. Moje plány pe tvoju budúcnosť boli vždy plné nádeje, pretože ťa milujem nekonečnou láskou. Nikdy ti neprestanem preukazovať dobro, pretože si mojím drahocenným vlastníctvom. Z celého srdca a z celej duše ťa túžim zabezpečiť. Chcem ti ukázať mocné a úžasné veci. Keď ma budeš z celého srdca hľadať, nájdeš ma. Môžem pre teba urobiť omnoho viac, než si dokážeš predstaviť.

Som tiež Otcom, ktorý ťa poteší v každom tvojom trápení. Som ti nablízku, keď máš zlomené srdce. Tak ako sa pastier stará o svoju ovečku, tak si ťa aj Ja pritisnem k svojmu srdcu. Jedného dňa zotriem všetky slzy z tvojich očí a zbavím ťa všetkej bolesti, ktorou si trpel na tejto zemi. Som tvoj Otec a milujem ťa rovnako, ako svojho syna Ježiša. Cez Ježiša môžeš spoznať moju lásku k tebe, On je dokonalým vyjadrením mojej existencie. Prišiel, aby ti dokázal, že Ja som s tebou, nie proti tebe. A tiež ti povedať, že nepočítam tvoje hriechy. Ježiš zomrel preto, aby nás dvoch zmieril. Jeho smrť bola tým najväčším vyjadrením mojej lásky k tebe. Vzdal som sa všetkého, čo som miloval, aby som mohol získať tvoju lásku. Keď príjmeš dar - môjho Syna Ježiša - získaš mňa. A nič už ťa nikdy neoddelí od mojej lásky k tebe...

Vráť sa domov a Ja prichystám tú najväčšiu oslavu, akú kedy nebo videlo. Vždy som bol tvojím Otcom a ním aj ostanem. Moja otázka znie: Chceš byť mojím dieťaťom? Čakám na teba...

S láskou tvoj Otec, všemohúci Boh

cielita

system, v nebi je úžasný pokoj a nikdy nekončiaca láska - takže asi po ňom túžiš :).

Naozaj tak málo ľudí túži byť šťastnými navždy? Tu na zemi urobíme všetko pre to, aby sme boli šťastní - a pritom náš život je v porovnaní s večnosťou len ako keby sme luskli prstami. Toľko sa namáhame a trápime, a nakoniec po nás zostane len náhrobná doska s menom a dvoma dátumami. Neviem či je rozumné žiť len pre to lusknutie a nestarať sa, čo bude potom...

Boh nás chce všetkých v nebi, a ak je tam prievan, tak len preto, že veľa ľudí tam odmietlo ísť :(