Bojim sa osamostatnit od rodiny

Ahoj,ak si budes dopredu vytvarat zle predstavy o tvojom zivote,tak sa potom necuduj,ze sa citis tak ako sa citis. Ja chapem,ze mas obavy z odidenia od rodiny,ved je to velky krok v tvojom zivote,ale ver mi,ze casom budes na seba hrda,ze si to dokazala. Naucis sa vela,ved co mozes stratit? Som si ista,ze len ziskas a ked nic ine,tak aspon budes bohatsia o nove skusenosti. Ved Cesko neni daleko a nezabudaj,ze tam sa nebudes citis zle,ale skor ako doma :-) Zila som tam bolo tam super. Spoznala som mnoho ludi,zazila krasne veci atd.
S priatelom to vyskusaj este a ak budes presvedcena,ze ho uz nelubis,tak sa od vztahu oslobod,uvidis ake kridla ti narastu! :-)
Co sa tyka mamy,nastastie ti nebrani odist,je rozumna to je dobre,ze ta podporuje aj to je pekne,ze mas o nu starost,ale uvedom si,ze ona si musi zit svoj zivot a ty ten svoj. Ved budete v kontakte casto aj tak si myslim.
Tak skus trosku ten pomysleny gombik v tvojej hlavicke prepnut a zacni sa tesit na krasny dospelacky zivot,ktory je tu len a len pre teba a jediny,kto ta moze zastavit,alebo ti v niecom branit si TY,pamataj :-)
Drzim ti zo srdca palce :-)

tak mas stresy zo vztahu, nie z osamostatnovania, ak ste mali predtym vztah na dialku a napriek tomu sa nho netesis, to nevyzera moc slubne ked teraz by ste mali byt spolu kazdy den, ale tak co chces po tolkych rokoch, clovek sa tomu nevyhne

len tu ide o to ze celych 6 rokov sa tesim ze s nim budem byvat v byte budeme mat vsetko svoje (podnajom, ale budeme sami dvaja). lenze vtedy som bola exttremne zalubena hlava vo hviezdach. teraz som v ralite a mam stereotyp s nim uz ma ten vztah tak nebavi ako vtedy preto uz nemam taku radost ze idem k nemu :-/

hej, radim odist, neviem sice co mas vystudovane ale v mnohych odboroch sa tu absolvent uplatni uz len vo vsivavej blave, ktora nemusi kazdemu vyhovovat a este aby bol clovek rad ze je rad a ma co do huby. podla mna prisposobovat svoj zivot len potrebam inych nevedie k nicomu dobremu. ked tam na zaciatku budes sama tak postupne stale niekoho mozes spoznat, od ludi nemozes emocionalne zavisiet lebo si skor ci neskor nabijes hubu a kazdy ta len vyuzije. ja som chcel ist prec aj sam akurat sa okrem BA nikde nedala zohnat praca a viem ze som sa na to vtedy dost tesil, takze som musel ostat doma:) okrem toho to obdobie saskovania na pohovoroch po skole a cakania ze sa niekomu uraci sa ozvat je o hubu, njama ked to trva dlhsie, pak clovek robi kadejake joby ktore by zvladol aj so zakladkou a kladie si vselijake otazky ktore zrovna nie su bohvieako povznasajuce a odpovede na ne uz vobec nie. okrem toho cesko neni az taka cudzina sak tam si ako doma, idealna destinacia ak clovek nema robotu a neni svojim vzdelanim viazany na svk.. aspon nebudes s nejakymi sockami byvat natlacena na izbe kdesi v spinavom londyne alebo inom velkomeste..

Skola je jedno, ale zivot ine, na Slovensku sa maju dobre len velmi "inteligentni" /ak vies, co mam na mysli/.

len tu ide o to ze v cr su byty dost drahe garzonka vynde na 9000 kc a to sam clovek neutiahne zvlast s nastupujucim platom...strasne sa bojim ze ak by nevysiel vztah tak v tom meste stroskotam ci uz pschicky alebo financne. upozornujem na to ze nemam priatela na peniaze. ono je to tazke lebo zmluva sa nedava len tak je to na dobu urcitu - pol roka, resp na neurcitu a potom by natali len komplikacie. neviem proste strasne mam depky koli tomuto

vyskusaj uvidis, co ta nezabije ta posilni, stale sa budes mat kam vratit, niektori ludia tu moznost nemaju

Odvahu! Keď to neskúsiš, nebudeš vedieť či to mohlo vyjsť alebo nie.

Vsak to je to, ze cim sa budes zivit. Ja poznam tolko ludi, ktori len zivoria, nic si nemozu dopriat. Fakt super zivot tuna.

Veď vyskúšaj, uvidíš, môžeš sa vrátiť ak to nevyjde.