Nemožem sa s tým vyrovnať. Nech robím čokoľvek nedá sa to. Ubehol mesiac od jeho smrti, je to veľmi čerstvé, uzavrela som sa do seba, s nikým nekomunikujem, mám strašné depresie, navštevujem psychologa, ale on mi nepomáha prísť na iné myšlienky. Priatelia sa mi snažia pomocť, teda snažili sa, navštevovali ma, ale keď videli, že sa s nimi nebavím, prestali ma navštevovať. Skrátka, nepomaha mi nič, žijem sama so psom, rozprávam sa s nim, všade po zemi mám porozhadzované jeho fotky, v spálni jeho veci, osobné veci, všetko mam pri sebe, schudla som 23 kíl, nejem, začala som s alkoholom, na ničom mi nezaleží, rodinu nemám, som z detského domova, nikdy som rodičov nepoznala, mala som adoptívných a tí zomreli ešte pred 5 rokmi, keď som bola na strednej a tiež som mala zle obdobie, ale toto je katastrofa. Ja ani nechcem aby mi niekto pomohol, nič mi nechýba len on a chcem ísť za ním. Chcem len nazbierať odvahu.
Zomrel mi priatel pol roka pred svadbou
ako som písala nižšie ... dostaneš sa z toho, ale musíš chodiť medzi ľudí a byť s ľuďmi. Sama buď len výnimočne. Mne samota nerobila dobre, vždy mi bolo lepšie keď bol niekto som nou a snažil sa ma naviesť na iné myšlienky.
tiež sa nepýtaj prečo práve tebe sa to stalo. to je blbá otázka na ktorú neexistuje odpoveď. Pretože sa to malo stať. V živote stretneš ešte človeka, kvôli ktorému budeš žiť.
Treba tomu čas ... tak sa nikam neponáhľaj a ži ďalej svojím tempom. Ako som hovorila mne to trvalé vyše roka, kým som začala mať o niekoho záujem - záujem o vzťah.
Tiež poznám jednu ženu, čo sa jej priateľ zabil na ceste domov. Ona potom odišla do cudziny s jeho rodičmi a bývali spolu ešte niekoľko rokov.
a teraz už žije každý z nich svoj život so spomienkami. Tie nám ostanú navždy. :)
pan d., pevne dufam, ze tentokrat nebudes mat pravdu,
drzim katarine palce, nech sa z toho dostane co najskor.
Zivot ide dalej a mladi sa nemaju co "pochovavat" pokial este su zivi a inac zdravi a schopni vytvorit si svetlu buducnost.
Ja som uz toho dost preskakal a poviem vam asi tolko. Ta dievcina sa z toho nikdy nedostane. Je odpisana. Aj ja som jej radil to a hento. Ak sa nezabije, tak bude do konca zivota na liekoch, cela roztrasena, hroza. Moze si ist rovno vybavit invalidny dochodok, aby si mala z coho vobec existovat.
Ak sa mylim, tak som len rad.
katarina86 - to co si myslis, ze nepotrebujes, potrebujes zo vsetkeho najviac. ak by si nechcela, aby ti ktokolvek pomohol, ani by ta nenapadlo sem pisat na forum. hlboko v tvojej dusi stale cosi chce naplno zit a prezivat opak krasne chvile a driape sa na svetlo sveta. lenze na povrchu tej duse si si vytvorila skrupinku, stratila si realny pohlad na veci a svet, uzavrela si sa do vlastneho minisveta, v ktorom mas len to, co si tam das sama - a v podstate tam nemas okrem fotiek byvaleho priatela a psa nic.
a to je aj to jedine, co musi ist prec. nebudem ta presviedcat, ze musis to alebo musis hento. doporucim najst vo svojom okoli dobreho psychologa, s ktorym v klude a bez nasilneho presvedcovania preberies vsetky aspekty tvojho vztahu, nazory a pocity a ktory ti pomoze pochopit seba samu a procesy, ktorymi prechadzas.
verim, ze keby si mala minimalnu moznost dat sancu ozivit svojho partnera, spravila by si to bez vahania. preto ta prosim, daj aspon tu istu minimalnu sancu svojmu zivotu. ak sa to nepodari, fajn, ale aspon budes vediet, ze si to skusila. za ten pokus to stoji.
