Ahojte,
som dievča a mám 19 rokov.
Takéto dievča by sa malo zabávať, študovať, cestovať.
To nie je moj prípad :(
Trpela som ppp z ktorej som sa po rokoch dostala sama. Dosť ma to psychicky vyčerpalo a mrzí ma fakt, že moji rodičia sa nikdy o moje pocity nezaujímali a vlastne vždy som mala pocit, že nikoho nezaujímam, nie som dosť dobrá a preto som ani nemala žiadneho chalana, proste som si neverila a nemala som žiadne sebavedomie, sebaúctu. Doma som tú dusnú atmosféru neznášala. Teraz som sa dostala na vysnívanú výšku, a tešila som sa z nového prostredia a myslela si, že sa všetko zmení.Z vysokej som ale musela odísť, lebo som sa nevedela sústrediť na učenie, stále sa mi premietajú v hlave veci z minulosti a aká som škaredá, neschopná. Teraz som doma a zase upadám do depresie, lebo to tu nenávidím..nenávidím tie vzťahy, tú pretvárku...našla som si brigádu, ale toto nemože byť predsa večne :-( ja tak strašne chcem odísť a študovať...ale hlava mi nedovoľuje.Už mám aj také stavy, že prečo vlastne žijem, keď aj tak zomriem? nič ma neteší..AD beriem..očividne nepomáhajú..ale predsa nemožem celý život brať lieky ...
čo by ste mi poradili? ďakujem
Život nemá zmysel, lebo sme už vopred odsúdení na smrť
Len smer má zmysel. Ide o to, že niekam smeruješ a nie, či sa tam dostaneš, lebo človek sa nedostane nikde, iba k smrti.
(Antoine de Saint-Exupéry)
Nuz oficialne vzdelanie, zaklad, mam slusny, vo viacerych odboroch, ale nie v medicine a vo volnom case sa snazim studovat rozne veci, v poslednom case asi 17 rokov sa venujem alternativnej medicine, kedze bezni lekari mi nevedeli velmi pomoct s mojimi zdravotnymi problemami, co som mal aj vdaka ich radam o stravovani. A kedze som uz stary, mal som plno casu nazbierat vedomosti z roznych poli, na stastie pamat mam este stale dobru a od mala som bol vychovavany myslet, prehodnocovat a tvorit.
Tiež mam depresiu. Mám pocit že svojmu životu musím dať zmysel ale ja ho nevidím! Nechcem si to priznať. Mám 18 a prakticky všetko. AJ ja sa trápim ale nie s PPP, ale s ekzémom na tvári. Na mojej tvári nie je kus zdravej kože... SOm trochu samotár... ale nie len kvoli ekzemu, ale aj preto ze som k tomu bola doma vychovavana. Emocia, že moj život nema zmysel, ešte viac umocnuje moj ekzem, skrabem sa a mam chut sa znicit. Citim uzkost a nadavam Bohu ze ma stvoril. Pisem aby si si nemyslela ze si sama, je nas vela. :-)
Podľa mňa by si mala byť na seba hrdá, že si dokázala sama zvíťaziť nad ppp, čoho nie je schopný každý... ty sa naopak ponižuješ a utápaš nad tým, ako vyzeráš, aká si. Neponižuj sa! Ukáž všetkým naokolo ako vyzerá víťaz!!! Ukáž všetkým naokolo a hlavne sebe, čo všetko dokáže mladé dievča zvládnuť a prekonať!!! Buď hrdá a ber svoj život ako pozitívum, nie ako negatívum, každý sme tu pre niečo a ty možno ani netušíš, aké veľké poslanie ťa v budúcnosti čaká.
zivot objektivne nema zmysel ale nie z dovodu ze je casovo obmedzeny. priroda ta stvori a znici rovnako ako cokolvek ine a ani pri tom nemrkne:) nepotrebuje tomu davat zmysel, proste sa to len deje. a nikto okrem ludi ten zmysel ani nepotrebuje.
tolko k negativistickej kulturnej vlozke. na druhej strane zivot moze mat akykolvek zmysel aky mu sama prisudis.
mozno aj branie AD ma zmysel, napada mi napriklad podpora trhu s produktami farmaceutickeho priemyslu.
vidis, nakoniec sme zistili, ze si hotovy bojovnik proti krize!
RNG :) fakt pekne napisane ty mas nejaku VS co sa tyka mediciny??
V príručke o slovenskom sne sa píše. Trp, živor, študuj, cestuj, zabávaj sa ak Ti to z 200 euro bude stačiť. Máš 19 rokov tak sa snaž nájsť si super prácu a modli sa aby si si ju udržala aspoň jeden rok :) Alebo jednoducho choď do Ameriky :D
"som dievča a mám 19 rokov." => "Takéto dievča by sa malo zabávať, študovať, cestovať."
pisali v prirucke o americkom sne?