Poznal som jednu pani, co sa jej stalo nieco podobne. Dievca, spamataj sa cim skor, lebo budes troska. Ziadnu odvahu nezbieraj, lebo na onom svete moze byt len tri metre hliny nad tebou.
Teraz musíš byť len silná a nejak sa cez to preniesť. Obdivujem ľudí, ktorí to dokážu. Neviem si predstaviť byť v tvojej situácií a stratiť priateľa, ale človek nikdy nevie, aké prekážky ho v živote postihnú. Podľa mňa má všetko svoj zmysel a toto ťa posilní. Musíš nazbierať veľa síl, tvoj milovaný by určite nebol rád, keby ťa takto videl. Určite je to bolesť, ale ty sa nesmieš opustiť (áno, asi ľuďom čo to neprežili sa to hovorí ľahko, ale nejakú malú logiku to má). Toto obdobie musíš len nejak prežiť, vyplakať sa, poprosiť priateľov o pomoc, snažiť sa s nimi rozprávať. Nepozerať stále na fotky, jeho veci. tie vytiahni až po čase, keď budeš s touto situáciou ako tak zmierená. žiadny alkohol, to nemá zmysel. Bude to ťažké obdobie, ale mnoho ľudí stratilo svojich blízkych, manželov, deti a nejak to zvládli, pretože život ide ďalej a uvidíš, keď to zvládneš, budeš silnejšia a budeš všetko vnímať inak.
Možno by ti pomohli sa spojiť s niekym, kto prežil podobnú situáciu a porozprávať sa s ním.
Prajem ti fakt veľa síl. Bude to ťažký boj, ale ty budeš víťaz!!
mne zomrel priateľ keď som mala 16. Boli sme spolu skoro 2 roky. Mali sme autonehodu, bol v kóme skoro 2 mesiace a potom 4 dni pred 20kou zomrel.
Viem ako sa cítiš.
Trvalo to rok, kým som sa s tým naučila žiť. Počas toho roka som narobila toľko zlých vecí. Aj o samovraždu som sa pokúsila. Našťastie mi to nevyšlo.
Prečo našťastie: lebo teraz žijem so svojím priateľom. Sme spolu už 4x dlhšie ako s tým, čo zomrel a milujeme sa.
Nebudem Ti preto hovoriť, to čo ostatní. Musíš si prejsť takýmto obdobím ale raz to skončí a ty budeš opäť šťastná. Budeš sa na život pozerať lepšie ako ostatní, budeš si ho viac vážiť a viac si vážiť každú chvíľku so svojími milovanými.
Držím Ti palce, aby si dopadla tak ako ja: opäť šťastná :) posielam objatia, lebo to teraz potrebuješ.
P.s.: A plač, koľko sa ti žiada a rozprávaj o tom, keď sa ti žiada :)
viem ,že to možno vyznie blbo katarina86 ale musíš žiť aspon pre svojho psíka,ved bez teba by bol stratený a uvidiš časom všetko prebolí , aj ked na to istotne nezabudneš a najdeš si niekoho pre koho sa oplatí žiť.
Ved je vela chorých ludí , ktorí by chceli žiť a osud im to nedopraje a ty si predsa zdravá a máš aj priatelov, máš pre koho žiť .
DRZIM palce a ver ze je vzdy pre koho zit. Len musis vztat a ist dalej. Je to urcite tazke ale ver ze sa to da. Musis pre svet otborit svojw zrdce az tak...
Zialbohu ti nepomoze nic ine, nez sa s tym vyrovnat, zalozit fotografie, a zacinat odznova.Zit pre buducnost. Ludi na svete je plno, skor ci neskor si najdes nahradu zan, mas este dlhy zivot pred sebou a ludia zacinali z ovela horsich situacii a vybudovali si novy , stastny zivot.
Ber to odomna, ako stareho a skuseneho, ktory nielenze sam zazil podobne situacie, ale videl aj desiatky inych cez podobne situacie prejst.
